SME
reklama

Módna blogerka Marika Majorová: Spolieham na čaro momentu

Pôvodne to bol len záujem o módu a fotografiu. Keď na svojom blogu začala uverejňovať zábery zaujímavo oblečených ľudí, ktorých náhodne stretla na ulici, netušila, aký úspech dosiahne. Jej prácu si napokon všimli aj v newyorskom magazíne ELLE.

Minulý rok ste založili na internete blog, kde uverejňujete zaujímavo oblečených ľudí z ulice, takzvaný streetstyle. Čo vás k tomu viedlo?

Už dávnejšie som intenzívne sledovala rôzne zahraničné blogy, ktoré prezentujú streetstyle, a povedala som si, že by som to rada aj sama vyskúšala. A tiež som v Bratislave stretávala ľudí, ktorých som mala chuť fotiť, lebo boli štýloví, zaujímaví a inšpiratívni. Vedela som, že by ma to bavilo, a tak som začala. Okrem toho blogujem aj o iných príbuzných témach. Rada na blogu prezentujem módnych návrhárov, fotografov, dizajnérov, kultúrne projekty, čokoľvek a kohokoľvek, ak je to inšpiratívne.

Ako ste sa vlastne dostali k foteniu?

Šlo to akosi samo. Môj otec je novinár a skúsený fotograf, takže prvý fotoaparát, staršiu Minoltu, som dostala od neho. A vždy som fotila, či rodinu, sestru, ktorá so mnou ochotne experimentovala, alebo počas cestovania. Ani neviem, prečo mi nikdy nenapadlo fotografi u študovať, čo spätne trošku ľutujem.

Asi rok po založení blogu vás oslovilo globálne internetové vydanie ELLE. Záujem mali o vaše streetstylové fotky. Ako k tomu došlo?

Neviem, ako ma našli a ani som po tom príliš nepátrala. Zrejme narazili na môj blog s fotkami a páčili sa im. Aj v tom spočíva čaro internetu - nikdy neviete, kto si vás všimne. Jedného dňa len prišiel e-mail z newyorského ELLE online, že pripravujú rubriku venovanú globálnemu streetstylu, v ktorej budú predstavovať vybrané mestá sveta. Oslovili ma, či by som pre nich fotila Bratislavu. Bol to super pocit, myslím, že som doma od radosti skákala po obývačke (smiech). A dohodli sme sa aj na fotení Prahy. Moje bratislavské fotky sú u nich už obr_1.jpguverejnené, Praha je zatiaľ vo fáze dofotenia. Niekedy na jeseň by som mala dodať ďalšiu aktuálnu kolekciu fotografií. Najviac ma však teší, že si na ELLE.com môžete listovať mestami a vyberať si napríklad medzi Londýnom, Parížom, Bratislavou, na to som hrdá.

V čom sa líši pouličná móda Prahy a Bratislavy?

Ide o hlavné mestá, ktorú sú si geografi cky a historicky blízke, takže až také veľké rozdiely nevidím. Ale Praha je kozmopolitnejšia a jej obyvatelia sú sebavedomejší. V Česku tiež na kultúru odievania negatívne pôsobí vplyv germánskych krajín a lásky k čundru. My máme zasa v obliekaní trochu väčší jemnocit. Na druhej strane sme opatrnejší, bojíme sa, čo o nás povie mama, babka, susedia, a radšej ideme na istotu.

Na svojom blogu hovoríte, že obliekanie je prejavom vnútornej slobody, čo vidieť napríklad v západných metropolách. Cítite nejaké zmeny aj u nás?

Blog som rozbehla minulý rok na jar a túto jar som sa pozerala okolo seba a hovorila si, že sa niečo zmenilo. Že prostredie, nápaditosť a chuť experimentovať v nás sa trochu prebudili. A to som mala pocit, že po tom, ako som fotila ľudí v New Yorku alebo Paríži, mám zvýšené nároky na streetstyle. Ale podľa mňa je to prirodzené. Človek je vystavený rôznym vplyvom. Počas posledných rokov nastal boom módnych blogov, ľudia nachádzajú veľa podnetov a inšpirácií aj na internete či v módnych a iných časopisoch.

Ako by ste v skratke zhrnuli definíciu streetstylu, čiže štýlu ulice?

Ide o fotografickú disciplínu, pri ktorej fotografa zaujme niečo, čo súvisí s vonkajškom náhodného človeka na ulici. Môže to byť kus odevu, farebná kombinácia, doplnok alebo nejaké vyžarovanie a osobný štýl. Tento prvotný vizuálny podnet je impulzom ku vzniku fotografie. Takého človeka oslovím a poprosím, či by som ho mohla odfotiť na môj blog ako inšpiráciu, ukážku štýlu, akým sa ľudia v Bratislave obliekajú a žijú. To je základný princíp. Na ulici napokon hľadajú módnu inšpiráciu aj obr_2.jpgsamotní návrhári, takže ide o akýsi kolobeh módy. Veci z prehliadkového móla sa dostávajú na ulicu, kde ich ľudia rôzne kombinujú, a ulicu si zase všímajú dizajnéri. Dnes je móda veľmi uvoľnená a každý si môže vytvoriť svoj štýl.

Ako ľudia reagujú, keď ich na ulici oslovíte?

Väčšinou súhlasia, dokonca sú aj polichotení, ale starší ľudia ma dosť často odmietnu. Nemajú dôveru voči niekomu, kto ich len tak osloví. Staršie panie sa napríklad necítia fotogenické a zaujímavé, ale priznám sa, lichôtkami sa občas dá zájsť ďaleko (smiech). Väčšinou však nerozumejú, prečo ich chcem odfotiť, čo s fotkou budem robiť a keď spomeniem blog a internet, tak si myslia, že sa objavia na stránkach bulváru. Obávajú sa internetu ako média.

Fotíte na film. Prečo?

Môj prvý fotoaparát, ktorý som dostala, bol klasický manuál na fi lm. Učila som sa na ňom fotiť a pri filme som už zostala. Nezavrhujem digitálnu techniku, poznám fotografov, ktorí fotia nádherne na digitál. Ja to však neviem. A film má pre mňa čaro – od cvaknutia uzávierky až po čakanie, čo príde z fotolabu. Na ulici pracujem s čarom momentu, ktorý pre mňa film len umocňuje. Dodá záberu jemné zrno, objekt vyzerá plastickejšie. Vopred si tiež musím rozmyslieť, čo a ako fotím. Dodatočnú úpravu príliš neriešim. Dlho som dokonca fotky vôbec neupravovala. Teraz to robím minimálne.

Čo môže priniesť módny blog čitateľovi?

Ponúka inšpiráciu, iný pohľad na ulicu. Predstavujem ním mesto z iného pohľadu. Inšpiratívna je aj rubrika Vintage streetstyle. Čitatelia do nej posielajú fotky zo svojich rodinných albumov. Priznám sa, že som nečakala taký ohlas. Ľudia mi začali posielať fotografie, chceli sa podeliť so spomienkami. Mám snímky od tridsiatych až po osemdesiate roky. Je pekné pozrieť sa späť, ako sa ľudia obliekali kedysi, aký mali štýl, a aj keď nemali veľa peňazí, ako dokázali naše babičky alebo mamy ušiť famózne veci. Móda sa často berie ako nejaká zbytočnosť, frivolnosť. Nemôžeme ju samozrejme porovnávať s disciplínami ako medicína. Ale v kontexte toho, že si radi vychutnáme jedlo, zájdeme na koncert, obr_3.jpgprečítame si knihu, zrekonštruujeme byt a kúpime si dizajnové kúsky, patrí k radostiam života. A nemusí stáť ani kopu peňazí. Poteší aj neopakovateľný kúsok zo secondhandu.

Vyrážate do ulíc každý deň?

Zistila som, že stále musím mať pri sebe foťák. Pre istotu. Aj kabelku si vyberám tak, aby sa mi do nej vošiel (smiech). Nikdy neviem, kedy na niekoho zaujímavého narazím. Keď mám čas, vyberiem sa do mesta na polhodinku s cieľom fotiť. Rada by som fotila systematickejšie, ale najzaujímavejšie stretnutia aj tak často prinesie náhoda.

Chcete zmapovať aj iné slovenské mestá?

Zatiaľ som nemala dostatok času, aby som šla inam. Ale chcela by som si z hľadiska streetstylu pozrieť napríklad Košice alebo Nitru, kde tuším, že sú zaujímaví ľudia.

Kam sa môžete v rámci svojho módneho blogu posunúť?

Ťažko povedať a neviem to vôbec odhadnúť. Keby mi pred rokom niekto povedal, že budem mať fotky na ELLE.com, tak si zaťukám na čelo. Neverila by som, že budem robiť napríklad tento rozhovor alebo že po meste budú visieť bilbordy s fotografiami pre Avion shopping park, ktoré som spravila ja. Možností je veľa, aj nápadov, a ja som otvorená všetkému, ale na základe skúseností z posledného obdobia si netrúfam nič odhadnúť.

Ako je to s fotením na cestách?

Zameriavate sa aj na niečo iné než na módu? Musím povedať, že môj priateľ je v tomto veľmi tolerantný. Keď ideme na spoločný výlet, ja už automaticky pozerám po ľuďoch. A on vie, že keď na niekoho zaostrím na ulici, tak nič iné neexistuje. Alebo sa zrazu obzrie a ja už bežím cez ulicu za niekým, koho som zbadala (smiech). Cestovanie vždy spájam s fotením ako takým – či už okolia, atmosféry, momentiek, alebo ľudí a módy na ulici.

Ktoré mesto je vám ohľadom módy najbližšie?

Určite Londýn a New York. Každé iným spôsobom. V nich som sa pri fotení ľudí cítila najlepšie. Tam na ľuďoch vidieť, že sú vnútorne slobodnejší, otvorenejší a cítia sa vo svojej koži dobre. V konečnom efekte čaro osobného štýlu nespočíva v tom, čo nosíte, ale ako to nosíte. A to vidno aj navonok.

Marika Majorová (35)

Pochádza z Bratislavy.Vyštudovala marketingovú komunikáciu v kombinácii s nemčinou na Filozofi ckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala v prestížnej reklamnej agentúre, neskôr sa stala spolumajiteľkou kreatívneho štúdia GunPowder a je súčasťou režisérskeho dua GunPowder Directors. Odmalička rada fotí. Minulý rok si založila na internete módny a fotografi cký blog, na ktorom vystupuje pod prezývkou Tonbogirl. Venuje sa v ňom streetstylu, čiže foteniu zaujímavo oblečených ľudí, ktorých stretne na ulici. Mala prezentáciu Streetstyle ako streetart na TEDx Bratislava, konferencii o myšlienkach hodných šírenia. S ponukou na spoluprácu ju oslovilo newyorské internetové vydanie ženského magazínu ELLE. Do ich streetstylovej rubriky mapujúcej hlavné mesta sveta prispieva fotografiami z ulíc Bratislavy a Prahy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 172
  2. Každý piaty zomrie 8 993
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 778
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 332
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 804
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 806
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 218
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 765
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 722
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 670
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 778
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 160
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 367
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 758
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu