Čo dokáže pôst

Prerušovaný pôst

Zaujímavý pohľad na pôst priniesla britská odborníčka na výživu a zdravý životný štýl Amanda Hamilton vo svojej knihe Jedz, posti sa, chudni. Stravovací režim, pomocou ktorého sa jej podarilo dostať do formy viacerých notorických jedákov a ľudí, ktorí neúspešne prešli rôznymi diétami, je postavený na takzvanom prerušovanom pôste. Pôst 16/8 je založený na tom, že jete len obed, olovrant a večeru, pričom vynechávate raňajky a desiatu alebo naopak – raňajkujete, desiatujete, obedujete, ale potom vynecháte olovrant a večeru.

Podstatné je, aby medzi vaším posledným denným jedlom a prvým z nasledujúceho dňa ubehlo aspoň štrnásť hodín. V čase, keď prijímate potravu, zameriavate sa na čerstvé potraviny prírodného pôvodu, s vylúčením bielej múky, bieleho cukru a alkoholu. Typické denné stravovanie potom vyzerá asi tak, že si na obed dáte napríklad šalát s kozím syrom, na olovrant grécky jogurt s ovocím a na večeru kura so špargľou.

Ďalšou alternatívou je takzvaný pôst 5/2, počas ktorého jete päť dní v týždni menšie jedlá päťkrát denne a dva dni sa obmedzíte na 500 kalórií. Počas takéhoto dňa by ste mali zjesť napríklad len hrnček polievky minestrone s ovseným keksíkom na obed a na večeru grilovanú rybu s paradajkami a olivami.

Treťou možnosťou je džúsový pôst, ktorý sa drží krátkodobo, od jedného do maximálne piatich dní a počas ktorého sa prijímajú len čerstvé zeleninové a ovocné šťavy, v prípade veľkého hladu vývar.

Názor doktorky Evy Smíškovej: „Metódu prerušovaného pôstu by som celkom nezavrhla, len by som pripomenula, že je dobré striedať čas, keď občas jedlo vynechávame, aby organizmus neprepol do úsporného šetrného metabolizmu. V tom prípade by sme síce črevá nechali odpočívať, ale výsledkom by mohol byť nežiadúci prírastok na hmotnosti.

Trochu histórie

Pôst ako intenzívny prostriedok telesnej a duchovnej očisty využívali ľudia odpradávna. Bol populárny napríklad aj v starovekom Grécku. Učenec Pytagoras odporúčal svojim žiakom postiť sa predtým, než postúpia na vyššiu úroveň poznania, Platón využíval účinky pôstu na zvýšenie fyzickej a mentálnej výkonnosti a Hippokrates ho odporúčal ako účinný prostriedok na liečbu rôznych neduhov a chudnutie. Pôst ako súčasť duchovného rozjímania využívajú všetky svetové náboženstvá, budhizmus, islam aj kresťanstvo.

Tibetskí duchovní napríklad jedia len ráno a na obed, popoludní a večer už neprijímajú potravu, čo im vraj umožňuje byť viac bdelými pri meditáciách. Pôst ako súčasť meditačných cvičení využívajú aj indickí jogíni.

V našich končinách sa udomácnil veľký štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa každoročne začína Popolcovou stredou a počas ktorého sa veriaci vzdávajú konzumácie mäsitých jedál. Z náboženského hľadiska ide o istú formu pokánia, no má aj iný, praktickejší význam. Telo býva po zime zanesené toxickými látkami, ktoré sa v ňom nahromadili pri trávení ťažkej stravy, a odľahčený stravovací režim mu vracia sviežosť a vitalitu.

Čo je to pôst?

Ak z nejakého dôvodu istý čas neprijímame plnohodnotnú stravu, ale obmedzíme sa na potraviny s detoxikačným účinkom, ako sú zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, prípadne prijímame len čerstvé zeleninové a ovocné šťavy, vodu a čaj. Počas pôstu sa neodporúča zaťažovať telo alkoholom, nikotínom a kofeínom, aby sme podporili jeho čistiaci efekt.

Nebojte sa hladu

Ajurvédski lekári v Indii už pred tisícročiami odporúčali jesť maximálne trikrát denne, aby žalúdok najprv dobre strávil to, čo v ňom je a až potom sa pustil do ďalšieho jedla.

Slovo odborníka

K téme sa vyjadruje všeobecná lekárka Eva Smíšková.

V opačnom prípade sa podľa nich tvorí v tele áma – zmes rôznych toxických látok. Pri jej nahromadení je človek otupený, má stuhnuté kĺby, trpí opuchmi a tráviacimi ťažkosťami, ako sú zápcha, hnačka alebo vetry. Nejesť, kým dokonale nevytrávime to, čo už sme zjedli, odporúča aj medzinárodne uznávaný odborník na ajurvédu Deepak Chopra.

Hlavné jedlo je podľa neho najlepšie zjesť na obed, keď telo prirodzene vylučuje najviac tráviacich štiav. Raňajky a večere by mali byť podľa neho striedmejšie, akékoľvek pojedanie medzi hlavnými jedlami považuje za škodlivé.

Jeho odporúčania sú v rozpore s názormi na výživu, ktoré sú postavené na piatich malých jedlách denne. Odborníci, ktorí ich propagujú, tvrdia, že len takto sa dá vyhnúť tomu, aby sme nemali príliš rozkolísanú hladinu cukru v krvi a nepriberali.

„Potrebu jesť päť- až šesťkrát denne sme si vymysleli my ľudia západnej civilizácie, ktorí konzumujeme obrovské množstvá sacharidov v najrôznejšej podobe,“ vysvetľuje všeobecná lekárka Eva Smíšková.

„Tým sústavne rozkolísavame hladinu cukru a zvyšujeme produkciu inzulínu. Jedenie malých množstiev v pravidelných intervaloch má za úlohu predísť vlčiemu hladu, ktorý nás pri prijímaní stravy bohatej na sacharidy veľmi často prepadá.“

Čiže, ak jete vyváženú stravu, v ktorej neprevládajú jednoduché sacharidy, tento spôsob jedenia nemá opodstatnenie. V takom prípade je lepšie počkať si na prirodzený pocit hladu a až potom sa najesť.

V dnešných časoch ľudia často na tento pocit zabúdajú, lebo ho už roky nezažili. Nevedia, aké je to byť hladný, a tak jedia často len zo zvyku alebo len preto, že jedlom zaháňajú stres, smútok alebo pocity úzkosti. Návrat k prirodzenému pocitu hladu im môže pomôcť ozdraviť stravovacie návyky a uvedomiť si, že jedlo je určené na výživu tela, a nie na zaháňanie nudy, stresu alebo iných nepríjemných psychických stavov.

Pôst a chudnutie

Nejesť, kým nedosiahnete vysnívanú hmotnosť, nie je práve najlepší nápad. Oveľa účinnejšie je dlhodobé ozdravenie jedálneho lístka v kombinácii s pravidelným pohybom.

Pozor na dlhé diéty

V deväťdesiatych rokoch bola veľmi populárna takzvaná detoxikačná ryžová kúra. Jej základom bola celozrnná hnedá ryža, ktorá sa prvých deväť dní jedla varená, bez soli a bez tuku, ďalších deväť dní sa mala jesť v kombinácii s dusenou zeleninou a napokon posledná deväťdňová fáza pozostávala z varenej ryže, dusenej a surovej zeleniny ochutenej kvapkou olivového oleja.

Fakt je, že viacerí ľudia z takéhoto ryžového pôstu skutočne schudli, no však vrátili k pôvodným stravovacím návykom, znovu pribrali.

ňPodľa Evy Smíškovej sa im to stalo preto, že dlhodobé hladovky založené na jednostrannej strave často vedú k jojo efektu. „Ryžová diéta predstavuje záťaž pre organizmus, lebo telo neprijíma bielkoviny ani tuky, prichádza pri nej predovšetkým k odvodneniu a strate svaloviny, ktorá je nevyhnutná pre správne fungujúci metabolizmus,“ upozorňuje lekárka.

Preto ak sa rozhodnete pre akúkoľvek formu detoxikačného pôstu, založenom na ovocí, zelenine a celozrnných obilninách, vaša kúra by nemala trvať pridlho, aby ste si zbytočne nespomalili trávenie. Zároveň netreba zabúdať, že žiadna detoxikačná kúra nebude mať dlhodobý efekt, ak potom neozdravíte svoje stravovacie návyky.

Postenie podľa Evy Smíškovej

Čas trvania: 1 až 3 dni

Čo konzumovať: riedené ovocné a zeleninové šťavy, zelený čaj alebo bylinkové čaje, v prípade neutíchajúceho hladu alebo ako prvé jedlo po ukončení pôstu môžete zjesť zeleninový alebo mäsový vývar

Čo pritom získate: v tomto režime nechávame oddýchnuť a vyčistiť celý tráviaci systém, črevá, pankreas, pečeň aj obličky

Pred a po pôste

Telo by sa malo na pôst pripraviť, niekoľko dní pred jeho začatím by ste mali postupne odľahčiť stravu. Po skončení pôstneho obdobia nie je dobré okamžite sa vrhnúť na ťažké jedlá, najprv si dajte niečo ľahšie na naštartovanie trávenia.

Pitný režim

Je dôležitý pri všetkých pôstoch a detoxikačných kúrach. Aby sa z tela rýchlejšie vyplavili toxíny, je dôležité prijímať dostatok tekutín. Odborníčka na detoxikáciu Katarína Horáková odporúča prijímať minimálne 0,3 až 0,4 litra na 10 kilogramov telesnej hmotnosti denne. Najvhodnejším nápojom je podľa nej čistá voda. Počas pôstu nie sú vhodné sýtené nápoje a nápoje s obsahom cukru a rôznych chemikálií.

Tri otázky pre odborníčku

Odpovedá všeobecná lekárka Eva Smíšková.

Kedy by sa v žiadnom prípade nemali držať detoxikačné kúry a pôsty?

Detoxov a pôstov by sa určite mali vyvarovať ľudia starí, ľudia trpiaci chronickými ochoreniami, ľudia v rekonvalescentnej zotavovacej fáze vážnych chorôb, onkologickí pacienti, mladiství, tehotné a dojčiace ženy, ako aj ľudia s vážnymi metabolickými chorobami, ako je napríklad cukrovka liečená inzulínom či kombináciou piluliek.

V akých prípadoch by mohli byť, naopak, tieto kúry žiaduce a ako by mali vyzerať, aby boli v súlade so zdravou výživou?

Ktokoľvek okrem vyššie uvedených prípadov má chuť a odvahu urobiť niečo pre svoj zdravie, môže sa pustiť do procesu odľahčenia svojho organizmu. Mal by si však vopred naštudovať spôsob plánovaného detoxu, prípadne ho prekonzultovať so svojím ošetrujúcim lekárom. Formy, intenzita aj trvanie takýchto kúr sú rôzne. Osobne som zástankyňou krátkodobého pôstu s možnosťou konzumovať čerstvú zeleninu, zeleninové šťavy a teraz moderné a zdravé zeleninové smoothies.

Čo sa dá pôstom alebo detoxikačnou kúrou dosiahnuť? Môžu nám nejako pomôcť v tomto procese výživové doplnky?

Od detoxikácie zvyčajne očakávame očistenie vnútorných orgánov a ich odľahčenie v ich nepretržitej a namáhavej práci, redukciu hmotnosti, prísun energie a dobrú náladu. Pri krátkotrvajúcich pôstoch nie sú potrebné výživové doplnky, hlavne ak sa mimo pôstu stravujeme rozumne.