Koniec vlády extrovertov

Pod pojmom introvert si väčšina ľudí predstaví obézneho programátora v tričku s nápisom Inštruktor sexu, chovateľku dvadsiatich mačiek, prípadne nožnicovorukého Edwarda. Nelichotivý imidž tichých a hĺbavých pováh je tak trochu záhadou, najmä ak uvážime, že sú tieto povahové sklony vlastné celej tretine ľudí vrátane Maháthmu Gándhího, Baracka Obamu, JK Rowlingovej či Audrey Hepburnovej.

Túžba po pyžame

Hlavným rozdielom medzi introvertmi a extrovertmi je, že prvých kontakt s ľuďmi skôr unavuje, druhých nabíja energiou. „Aj introverti môžu mať silné sociálne zručnosti a užívať si žúry alebo pracovné večierky. Ibaže po chvíli začnú túžiť po domove a svojich pyžamách.

Títo ľudia venujú celú svoju spoločenskú energiu blízkym priateľom a rodine. Viac počúvajú, než hovoria, myslia predtým, než niečo povedia, a často uprednostňujú písomné vyjadrenie pred ústnou konverzáciou,“ odhaľuje povahové črty tichej menšiny Susan Cain, autorka medzinárodného bestselleru Ticho: Sila introvertov vo svete, ktorý nikdy neprestáva hovoriť.

Na rozdiel od všeobecných predstáv nemusia byť introverti ani hanbliví, ani hrubí a dokonca ani čudní. Akurát sa im v dnešnom extrovertnom svete žije o niečo ťažšie.

Ťažká puberta

Detské ihrisko, školský dvor počas prestávky, telocvičňa, diskotéka. Ak ste introvertom, na posvätných miestach puberty ste asi neprežívali zlaté časy.

„V detstve som bola neustále zašitá vo vlastnom svete uprostred detskej izbičky. Ak ma chceli naši dostať na čerstvý vzduch, museli ma doslova vyhnať a prikázať mi, koľko sa musím zdržať vonku. Celý čas som donekonečna krúžila okolo bloku a sledovala hodinovú ručičku, aby som v najskoršiu možnú minútu dofrčala domov,“ spomína typická introvertka Andrea a pokračuje:

„Najhoršia bola puberta. Všetci spolužiaci v ôsmej triede už chodili na diskotéky do petržalského Boccaccia, len ja som bola tá zaostalá a čudná,“ smeje sa. Jej trápenie sa skončilo na strednej umeleckej škole, kde bolo podobných vydedencov viac. Dnes je ilustrátorkou detských kníh, pracuje väčšinou po nociach v súkromí domáceho ateliéru.

O niečo horšie dopadli tí, ktorí musia v živote kľučkovať medzi teambuildingovými akciami, vianočnými večierkami v kruhu kolegov a náhodnými stretnutiami vo firemnej kuchynke.

Tichá revolúcia

Ako sa zhodujú psychológovia, trvalá zmena povahových čŕt je nemožná, podobne ako nezmeníme veľkosť svojich topánok. Napriek tomu nájdeme medzi sebazdokonaľujúcou literatúrou desiatky kníh so zaručenými návodmi, ako vyčarovať z introverta salónneho leva. Ako inak, väčšinou ich napísali extroverti.

Vzburu tichej menšiny odštartoval článok novinára Jonathana Raucha s názvom Rozmaznávajte svojho introverta. Esej sa stala najčítanejším textom v dejinách časopisu The Atlantic a inšpirovala novinárov, bloggerov a spisovateľov z celého sveta, aby sa hrdo prihlásili k hnutiu introvertov a bojovali za svoje práva.

„Zostaňte sami sebou. Pokiaľ robíte veci radšej pomaly a rozvážne, nenechajte si od okolia vnútiť názor, že sa treba ponáhľať. Ak uprednostňujete hĺbku, nemusíte kĺzať po povrchu. Ak sa sústredíte vždy len na jednu vec, zostaňte verný svojim princípom a nerobte zbytočne viac vecí naraz,“ radí Susan Cainová.

Povinná čierna hodinka

Urban introverts social club, The proud introverts over 40, Non clubbers. Hrdé názvy zoznamiek a internetových diskusných fór netreba ani prekladať. Ak do nich nazriete, prekvapí vás nezvyklý pokoj. Nehemží sa to tam smajlíkmi ani ďalšími zbytočnými emotikonmi, a dokonca ani receptami na drobné čajové pečivo.

A ktovie, možno sa v blízkej budúcnosti dočkáme hotelov pre introvertov, diskoklubov s jemným hudobným podkladom a šachovými stolčekmi, špeciálnych pracovných boxov pre tiché povahy alebo nového Zákonníka práce s povinnosťou zamestnávateľa zriadiť čiernu hodinku, o ktorej spieva Ivan Mládek:

Nevidím ani neslyším,
necítím, prostě nevnímám,
když doma hodinu černou mám.
Jó, zhasnu si a sednu si,
loknu si, nohy na stůl dám
a potom hodinku rozjímám.

Introverti vo filme

Kinematografia je plná sympatických a spoločensky nemotorných hrdinov. Že by to bolo preto, že scenáristi a spisovatelia čerpajú z vlastných skúseností?

Christopher McCandless

Film: Útek do divočiny

Sympatického absolventa univerzity láka väčšia divočina než kariéra v niektorej z vychytených korporácií. Na sever, na sever, na sever - opakuje hrdina počas celého filmu a postupne putuje k svojmu vysnenému cieľu - na Aljašku. Tam sa ubytuje vo vraku autobusu, živí sa korienkami, píše denník... a zomrie.

Šimon Šindelka

Film: Sladké starosti

Cukrár Šimon je rojko, ktorý sa cíti najistejšie medzi marcipánom a čokoládou. Povolanie kuchár - cukrár ešte nebolo v osemdesiatych rokoch sexi, a tak je Šimon starým mládencom. Márna sláva – len svetáci, bonviváni a prevádzkari vedia správne namiešať Biscuit Debouche...

Sherlock Holmes

Kniha a jej filmové verzie

Zdvorilostnú konverzáciu by ste od Sherlocka Holmesa počuli len ťažko, detektív rozpráva iba vtedy, ak má čo povedať. Keď nemá, utiahne sa na niekoľko dní do svojho bytu na Baker Street, kde sa dopuje drogami alebo si clivo vyhráva na husliach. Jeho jediným priateľom je Watson.

Daria Morgendorffer

Filmy: Beavis a Butt-head, Daria

Už póza na fotografii s prekríženými rukami naznačuje uzavretú povahu. Cynický výraz v tvári má Daria Morgendorffer údajne už od narodenia. Viac ako spoločnosť ostatných ľudí ju bavia knihy, béčkové horory a násilné počítačové hry. Milujúci rodičia by ju najradšej prerobili na normálne dievča, ktoré vymetá butiky a diskotéky.

Enid Coleslaw

Film: Prízračný svet

Enid práve dokončila strednú školu a nechce sa jej zapojiť do systému. Ani systém nechce Enid - zo zamestnania vo fast foode ju vykopnú už počas prvého dňa. Dôvod? Trochu viac vecnosti, než treba pri pukancoch. Jej jediná kamarátka Rebecca na ňu už nemá čas, a tak sa spriahne s ďalším vydedencom, ktorý sa pred svetom ukrýva v kráľovstve starých gramoplatní.