Činnosti, ktoré radi robíme nie preto, že nám prinášajú zisk, uznanie alebo nejakú inú formu odmeny, ale len preto, že sa pri nich cítime dobre, majú v sebe magickú moc.
Kanadský profesor psychológie z univerzity v Quebecu Robert Vallerand zistil, že keď vášnivo radi maľujeme, športujeme, vyšívame alebo sa staráme o záhradku, náš život sa zázračne mení k lepšiemu aj v oblastiach, ktoré zdanlivo s touto činnosťou vôbec nesúvisia. Podľa Vallerandových prieskumov sú ľudia s koníčkami v lepšej fyzickej kondícii, majú harmonickejšie vzťahy doma aj na pracovisku, stabilnejšie manželstvá a dokonca aj lepší sexuálny život. Čím to je?
„Keď ste si napríklad s chuťou zahrali basketbal, dobrá nálada vám vydrží celé hodiny. Prídete domov usmiaty, čo vyvolá úsmev aj na tvári vašej manželky, naladí vás to na pozitívnu komunikáciu a tá okrem iného vedie k lepšiemu sexu,“ vysvetľuje Vallerand.
Vášnivá radosť z akejkoľvek činnosti privoláva aj odolnejšiu imunitu a vytvára predpoklady pre lepší zárobok. Lebo pozitívne naladení ľudia k sebe privolávajú pozitívne podnety z rôznych oblastí života.
Harmónia verzus obsesia
Najlepšie sú vraj na tom tí, ktorí majú v živote viacero vášní naraz. Napríklad radi športujú, vyvárajú pre priateľov originálne špeciality a cez víkend si idú s chuťou zatancovať. Takíto ľudia bývajú dennodenne nabití endorfínmi a berú život s ľahkosťou na rozdiel do tých, ktorí sa upínajú len na jeden druh činnosti. Tým totiž hrozí, že sa stanú od jediného objektu svojho vášnivého záujmu obsesívne závislí.
„Je veľký rozdiel medzi harmonickou a obsesívnou vášňou,“ upozorňuje Vallerand. Harmonická vášeň vedie k vnútornému mieru, obsesívna, čiže tá, bez ktorej nemôžeme existovať, v sebe nesie vždy zárodok deštrukcie. Jednoducho, nie je pre nás dobré, ak niečo berieme príliš vážne a pokladáme to za jediný zdroj uspokojenia.
Zvláštne je, že deštruktívna vášeň väčšinou vzniká vtedy, keď sa upíname na zdroj radosti, ktorý k nám prichádza zvonku. Takto sa stávame napríklad závislými od hracích automatov, lebo bažíme po peniazoch, ktoré na nich môžeme vyhrať, alebo od chudnutia, lebo chceme, aby nás iní obdivovali pre našu postavu.
Harmonická vášeň je úplne o inom. Vzniká, ak radosť vychádza priamo z nášho vnútra, nezávisle od toho, čo sa deje okolo nás. Obsesívna vášeň nás vždy oslabuje, harmonická posilňuje.
Hobby ako meditácia
Koučka Dana Haščáková prirovnáva koníčky, ktoré v nás prebúdzajú harmonickú vášeň, k aktívnej meditácii. „Ak niekto napríklad rád behá alebo pletie, úplne sa ponorí do tej činnosti, uvoľní sa a zabudne na problémy,“ vysvetľuje. „V takej chvíli vychádza radosť priamo z nášho stredu, cítime sa maximálne prirodzene, s ničím nebojujeme, len naplno prežívame prítomnú chvíľu.“
Takýto stav mysle prichádza vtedy, ak niečo robíme skutočne radi. Najlepšie sa cítime pri činnostiach, na ktoré máme prirodzený talent, pri niečom, do čoho sa nemusíme nútiť a napriek tomu nám to ide akoby samo od seba. Väčšina z nás si v sebe nosí talenty na viaceré činnosti, stačí ich len objaviť. Niektorým sa to podarilo, napríklad s pomocou všímavých rodičov už v detstve, ale talent môžeme v sebe hľadať v akomkoľvek veku.
„Stačí sa zastaviť a položiť si otázku – čo ma robí šťastným?“ odporúča Dana Haščáková. Porozmýšľať nad tým, aký druh činnosti nás priťahuje a vyskúšať si ho. Či pre ňu sme, alebo nie sme stvorení, na to väčšinou prídeme veľmi rýchlo.
Keď nám chýba čas
Jedna vec je objaviť v sebe zdroj radosti pri nejakom hobby, druhá vec je nájsť si naň čas. Podľa Dany Haščákovej ide najmä o to, ako si vieme zmanažovať život. „Mnohí ľudia v sebe roky potláčajú túžbu po nejakej záľube a potom si jedného dňa povedia – dosť! Život je len jeden a je príliš pominuteľný na to, aby sme ho premárnili zbytočnosťami. A zrazu je všetko možné,“ tvrdí.
Svojim klientom radí, aby si podrobne spísali činnosti, ktorým sa počas dňa venujú, a zistili, kedy trávia čas zmysluplne a kedy ním mrhajú na zbytočnosti, ako je napríklad vylihovanie pred televízorom alebo stretávanie s ľuďmi, ktorí nás oberajú o energiu, lebo nie sú pre nás podnetní.
Najprv treba vystopovať „žrútov času“, bez ktorých sa môžeme pokojne zaobísť, a potom zaradiť do svojho denného programu činnosti, ktoré nás nabíjajú pozitívnou energiou. Kým si vybudujeme nový návyk, povedzme, na pravidelné háčkovanie alebo ranný beh, môže chvíľu trvať, kým si náš mozog na túto zmenu zvykne.
Ak sa však rozhodneme pre činnosť, po ktorej nám prirodzene srdce piští, nebude vytvorenie nového návyku bolestivé. Naopak, prinesie nám toľko dobrej energie, že jej budeme mať dosť aj na vykonávanie činností, ktoré až tak radi nerobíme. „Nikto z nás nežije tak, že by si mohol dovoliť robiť len to, čo ho baví,“ konštatuje Dana Haščáková. To však neznamená, že by sme si nemohli vyhradiť každý deň trochu času aj na radosť.
Venujete sa vášnivo radi nejakej záľube?
Pýtali sme sa v online ankete na našom webe zena.sme.sk.
Som spätá s prírodou už od detstva a ostalo mi to dodnes. Môj koníček pestujem už zopár rokov, a to doslovne. Pri dome mám malú záhradku, v ktorej pestujem rôzne aromatické bylinky a kvety. Z nich vyrábam rôzne produkty, ako sú levanduľové vankúše alebo rôzne aromatické vence. Okrem toho, že práca s éterickými bylinkami ma upokojuje a prevonia mi domácnosť, tieto nevšedné darčeky aj rada darujem. Levanduľové kvety suším v podkroví, vyberám a strihám látky na vankúšiky, ktoré potom naplním kvetmi a listami levandule. Spí sa na nich veľmi dobre, upokojujú a tlmia stres.
Ľubomíra Minjaríková, Považská Bystrica
Som študentkou medicíny a nič mi nepomôže lepšie sa odreagovať od stresov ako paličkovaná čipka. Paličkovať som sa postupne učila od desiatich rokov a je pravda, že keď zasadnem k valcu a paličkám, prestávam vnímať okolie a čas beží úplne iným rytmom. Čerešničkou na torte je, že mi to zlepšuje manuálne zručnosti, takže chirurgické šitie mi ide jedna radosť.
Romana Pitková, Prešov
Záľub mám viac, no medzi moje obľúbené patrí výroba zápisníkov. Ak práve nemám čas, zhŕňam inšpirácie kade-tade a potom ich dávam dokopy aj prakticky. Najhoršie však je, keď ma kopne múza, v tej chvíli neviem, čo skôr robiť. Mám nápad, chcem ho vytvoriť, pritom mi však napadne množstvo iných možností, ako ten nápad vylepšiť, a napokon sa z toho vytvorí nekonečný kruh možností. A tak sa občas stane, že z toho všetkého nevytvorím nič. Samozrejme, najradšej mám, ak sa mi niečo podarí dotiahnuť do konca. To je prvá odmena. Druhou je obdarovanie a radosť v očiach obdarovaného.
Marta Kertisová, Zámutov
Mojím hobby je písanie básní. Najväčšou inšpiráciou bola moja priateľka, teraz už manželka. Počas vysokej školy som jej písal rôzne básne, ktoré sa jej veľmi páčili a možno aj to dopomohlo, že sme sa v roku 2006 stali manželmi a sme spolu už osem rokov.
Peter Kajaba, Bratislava