Celý rok sa plahočíme, aby sme si v lete dopriali pár týždňov zaslúženého voľna a len čo pominie a my sa opäť vrátime do práce, máme pocit, že sme si vôbec neoddýchli. Doma nás čaká kopa prania a žehlenia, navyše nás straší návrat do práce, kde sa nám počas dní, kým sme boli mimo, nakopilo množstvo nevybavených úloh a naliehavých povinností. Navyše vidina, že najkrajšie dni roka sú už za nami a do ďalšieho leta nás ďalšia dovolenka nečaká, tiež nepridá človeku na radosti.
Podľa Ladislavy Molnárovej z poradenskej spoločnosti Amrop sa v odbornej literatúre dokonca používa termín „dovolenkový vírus“. Ide o označenie psychického stavu, keď sa ľudia cítia po dovolenke horšie ako pred ňou. Prečo?
„Častým dôvodom je, že nevieme správne oddychovať, nedokážeme si dlhodobo udržiavať rovnováhu medzi pracovným a osobným životom,“ vysvetľuje Molnárová. „Ak počas celého roka fungujeme na maximálny plyn, nehospodárime efektívne s časom a so silami a z hľadiska osobnej energetickej bilancie sme dlhodobo v mínuse, tak nám nepomôžu ani tri týždne dovolenky, nech je akákoľvek dokonalá.“ Inak povedané, to, čo sa dlhodobo zanedbáva, sa nedá len tak ľahko dohnať. Keď sme chronicky vyčerpaní, pár týždňov voľna nás nevytrhne z biedy, naopak, ešte si pohoršíme.
Dlhodobo unavený organizmus ťažšie zvláda prechod z pokojového režimu do pracovného rytmu. Takže paradoxne najťažšie zvládajú adaptačné obdobie po dovolenke tí, ktorí ju najviac potrebujú. Naopak, ak máme po celý rok vyvážený pomer medzi príjmom a výdajom energie, dostatok relaxu a pohody, vtedy nám dovolenka padne viac na úžitok.
S pocitom vnútornej vyrovnanosti si ju vieme lepšie vychutnať a po návrate z nej nemáme hlavu v smútku, lebo vieme, že nám život bez ohľadu na to či práve dovolenkujeme, alebo nie, prináša radosť.
Priveľa očakávaní
Ďalšími obeťami „dovolenkového vírusu“ bývajú nároční ľudia, ktorí cestujú za oddychom s priveľkými očakávaniami. Na dovolenke chcú každý deň využiť koľko sa len dá, stihnúť a zažiť všetko, čo sa im v danom momente ponúka – kúpanie na najkrajších plážach v okolí, návštevu všetkých múzeí a historických pamiatok v okruhu dvesto kilometrov, potápanie, paraglajding a po večeri hýrenie na diskotéke. Napokon sa v honbe za zážitkami tak vyčerpajú, že domov prídu viac unavení ako oddýchnutí.
„Dovolenkové plány treba radšej primerane zredukovať na tie, na ktoré máme naozaj chuť a ktoré nám prinesú skutočnú radosť,“ komentuje správanie dovolenkových horlivcov Ladislava Molnárová.
„Netreba ísť do každej galérie či na každý fakultatívny výlet, absolvovať všetky body spoločenského programu alebo každý zápas v plážovom volejbale. Neplánujme si program na každú minútu, ničnerobenie a kúsok letnej nudy sú dovolené.“
Netreba zabúdať na hlavný zmysel dovolenky, a tým je oddych. Je všeobecne známe, že by mala trvať minimálne desať dní, aby sme sa stihli preladiť z pracovného režimu na dovolenkový, aspoň na chvíľu zabudnúť na pracovné povinnosti a najmä aby sme naštartovali v tele procesy, ktoré slúžia na regeneráciu a tvorbu telesných rezerv.
Čas na adaptáciu
Na druhej strane, aj keby sme dovolenkový čas využili priam ukážkovo, istá záťaž by nás po návrate domov čakala tak či tak. Najmä, ak je v hre výrazná zmena prostredia, klímy, časového pásma, úbytok slnka a pohybu na čerstvom vzduchu. Každá výrazná zmena tohto typu znamená pre organizmus záťaž, a to je dobré rešpektovať.
Ladislava Molnárová preto dovolenkárom odporúča dopriať si po návrate domov aspoň deň-dva na aklimatizáciu: „Vtedy môžeme v pokojovom režime, keď ešte nie sme v pracovnom prostredí, vybaviť neprijaté telefonáty či urgentnú e-mailovú poštu, alebo sa pripraviť na poradu, ktorá nás čaká po návrate do práce.“
Aby nám dovolenkový oddych padol skutočne na úžitok, mali by sme si užívať dostatok oddychu aj počas nasledujúcich pracovných dní. Ladislava Molnárová odporúča naplánovať si párkrát do týždňa niekoľko hodín na čerstvom vzduchu, šport, kultúru, posedenia s kamarátmi... „Dôležité je včleniť, aj keď krátky, ale intenzívny oddych do časového harmonogramu počas celého roka,“ dodáva.
Ľudia, ktorí to dokážu, sú nielen spokojnejší dovolenkári, ale majú aj lepšiu imunitu, sú tvorivejší a znesú väčšiu záťaž. Vorkoholikom, ktorí nedokážu pri práci vypnúť, odporúča Molnárová doslova si naordinovať povinné pracovné pauzy. Tie by ich mali preventívne chrániť pred negatívnymi následkami preťaženia.
Na relaxovanie sa dajú využiť aj prestoje počas dňa, ktoré nemávame veľmi v obľube – napríklad uviaznutie v dopravnej zápche alebo v čakárni u lekára. Takéto chvíle sú ako stvorené na bilanciu našich myšlienok a plánov, na krátke rozjímanie v tichu. Keď k tomu pridáme dostatok spánku, aktívny pohyb a zdravú stravu, vydržíme byť bez problémov v pohode do ďalšej dovolenky.
Ako prežívate návrat z dovolenky?
Spýtali sme sa návštevníkov nášho webu zena.sme.sk.
Návrat z dovolenky je možné zvládnuť dobre. Záleží však na jej dĺžke a náročnosti. Ak si beriem voľno len na jeden alebo dva dni a spojím to s víkendom, nemám žiadny problém prepnúť na aktívny pracovný režim. V prípade, že dovolenkujem týždeň alebo dva, určite si dám jeden deň na aklimatizáciu, aby prechod zo sladkého ničnerobenia do práce nebol taký náročný. Predsa len, do práce treba prísť ráno a sústrediť sa na konkrétne úlohy. Podľa mňa by nikomu nemalo byť ľúto vziať si ešte deň voľna, ak príde z dovolenky napríklad v nedeľu večer. Určite budú potom pracovné povinnosti ľahšie zvládnuteľné a predíde sa tak zbytočnému stresu.
Martina Milčíková, Bratislava
Po návrate z dovolenky máme ja aj môj priateľ obrovské problémy vrátiť sa do reality. Po viac ako týždennom relaxe a ničnerobení, keď sa necháme obskakovať, je pre nás návrat do práce veľký šok. Mne trvá v priemere pár dní, kým si zvyknem, ale priateľ chodí ako zbitý pes ešte minimálne týždeň. Vždy by sme potrebovali ešte dovolenku po dovolenke, aby sa organizmus prispôsobil, ale nikto nám ju už nedá.
Eva Sokolovičová, Trnava
Vždy som mala z návratu domov po dovolenke hrôzu, lebo na mňa čakala kopa prania a žehlenia, svetlo v chladničke a iné „radosti“ minimálne na dva až tri dni. Ale teraz, keď sú deti väčšie, je to podstatne pokojnejšie a nerobím si z toho ťažkú hlavu. Ani vstávanie do práce už nie je pre mňa problémom, čas to vyriešil. Ja, čo som kedysi mohla spať aj dvanásť hodín, sa dnes často budím aj bez budíka. Už teraz mám hrôzu, koľko budem spať, keď budem mať päťdesiat rokov.
Mirka Križanská, Bratislava
Autorkám uverejnených príspevkov posielame balíček telovej kozmetiky Fleur de Santé. Gratulujeme!
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
