Zúfalé ženy píšu zúfalé romány

„Tebe úplne hrabe!“ vyprskla Nora. „Mňa ideš osočovať? Pche!“ otočila sa a šťuknutím ovládača odomkla auto.

Táňa pozorovala jej skrivenú tvár v odraze tmavého skla na okne dverí: „Klameš! Poznám, keď klameš!“ Pery sa jej chveli roztrpčením.

Nora sa prudko zvrtla a prebodla Táňu chladným pohľadom: „Vieš, Tánička, v čom je pointa celého tohto idiotského rozhovoru?“ opýtala sa opovržlivo. Nečakajúc na odpoveď, pokračovala: „Si obyčajná hlupaňa! Ten tvoj Romanko každú sobotu chodil za frajerkami. Naletela si mu na rečičky o dôležitých mailoch, ktoré musí napísať na počítači v robote, na snobský golf či rybačku s významným klientom a na podobné vtákoviny. Namiesto toho, s plavákom medzi nohami, chodil na iné lovy.“

Brak? Možno. Ale červená knižnica zachraňuje knižný trh všade na svete, čítajú ju milióny žien a vykazuje miliardové zisky. V tomto segmente akoby bol hlad po nových autorkách a tituloch bezodný. Platí to aj o Slovensku, ktoré za posledných sedem rokov prešlo od jedinej autorky ženských románov Táne Keleovej-Vasilkovej k celým desiatkam publikujúcich spisovateliek. Dnes tvoria prekladové červené romány už len asi štyridsať percent trhu.

Prečo? „Ženy chcú čítať o vzťahoch,“ hovorí Braňo Kocian z vydavateľstva Motýľ.

Matky aj manažérky

Marika Budayová, Barbora Kardošová, Timeya Keresztényiová, Monika Macháčková, Anna Adamová, Adriana Macháčová, Dana Hlavatá, Tamara Tainová, Lenka Gahérová, Jana Chmelová, Mária Hamzová, Nata Sabová, Andrea Boldišová, Katarína Gillerová, Alžbeta Hulová, Daniela Králová, Jana Benková, Lena Riečanská, Marta Fartelová, Vladimíra Galková, Peggy Pažitná, Dominika Spodniaková, Laura Filipová, Helena Boková, Martina Solčanská, Karin Krausová.

Zoznam by mohol pokračovať ďalej. Že ste o nich nikdy nepočuli? Kto sú tie ženy?

Sú medzi nimi matky na materskej, veľmi veľa novinárok a PR manažérok, výnimku netvoria ani vyštudované scenáristky. Humanitné vzdelanie však nie je podmienkou. „Často sú to ženy, ktoré nikdy predtým so slovom nerobili, ale sám som prekvapený, ako to dokážu nádherne opísať,“ chváli svoje autorky Braňo Kocian, riaditeľ vydavateľstva Motýľ, ktoré sa dokonca práve pre aktuálny boom na scéne preorientovalo zo športu, ktorému sa kedysi venovalo, na prekladové ženské romány. So slovenskými autorkami nadviazali prvú spoluprácu pred ôsmimi rokmi a vraj s malou dušičkou. Ich prvá domáca autorka Mária Hanzová však dodnes patrí medzi ich najúspešnejšie.

Nielen toto vydavateľstvo zistilo, že slovenské reálie sú našim čitateľkám bližšie ako škótske hrady.

Vydavateľstvo Evitapress, ktorého malé paperbacky zapĺňajú už celé poličky v kníhkupectvách, prešlo výlučne na slovenské autorky. „Čitateľky viac siahajú po slovenských autorkách, ich texty sú im bližšie ako knihy z Ameriky,“ vysvetľuje jeho riaditeľka a zároveň autorka niekoľkých titulov Evita Urbaníková.

Aj Ikar začal tento mesiac s novou paperbackovou edíciou - Príbehy z kabelky - určenou najmä ženám. Prvým titulom je román Adriany Macháčovej s názvom Žena vplyvného muža o manželke generálneho riaditeľa istej známej banky, žene, ktorá nikdy nepracovala a nemusela o ničom rozhodovať, no po odhalení manželovej nevery sa jej zrúti celý svet. Tomuto typu literatúry sa nevyhýba ani iné veľké vydavateľstvo - Slovart, ba ani vydavateľstvo Marenčin P. T.

Pre knihy tohto žánru sa často ani nerobia špeciálne marketingové akcie, čitateľky si svoje poličky nájdu aj samy - najčastejšie v supermarketoch.

O čom píšu

Zaujíma vás príbeh o vzťahu muža a ženy, matky a dcéry, priateľstve, sklamaní, súcite? Alebo by ste si radšej prečítali knihu o vzťahoch, nevere, veľkom klamstve o láske, prípadne o láske, ktorá sa dá stretnúť len raz za život, o priateľstve, čo nepotrebuje slová, o prízrakoch minulosti, ktoré nás dobiehajú?

Anotácie väčšiny takýchto kníh sa dajú vzájomne zamieňať. No už to nie sú šablónovité verzie podľa nepísaných pravidiel, ktoré sa museli dodržiavať prinajmenšom od 70. rokov, keď došlo vo svete k znovuoživeniu ženskej romantickej literatúry. Jej autorky a autori museli dej umiestniť spravidla do minulosti, minimálne do 19. storočia, ak nie do temného stredoveku. Hlavný pár bol k sebe priťahovaný nespútanou láskou, ale na ceste k finálnemu spaľujúcemu bozku musel prekonávať viaceré prekážky.

Časy sa však menia, v roku 2012 sa píše o bežných mužoch, ich kariérach aj milenkách, prehnane starostlivých matkách, o osamelých ženách, o potratoch, násilí vo vzťahoch či chudnutí. Bežný Sviňa život, ako hovorí jeden z titulov knižky.

Priestory sa už dávno neobmedzujú len na doliny a vrchy medzi Kysucou a Dunajom. Barbora Kardošová vyviezla dej svojej novej knihy Vydať sa a zomrieť do Austrálie, Andrea Coddingtonová v knihe Mal to byť pekný život hovorí o americkej skúsenosti. V poslednom čase vyšlo viac titulov, ktoré sa odohrávajú v exotických prostrediach: Sushi v dushi či Recept na Araba.

Veľmi obľúbené – a často aj skutočne pútavé a poučné - sú rozprávania založené na osobnom príbehu. Na pultoch sa objavili viaceré príbehy z väzení, z drogových liečení, z liečení anorexie, zápisky z únosov i ciest. Kniha Ivany Ivančákovej Veľké baby neplačú, ktorá strávila desať mesiacov v parížskom väzení za tri kilá kokaínu v batožine, dostala dokonca Zlatú knihu za predaj 15-tisíc výtlačkov. Podľa Urbaníkovej je však silný príbeh len polovica úspechu. „Dôležitá je aj jeho forma. Ak sa človek, ktorý zažil väzenie, drogy alebo iné veci, odhodlá dať zážitky na papier, čitatelia ocenia, keď jeho hrôzy dokážu prežiť s ním, čo je otázka spracovania,“ dodáva.

Desiatky rukopisov

Netreba však prepadnúť predstave, že sa u nás vydá všetko, čo sa napíše. „Do vydavateľstva dostávame desiatky rukopisov a iba malá časť uzrie svetlo sveta. Sú medzi nimi aj také, ktoré nespĺňajú elementárne kritériá, v niektorých prípadoch autori neovládajú ani spisovnú slovenčinu,“ hovorí Mária Lešková, PR manažérka vydavateľstva Ikar. „S textom sa u nás veľa pracuje. Rukopisy sú surovinou, kniha je výsledok. Medzitým je veľa hodín mravčej roboty,“ súhlasí Urbaníková.

Braňo Kocian z vydavateľstva Motýľ dostáva týždenne dva-tri rukopisy: „Chodí toho veľa, väčšinou sú to neznáme mená. Čitateľky samy v sebe nachádzajú záujem písať,“ poznamenáva.

Berú to ako svojho koníčka, pretože literatúra v našom kontexte veľkým biznisom stále nie je, ale do rodinného či osobného rozpočtu môže niečo pridať.

„Autorka dostáva väčšinou desatinu z vydavateľskej ceny, to je polovička ceny, za ktorú si knihu kúpi čitateľ. Zvyčajne je to teda len pár desiatok centov za výtlačok. Motýľ vydáva svoje ženské tituly približne v troj- až štvortisícovom náklade, tie najlepšie možno do osemtisíc kusov. Keby sa predal náklad, môže autorka zarobiť na knihe niekoľko tisíc eur, ale často náklad nepredá a dáva sa do rôznych akcií pod výrobné náklady. Nedá sa to držať po garážach,“ vysvetľuje svoju cenovú politiku Kocian.

Dá sa tým uživiť?

Aký úspech musí mať teda kniha, aby na nej autorka aspoň čo-to zarobila? Dá sa písaním ženských románov uživiť?

„Túto otázku dostávame často. Predovšetkým by sme si mali vyjasniť, čo znamená ´uživiť sa´? Mať zabezpečený istý životný štandard iba z honorárov a podielov z predaja kníh?

Osobne poznám iba Táňu Keleovú-Vasilkovú, ktorá je spisovateľkou na plný úväzok,“ hovorí Lešková z Ikaru.

Hoci v posledných rokoch sa objavili stovky jej nasledovníčok, táto autorka stále zostáva výnimočným fenoménom, z jej kníh sa bežne predáva dvadsať-, ba aj tridsaťtisíc výtlačkov a pomaly bude môcť vyhlásiť spolu milión predaných kníh.

Aj v Evitapresse mali vlani pár titulov, ktoré prekročili pätnásťtisícovú hranicu, staré tituly sa podoťahovali aj na dvadsaťpäťtisícovú hranicu. Aj tu však cítiť, že ľudia už kupujú knižky opatrnejšie.

Telenovela po slovensky

Že nejde o hodnotnú literatúru, nie je medzi odborníkmi žiaden nový objav. Kritika sa jej zvyčajne veľa nevenuje, práve preto však Ústav slovenskej literatúry pripravuje na máj konferenciu s názvom „... a žili šťastne až...“ o podobách ľúbostného románu.

Urbaníková na negatívne názory nereaguje nijako podráždene: „Múdri ľudia vedia, že hudba je aj Beethoven, aj Rihanna, aj ľudové piesne. Že obraz je aj Picasso, aj Fulla, aj to, čo sa predáva na námestí v Ríme. Knihu nerobí knihou to, že ju niekto vytlačil, ale to, že si ju ľudia čítajú, rozprávajú o nej, podčiarkujú si celé pasáže a vracajú sa k nej. Len hlupák sa cíti natoľko kompetentný, že dokáže bohorovne rozdeliť knihy na literatúru a to ostatné.“

Ani Kocian nemá rád pseudointelektuálov, ktorí ohŕňajú nosy. Myslí si, že je krásne, ak sa knihy predávajú.

Bude boom ženských autoriek, ktorý práve prežívame, pokračovať donekonečna? „Netuším. Ale nech je ich akokoľvek veľa, trh sa vždy utrasie a čitateľky si vyberú, ktoré autorky čítať chcú a ktoré ich veľmi nezaujali,“ hovorí Urbaníková.

Čo musí mať ženský román

Základné znaky knihy v štýle červenej knižnice:

Názov predáva

Dobrý titul je polovica úspechu. V prvom rade si vyberte, či chcete na obálke žiť, alebo zomierať, a pri každej z týchto možností choďte až do extrému, pokojne sa nechajte spadnúť až na dno a svojho bývalého nechajte hoci aj skapať. Kniha s názvom Môj pokojný svet nemôže nikoho upútať. Oveľa lepšie bude, ak sa na titulke budete vracať z pekla či padať z neba. Veľmi dobre sa predávajú tituly s príchuťou svätokrádeže, v ktorých sa objavia slová ako hriech, hriešnica, padlý anjel, zvodca, spoveď, zneuctená. V každom prípade, koniec je v titule dramatickejší ako začiatok, noc je lepšia ako deň. Ideálne je, ak sa v názve objaví všetko alebo nič, najlepšie jedno aj druhé. Pre staršie ročníky sú dobré tituly ako Druhá šanca či Život sa nekončí. Vhodný titul dosiahnete ľubovoľnou kombináciou niektorých z nasledovných slov: láska, nenávisť, ústa, bozk, pavučina, jed, med, vášeň, nevera, dúha, súboj, moc, plač, sama, cukor, soľ, dno, vesmír, nekonečno.

Panna či netvor

Pre úspech knihy je veľmi dôležité vhodne zvoliť ten správny uhol pohľadu rozprávačky. Veľmi dobre sa predávajú denníky zlých dievčat, potvor až beštií. Ešte istejšie je zvoliť si pozíciu obete, ktorej všetci ubližujú. No nezabudnite, že v tom prípade sa vaše hrdinky nesmú prestať čudovať a pýtať sa: Ako mi to mohol urobiť? Ako sa mám s tým zmieriť? Prečo sa to stalo práve mne? Čo si mám obliecť?

Zabudnite na experiment

Pri písaní môžete dať najavo, že ste na pulze dňa a ovládate aj nové komunikačné prostriedky. Štruktúru textu oživíte ukážkami sms konverzácií, prepismi mailov či chatov, sem-tam môžete zdôrazníť slovo, ba i celé vety verzálkami ON, MOC, LÁSKA.

S inováciami však narábajte veľmi opatrne, aby ste svoje čitateľky nevystrašili. Vedzte, že sú zvyknuté, že dvere trieskajú, v hlave to šumí, tváre sa krivia, dni sa vlečú, srdce sa ráňa, do prázdna sa civie, žalúdky sú stiahnuté, oči vytreštené, ženy strelené. Odvážnejšie autorky môžu siahnuť po komplikovanejších kombináciách ako rozbúrené more lásky či džungľa internetu. Nič nepokazíte, ak oviniete jej stehná okolo jeho bokov.

Nadávky aj porno

Ešte pred desiatimi rokmi sa tento žáner až úzkostlivo vyhýbal vulgarizmom, ak to aj zaváňalo pornom, tak nežne prerozprávaným. Dnešné autorky už slang priam vyhľadávajú, všeličo je už poriadna haluz, ale hlavne píše sa „viac k veci“, otvorenejšie, dokonca aj o neheterosexuálnych vzťahoch.

Nebojme sa rád

Nech sú už vaše cieľové čitateľky akéhokoľvek veku, nikdy sa nebojte poradiť im či pustiť sa s nimi do filozofovania. „Nikdy nehovor chlapovi prvá, že ho miluješ“ prípadne „Šťastie ste vy a človek, ktorého milujete.“ Využiť sa dajú aj citáty či poučné príbehy z minulosti – o múdrych pustovníkoch, starčekoch a starenkách, odkazy vo fľaškách či veštby a horoskopy.

Happy end musí byť

Kedysi sa skutočne oplatilo dočítať tento druh literatúry až do sladkého konca: „Milujem ťa, zašepkala. Milovala som ťa od prvej chvíle, keď…“ Nenechal ju dohovoriť. Zavrel jej ústa bozkom, nežne ju k sebe pritisol a potom už spolu odplávali na vlnách túžby tam, kam nájdu cestu iba milujúce srdcia.

Ak sa však bojíte, že takúto romantiku by vám už nemuseli dnešné čitateľky zjesť, môžete napísať vecnejšie: „V tú noc sme sa rozprávali a milovali a smiali.“ Ideálne je záver zjemniť iróniou. „Vraj romantika,“ zasmejú sa milenci v objatí.

Nezabúdajte, že aj Candace Bushnellová - autorka bestselleru, na báze ktorého vznikol seriál Sex v meste, nezabudla dať do poslednej vety, že Carrie a pán Božský sú stále spolu. A určite budú, kým nepomrú.

Prečo píšem?

K písaniu ma nepriviedol žiadny vyšší cieľ alebo zámer na niečo poukazovať. Od malička som rada písala, vymýšľala som si. Svoju prvú knihu Aprílové dievča som mala dlhé roky v hlave. Píšem preto, pretože ma to baví. Niekto športuje, ja píšem. O sláve a peniazoch nič neviem.

Martina Solčanská

Písať knihy som túžila už odmala. Bolo to jednoducho vo mne. Už na základnej škole som milovala slohy a veľmi rada som čítala. Asi v jedenástich rokoch som napísala prvý scenár, ktorý som vo svojej triede zrežírovala.

Jana Chmelová

Najväčšiu radosť mi robia pozitívne ohlasy čitateľov. Zvláštny druh energie, ktorej prílev pocítiš, keď si prečítaš recenzie, v ktorých sa často vyskytuje slovo ďakujem. Ďakujem za príjemné chvíle strávené pri čítaní vašej knihy, za zmysluplné myšlienky, za to, že som sa schuti zasmiala alebo si srdcervúco poplakala.

Karin Krausová pre www.knihozrut.sk