Patria deti do reštaurácie?

Sobota večer. V michelinskej reštaurácii Alinea v Chicagu znie tlmená hudba, hostia si vychutnávajú testovacie menu a archívne vína. Prichádza mladá rodina s dieťaťom. Bábätko bez prestávky reve, hostia sa otáčajú, krútia hlavami, zapchávajú si uši.

Zúfalý šéfkuchár požiada o radu na sociálnej sieti: „Hostia prišli s osemmesačným dieťaťom, ktoré stále plače. Ostatní sa idú zblázniť. Mám zakázať vstup s deťmi? Alebo vystaviť ostatných hostí revu?“

Barikády z plienok

Šéfkuchár Grant Achatz ani len netušil, že jeho zúfalý tweet rozprúdi celospoločenskú diskusiu. Rodičia detí nešťastný pár bránili, ďalší sa postavili za šéfkuchára.

„Bábätko do michelinskej reštaurácie nepatrí. Pardon, ale keď si zaplatím tridsať libier za predjedlo, tak jediná hnedá hmota, ktorú chcem cítiť a vidieť, je moje foie gras,“ vyjadruje sa jeden z vyše tisícky diskutujúcich pod článkom v britskom Guardiane, ktorý informuje o udalosti. Tá už dokonca získala svoj mediálny názov – incident s plačúcim dieťaťom.

Na Slovensku michelinské reštaurácie zatiaľ nemáme, ale incident s plačúcim dieťaťom sa pred časom udial v jednej vegánskej reštaurácii v centre Bratislavy.

Priebeh bol veľmi podobný, ibaže v porovnaní s diplomatickým odkazom michelinského šéfkuchára sa vegáni neokúňali a rovno napísali, že deti sú v podniku neželané. Reakcia rodičov (vegánov aj mäsožravcov) na seba nenechala čakať a chvíľu to vyzeralo tak, že sa pred reštauráciou vztýčia plienkové barikády.

Kto má teda pravdu? Sú netolerantní majitelia reštaurácie a tí, ktorým krik detí v reštaurácii prekáža? Alebo rodičia detí, ktorí neberú ohľady na ostatných hostí?

Slovo odborníka

K téme sa vyjadruje:

Soňa Holíková, Únia materských centier, Materskecentra.sk

Vstúpte s dieťaťom

Materské inštinkty sú veľká vec, ale na niečo príroda predsa len zabudla. Od momentu pôrodu sa automaticky nezmeníme na žienky domáce, ktoré milujú domáce večere v zásterovom outfite. Aj rodiča si chcú vyraziť – a niekedy dokonca so svojím dieťaťom.

Pozná to aj Soňa Holíková z Únie materských centier, ktorá má sama dve deti a stojí za projektom Vstúpte s dieťaťom, ktorý na Slovensku prebieha už jedenásť rokov.

Podstatou kampane je motivovať reštaurácie a hotelové zariadenia, aby boli čo najviac priateľské k deťom. „Keď sme začínali, nebola v reštauráciách bežná ani len vysoká stolička,“ hovorí Holíková.

Tie sú dnes vo väčšine podnikov samozrejmosťou, pribudli kútiky s hračkami, prebaľovacie pulty, detské menu, personál je voči rodinám ústretovejší a tolerantnejší.“

Projekt by sa dal prirovnať k akémusi detskému michelinskému oceneniu. „Inšpirovali sme sa Rakúskom, kde boli babyfriendly podniky označené smajlíkom, u nás sme si zasa vymysleli hviezdičky. Reštaurácie môžu získať až päť hviezdičiek podľa toho, ako sú ústretové k rodinám s deťmi.

„Na jednu hviezdičku stačí splniť základné kritériá, teda napríklad spomínanú detskú stoličku, detské menu či bezbariérový prístup. Päťhviezdičková reštaurácia už musí mať napríklad vonkajšie ihrisko, kútik na dojčenie, prebaľovací pult a ponúkať diétne stravovanie,“ hovorí Soňa Holíková a zároveň dodáva, že dobrý dojem nakoniec najviac závisí od ochotného personálu.

Vstúpte bez dieťaťa

Iniciatíva Vstúpte s dieťaťom zastupuje najmä rodičov a deti. Znamená to, že bezdetným ľuďom nezostáva nič iné, len si zvyknúť na detský plač? „Zariadenia s označením pre dospelých a deti od 16 rokov sú v zahraničí pomerne bežné, u nás sú zatiaľ tabu,“ hovorí Soňa Holíková.

„Je to škoda, pretože by ich ocenili nielen slobodné bezdetné páry, ale aj rodičia, ktorí si občas tiež potrebujú oddýchnuť od detí. U nás takáto alternatíva nie je, takže sa môže celkom ľahko stať, že partneri vyvinú značné logistické úsilie na to, aby si našli voľný večer a aby zohnali stráženie pre dieťa, lenže keď sa to podarí, posedenie mu ‚spríjemní‘ plač od vedľajšieho stola,“ hovorí predsedníčka Únie materských centier a zároveň dodáva, že z podobných dôvodov u nás zatiaľ chýbajú aj hotely a reštaurácie, ktoré by boli odstupňované podľa veku detí.

Z pohľadu reštauratérov

Rodinne orientované reštaurácie sú dnes trendom, no zdá sa, akoby zavážilo aj to, či je majiteľ alebo manažér prevádzky zároveň aj rodičom.

„Ak to zoberieme čisto z biznis stránky, detské menu a baby friendly prístup sa oplatia, pretože spokojné dieťa rovná sa spokojný rodič, čo sa odzrkadlí aj na celkovej tržbe,“ hovorí Michal Majerský z bratislavskej reštaurácie UFO, ktorý je otcom malej dcérky.

„Neprekážajú nám ani živé deti. Podľa mňa je super, keď vidíte, ako sa vám preháňajú po reštaurácii, rozosmejú ostatných hostí a vidieť, že sa u nás cítia dobre. Deti potrebujú voľnosť a rodičia si ustriehnu, kedy to prerastá do detskej anarchie,“ hovorí Majerský.

„Sám mám deti, ktoré sú dnes už tínedžeri, a dobre si pamätám, aký bol v Bratislave problém ísť sa niekam najesť s malými deťmi. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktoré som trval na tom, že keď otvoríme reštauráciu, bude tam veľký detský kútik “ hovorí Roman Neczli, spolumajiteľ reštaurácie Buddha Brothers, ktorá sa donedávna pýšila veľkým priestorom pre deti plným hračiek.

„Prax však ukázala, že mamičiek alebo rodičov s deťmi nie je až tak veľa, navyše, keď prišli, tak chceli všetci sedieť na najvýhodnejšom mieste vedľa kútika. Aby nebol nikto ukrivdený, hračky sme napokon radšej sústredili do obrovských košov, ktoré obsluha prinesie deťom priamo k stolu,“ hovorí Neczli.

Výchova prostredím

Väčšina diskutujúcich na fórach sa zhoduje v tom, že dieťa je zrelé na reštauráciu až vtedy, keď sa v nej vie správať. Lenže, kde ho naučiť správaniu, ak nie priamo v reštaurácii? „Deti do takéhoto prostredia určite patria. Nie je nič horšie, ako keď príde pätnásťročný pubertiak do reštaurácie a nevie, ako sa v nej správať.

Situácia je nepríjemná aj pre ostatných, ale najmä pre dieťa samotné,“ hovorí Soňa Holíková a spomína zážitok z jednej luxusnej hotelovej reštaurácie.

„Čašníci nás obsluhovali v bielych rukavičkách a všetko bolo pomerne honosné. Na deti to urobilo taký dojem, že zrazu potichučky sedeli a správali sa tak vzorne, akoby vyrastali pod dohľadom britskej guvernantky. Nepotrebovala som ich usmerňovať ani napomínať, vychovalo ich samo noblesné prostredie,“ spomína Holíková.

Samozrejme, vychováva nielen prostredie, ale aj rodičia. Nič nie je také iritujúce ako nespratník, ktorý pokazí náladu všetkým hosťom v podniku, zatiaľ čo jeho rodičia si pokojne diškurujú pri káve. A napokon, aby to nebolo veľmi jednoduché, deti sú len deti.

Aj keď sa deväť z desiatich návštev v reštaurácii dokážu správať ako malí šľachtici, desiatykrát jednoducho nebudú mať svoj deň a nešťastným rodičom, personálu aj hosťom vrátia všetko aj s úrokmi.