Veľkonočný pondelok
Najobávanejší sviatok roka pre všetky dievčatá a ženy je pondelok po Veľkonočnej nedeli.
Už tradične v tento deň obchádzajú muži a chlapci všetky svoje známe aby ich obliali vodou, a tým im symbolicky dopriali zdravie a krásu na celý nasledujúci rok. Na oplátku za túto láskavosť sú mladší oblievači obdarovávaní čokoládovými vajíčkami a starší malým pohostením. Súčasťou rituálu je v niektorých krajoch aj šibačka korbáčom z vŕbového prútia.
Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli a sú na celom území Slovenska zábavy. Usporadúvala ich dospelá mládež v pondelok alebo utorok večer.
Veľkonočná nedeľa
Vyvrcholením osláv ukrižovania a zmŕtvychvstania kresťanského sviatku je veľkonočná nedeľa. Sviatok sa začína v skorých ranných hodinách, keď si o tretej hodine ráno veriaci pripomínajú zmŕtvychvstanie Krista.
Keďže ide o pohyblivý sviatok, dátum veľkonočnej nedele nie je každý rok rovnaký. Podľa lunárneho kalendára pripadá na nedeľu po prvom splne, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti.
Ráno kňazi svätia košíky plné jedál veriacim ich farnosti a nasledujú spoločné rodinné raňajky. Kedysi sa pri jedle stretávala celá rodina za jedným stolom rovnako slávnostne ako na Štedrý večer. Stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných. Potom sa jedlo mäso. Najesť sa bolo treba dosýta, aby sa zabezpečila sýtosť a dostatok jedla počas celého roka.
Hodovanie na Veľkonočnú nedeľu je typické aj pre veriacich na Blízkom východe. V tento deň a schádzajú rodiny a celý deň trávia spoločne. Typickými libanonskými veľkonočnými jedlami sú kibbeh naíje, kibbeh saníje, tabuleh alebo typický koláč maamúl. Kibbeh je libanonské národné jedlo - krokety z mletej jahňaciny, klíčkov, cibule a korenín podávané podľa regionálnych odlišností buď s píniovými či vlašskými orieškami, mätou, olivovým olejom a jogurtom. Tabuleh je celoročne populárny šalát z krupice, petržlenovej vňate, paradajok s citrónovou šťavou, olivovým olejom a cesnakom. Maamúl je okrúhly koláč z krupice, plnený vlašskými orechmi alebo ďatľami.
Biela sobota
Deň pred kvetnou nedeľou je venovaný prípravám jedál, určených na posvätenie. Na východnom Slovensku sa pečie špeciálny kysnutý koláč, pascha. Na Orave a v Liptove sa nazýva baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky.
Gazdinky aj dnes vyžívajú sobotu na posledné upratovanie, nákupy, pečenie a výzdobu domácností kraslicami a kvetmi. Rodiny sa premiestňujú za príbuznými v iných častiach krajiny.
Ani v tento deň sa nevykonávajú sväté omše. Veriaci sa modlia pri symbolickom hrobe v kostoloch a chrámy ostávajú otvorené celú noc do dôležitého ranného obradu.
Veľký piatok
Ježiš Kristus bol na Veľký piatok ukrižovaný. V tento deň sa na území Slovenska nevykonávajú omše. Sú nahradené inými obradmi. Bolestivé Ježišovo utrpenie si pripomínajú veriaci na celom svete. Známe sú rituály bičovania a ukrižovania žien a mužov na Filipínach alebo v Indii. U protinožcov, v Austrálii v tento deň organizujú krížovú cestu, pri ktorej herci stvárňujúc Ježiša Krista nesú naprieč Sydney obrovský kríž. Na Pyrenejskom polostrove sa už tradične konajú procesie, ktorých sa zúčastňujú tisíce veriacich. Symbolizujú ľudské pokánie.
Vo svete zvykov a tradícií prevládala predstava, že sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok stretávali strigy, spoločne tancovali po dedine a kúpali sa v potoku. Skoro ráno čarovali, brali kravám mlieko a mútili z neho maslo či lámali konáre ovocných stromov.
V minulosti aj dnes sa ženy, muži a všetci tí, ktorým to zdravie dovolí v tento deň postia. Kto celodenný pôst nevydrží, tomu sa odporúčajú jedlá zo strukovín alebo zelenina.
Zelený štvrtok
Kresťanský svet si v tento deň pripomína poslednú večeru Ježiša a jeho apoštolov. Od tohto dňa sa až do veľkonočnej nedele odmlčia zvony kostolov a cirkví a na omše ľudí zvoláva rapkáč.
V minulosti v tento deň gazdovia a gazdiné v okolí Nitry štrngajúc zväzkom kľúčov obišli dvor, aby zahnali hlodavce. V okolí Bratislavy hospodári obchádzali pole a škodcov odháňali búchaním cepmi o zem. Na Kysuciach triasli ľudia počas zvonenia zvonov stromami, aby narástlo veľa ovocia.
Zvykom bolo umývať sa v studenej vode, aby sa človek zbavil pieh alebo vyrážok. Rozšírené boli obyčaje spojené s magickou ochranou proti zlým silám a chorobám.
Gazdovia pustili dobytok prvý raz v roku na pašu. Koňom sa uväzovali do hrivy a kravám na rohy červené stužky proti urieknutiu.
Pôst sa blížil k vyvrcholeniu a počas zeleného štvrtka sa pripravovali len zeleninové jedlá, na južnom Slovensku napríklad cestoviny.
Zdroj – Tasr, Centrum pre ľudový tradičnú kultúru
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
