Ženy, ostaňte ženami. Aj medzi chlapmi

Možno máte ešte v živej pamäti časy, keď sa na nás zo všetkých strán valili rady o tom, ako úspešne prežiť v kontakte s mužmi. Ako sa im vyrovnať v biznise, ako ich zmanipulovať v manželstve a ulahodiť im v posteli.

Ženské časopisy boli plné odporúčaní tohto typu. Učili nás, že ak sa chceme vyrovnať mužskému pohlaviu, mali by sme byť rovnako nekompromisné, ísť si za svojím cieľom hlava-nehlava a užívať si bez výčitiek svedomia.

Celá druhá polovica dvadsiateho storočia nás viedla týmto smerom, aby sme dnes, po všetkých tých snahách vyrovnať sa mužom zistili, že to stále akosi nefunguje. Prečo vlastne?

Kouč Vladimír Synek, známy svojou odvahou v búraní rôznych mýtov, tvrdí, že snaha žien podobať sa mužom musí byť zákonite odsúdená na neúspech. Je to dané odlišnosťou nášho vnímania.

„Základný rozdiel medzi mužom a ženou je v intenzite prepojenia ľavej a pravej mozgovej hemisféry,“ vysvetľuje. „Preto je žena schopná súčasne myslieť aj cítiť, kým muž buď cíti, alebo myslí.“

Len čo sa snažíme byť niečím, čím nie sme, zákonite nás to oslabuje, lebo musíme vynakladať veľké množstvo energie na to, aby sme išli proti svojej prirodzenosti.

Každý nech robí, čo vie

Keď muži spolupracujú so ženami, je najlepšie, keď každý robí to, čo najlepšie vie. „Muž je predisponovaný na to, aby riešil negatíva, žena zase, aby rozvíjala pozitíva,“ tvrdí Vladimír Synek a dodáva, že jedno i druhé má svoje opodstatnenie v biznise.

Kým sa firma rozvíja a na prekonanie počiatočných ťažkostí treba mať v manažmente ostré lakte, je vo vedení nezastupiteľný mužský princíp, a keď sa dostane do fázy pozitívneho rozvoja, je na jeho udržanie potrebný ženský princíp.

Podľa viacerých prieskumov najlepšie prosperujú firmy so zmiešaným osadenstvom, v ktorých funguje prirodzené napätie medzi pohlaviami. Podľa Vladimíra Syneka sa vtedy „muž mení na páva, roztiahne chvost a predvádza sa, aký je inovatívny, čo všetko dokáže vymyslieť“.

Len čo vraj túto prirodzenú motiváciu narušíme príliš úzkostlivými „antiharašiacimi“ opatreniami, ktoré zabránia mužom vnímať svoje kolegyne ako ženy, krivka výkonnosti vo firme klesá.

„Mám na mysli najmä nezmyselné zásady, ktoré považujú za prejav diskriminácie aj to, ak ženu prednostne vpustíte do dverí. Najväčším hriechom je uprednostňovanie politickej korektnosti pred korektnosťou biologickou. Prírodu totiž nikdy neoklameme,“ vysvetľuje Synek.

Boj nie je pre ženy

Snaha prispôsobiť sa mužskému vnímaniu robí zo ženy karikatúru a nikdy jej neprinesie skutočné vnútorné uspokojenie. Manažérky, ktoré sa snažia priamou konfrontáciou bojovať o presadenie svojich názorov, nie sú nikdy spokojné, ani keď svoj boj vyhrajú.

Trpká príchuť, ktorá v nich zostane po súboji s nepriateľom, im nedovolí radovať sa z víťazstva. To preto, že v ženách je prirodzená potreba vzťahy harmonizovať, nie ich rozbíjať.

Nezáleží nám na tom, kto vyhrá. Oveľa viac nás trápi, že ten, s kým bojujeme, nás nemá rád. Takýto pocit muži nemávajú. Oni si vedia víťazstvá vychutnať. Lenže my nie sme oni.

Zlatokopky a feministky

Ďalším smutným príkladom nenaplnenej ženskosti sú ženy zlatokopky, ktoré v snahe zabodovať v mužskom svete míňajú peniaze na plastické operácie, sexi bielizeň a značkové kabelky. Nejde o to, že chcú byť krásne, to je pre ženu prirodzené.

Neprirodzené je, keď sa táto snaha stane posadnutosťou a vytratí sa z nej radosť zo života. Keď zredukujeme svoju ženskosť na úlohu erotickej pomôcky, je to rovnaké nešťastie, ako keď rozdávame rany na obchodných rokovaniach.

Na prvý pohľad sa možno karieristka a zlatokopka príliš nepodobajú, jedno však majú spoločné. Obidve zašli v snahe uspieť medzi mužmi priďaleko. Až tak, že pritom stratili to najcennejšie – kontakt so svojou prirodzenosťou.

Podľa Vladimíra Syneka sú v podobnej pozícii aj predstaviteľky niektorých ženských organizácií, ktoré možno mali opodstatnenie v časoch, keď ženy nemali rovnaký prístup k vzdelaniu a pracovným príležitostiam ako muži, dnes však pôsobia skôr spiatočnícky.

Umelo vyvolávajú napätie medzi pohlaviami namiesto toho, aby hľadali cestu vývoja tak, ako je pre ženu prirodzené – formou harmonizácie.

Návrat k ženskosti

To, že je pre dnešnú ženu ťažké byť prirodzenou, je následok dedičstva, ktoré si nesieme po tých, čo tu boli pred nami a celé tisícročia boli prenasledované a znevažované za svoju ženskosť. Vždy to tak v histórii nebolo.

Keby sme išli dostatočne dozadu v čase, natrafili by sme na kultúry, kde sa ženské vlastnosti ako intuícia, schopnosť vytvárať pozitívne citové väzby, obetovať sa pre lásku a riadiť sa hlbokými podvedomými inštinktmi nepovažovali za slabosť.

Naopak, tieto vlastnosti boli nadradené mužskému rozumu a uctievané ako prejav božskosti. Keď si napríklad pozrieme sochy zo začiatkov staroegyptskej ríše, vidíme ženské postavy, ako jemne podopierajú mužov.

Vedú ich silou svojej ženskosti. To im však bolo umožnené len do nástupu patriarchátu, s ktorým prišli boj o moc a nadvláda rozumu.

Dnes, keď sa racionálny prístup k životu vyčerpal, má návrat k prirodzenej ženskosti znovu opodstatnenie. Podľa Vladimíra Syneka je to dokonca nevyhnutné, ak chceme napríklad riešiť súčasnú hospodársku krízu.

„Túto krízu nespôsobili prepady na burze ani iné racionálne faktory, nie je to kríza rozumu, ale kríza srdca,“ tvrdí.

Sociálna nerovnosť a chudoba vznikli pre nedostatok súcitu, dôvery a z neschopnosti hľadať šťastie v harmonizácii vzťahov. A práve na riešenie týchto problémov máme my ženy tie najlepšie predpoklady.