Na telesnej už nemá byť nuda

Do hodín telesnej výchovy sa zahrnú atraktívne a zážitkové aktivity, ktoré by dnešných školákov základných a stredných škôl mohli osloviť. Ministerstvo školstva by ich chcelo odtrhnúť od počítačov, mobilných hier a televízorov a vrátiť na športové ihriská.

„Chceme rozpohybovať deti, pretože sa zvyšuje množstvo civilizačných chorôb u detí a mládeže,“ povedal minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ). Projekt si vyžiada niekoľko miliónov eur.

Menej testovania Vo všetkých školách by deti mali povinne cvičiť počas vyučovania o hodinu týždenne viac než v súčasnosti. Celkový počet vyučovacích hodín sa však nezvýši, bude na rozhodnutí vedenia škôl, ktorého ľubovoľného predmetu sa vzdajú na úkor telesnej.

Telesná výchova s povinnými kotúľmi, šplhaním na čas či šprintovaním sa však má stať minulosťou. Vystriedať by ju mala zážitková telesná výchova, v ktorej si školáci nájdu takú aktivitu, ktorá ich osloví.

Preto by sa mohla v niektorých školách na hodinách telocviku cvičiť zumba, na školských dvoroch by sa mohli odohrávať zápasy vo freesbee či bejzbale.

„Teoreticky by mohol jednotku z telocviku dostať aj žiak, ktorý v behu na sto metrov dobehne posledný,“ povedal Jurzyca. Nebude totiž podstatný špičkový výkon, ale snaha zapojiť sa.

Branislav Antala z fakulty telesnej výchovy a športu, ktorý sa podieľal aj na novej koncepcii pohybových aktivít detí a mládeže hovorí, že testovacia batéria, ktorou sa skúmala motorická výkonnosť žiakov v minulosti, sa dnes už používa v upravenej podobe.

Podľa Antalu školáci nemusia mať obavu napríklad ani z preskokov cez kozu. „Ide síce o gymnastický prvok, no vo výučbe sa už využíva menej,“ povedal Antala.

Do osnov budú zaradené vo väčšej miere bezpečnejšie cvičenia na obratnosť, bez náradia. Rozvoj vytrvalostných schopností sa bude uprednostňovať cez atraktívnejšie cvičenia.

Kotúle až časom Nový smer telesnej výchovy však nebude znamenať, že by školáci nemali ovládať napríklad tradičný kotúľ. Riaditeľ sekcie štátnej starostlivosti o šport na ministerstve školstva Ladislav Križan zdôrazňuje, že zmenou postojov a vzbudením záujmov o športové aktivity by žiaci mali zvládať aj tieto výkony.

Za čo jednotku a za čo päťku Stupeň výborný na telocviku dosiahne žiak s kladným vzťahom k pohybu a jeho výkonnosť stúpa. Stupňom nedostatočný sa žiak klasifikuje výnimočne, ak nemá záujem o zlepšenie svojej fyzickej zdatnosti.

Nové smerovanie ráta aj s telesne hendikepovanými deťmi. Tie by sa mohli zúčastniť napríklad pilates medical či flowing dance.

Rezort školstva chcel docieliť, aby sa deti pohybovali aj mimo vyučovania. Podľa štatistík totiž až štvrtina školopovinných detí cvičí len na hodinách telesnej výchovy a nemajú žiadnu mimoškolskú pohybovú činnosť.

Do projektu by sa mohli zapojiť športové kluby a zväzy, ktorým by na túto činnosť prispievali školáci športovými poukazmi.

Pokiaľ projekt schváli vláda, v školskom roku 2012/2013 by mohlo byť v školách už oveľa menej necvičiacich detí.

Ako to bude po novom vyzerať na hodine telocviku

Obsah hodín telesnej výchovy bude variabilnejší ako doteraz. Jej osnovy sa otvorili novým športom.

1. Každá trieda môže mať svoj vlastný program.

2. Už v ňom môžu byť aj netradičné športy ako freesbee, florbal, body styling, aikido, karate, bejzbal, kolieskové korčule, orientačný beh, hokej, tenis, zumba, pilates, flowing dance a iné.

3. Učiteľ si nesmie do programu zaradiť taký šport, ktorý neabsolvoval v pregraduálnej príprave alebo v ňom nezískal certifikát, či trénerskú triedu.

4. Obsah vyučovania telesnej výchovy zostane rozčlenený do štyroch základných modulov.

5. Desať percent z obsahu vzdelávania bude tvoriť zdravie a jeho poruchy. Rovnaké zastúpenie bude mať zdravý životný štýl (napríklad stravovanie).

6. Tridsať percent bude venovaných zdatnosti a pohybovej výkonnosti.

7. Päťdesiat percent zostane pre športové činnosti a pohybový režim.

8. Ministerský zoznam športov, ktoré sa môžu stať súčasťou telocviku, nie je záväzný. Šport, ktorý by chceli školy zaradiť, si môžu vybrať podľa schopností učiteľa a záujmu detí.

9. Učitelia si budú môcť zvyšovať kvalifikáciu v nových športoch. Financované to bude zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Novinky pre deti

Freesbee – hrá sa s lietajúcim tanierom, najlepšie vonku. Florbal – kolektívny bezkontaktný halový šport podobný pozemnému hokeju, hrá sa so špeciálnymi hokejkami aj loptičkou. Body styling – tréning zameraný na rovnomerné formovanie svalov celého tela alebo jeho častí. Ide o kombináciu klasického aerobiku, ktorý zohreje telo, a posilňovania. Aikido – japonský druh bojového umenia, typický najmä stratégiou obrany založenej na neinvazívnom odvrátení útoku a následnom zabránení ďalšej konfrontácii. Zumba – cvičenie kombinuje dynamickú latinskoamerickú hudbu a unikátne a exotické tanečné a aeróbne pohyby. Pilates – pohybová aktivita, ktorá nezaťažuje kĺby ani chrbticu. Umožní zmeniť telesný vzhľad, stabilizovať psychický stav, skoncentrovať a upokojiť myseľ. Flowing dance – nový tanečný štýl, využívajú sa mäkké podložky.

Únia odporúča tri hodiny

Kým iné krajiny školákom hodiny telesnej výchovy zvyšujú, u nás sme pred tromi rokmi vykročili opačným smerom. Ubrali sme z nich.

BRATISLAVA. Aj v iných krajinách Európskej únie sa zameranie školského telocviku preorientováva od výkonov k zážitkovej telesnej výchove. Tento predmet v nich dostáva aj nový rozmer a to prepojenie na zdravie.

Chlapci dokážu toľko, koľko kedysi dievčatá Motorická výkonnosť školákov klesá viac u chlapcov ako u dievčat. Súčasní 11- až 14-roční chlapci dosahujú v bežeckej vytrvalosti zhruba úroveň rovnako starých dievčat spred 20 rokov. U dievčat odborníci zaznamenali zníženie bežeckej rýchlosti a zhoršenie orientácie v priestore.

Branislav Antala, prezident Medzinárodnej federácie telesnej výchovy v Európe hovorí, že so zmenami zamerania telesnej výchovy sa v zahraničí výraznejšie prehodnocuje aj počet vyučovacích hodín.

„Už v roku 2007 Výbor pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu navrhol upraviť počet hodín povinnej telesnej výchovy v krajinách Európskej únie na tri hodiny týždenne,“ povedal Antala.

Dodal, že v odporučení sa hovorilo, aby školy hľadali ďalšie možnosti, ako tento počet ešte zvýšiť.

Štyri aj päť Túto požiadavku začali mnohé krajiny aj postupne napĺňať. Napríklad Slovinsko zvýšilo týždenný počet hodín z dvoch na tri, Poľsko na štyri, Francúzsko má na prvom stupni dokonca päť vyučovacích hodín telesnej výchovy.

„My sme v tomto smere, žiaľ, urobili v roku 2008 krok opačným smerom,“ konštatuje Antala. V rámci reformy vzdelávania sa počet hodín telesnej výchovy okresal v štátnom vzdelávacom programe na dve hodiny týždenne.

Školám sa nechce Program síce umožňuje školám rozšíriť vyučovanie telesnej výchovy o jednu i viac hodín týždenne, no v praxi sa tak veľmi nedeje.

Podľa ministerstva školstva možnosť pridať tretiu hodinu telesnej výchovy za týždeň využilo na prvom stupni 28 percent základných škôl, na druhom stupni 15 percent.

Najmenej, sedem percent, to využilo stredných škôl. „Naša súčasná snaha o tri hodiny povinnej telesnej výchovy týždenne má teda oporu aj v legislatíve únie,“ dodal docent Antala.

Na európskych základných školách sa telesná výchova učí priemerne 110 minút, na stredných školách ešte o desať minút viac, 120 minút.

Kedy môže byť žiak oslobodený od telocviku

1. O tom, či žiak bude dlhodobo oslobodený od telesnej výchovy, rozhoduje riaditeľ školy.

2. Pokiaľ má dieťa zdravotné problémy, ktoré mu potvrdí všeobecný lekár pre deti a dorast na špeciálnom tlačive, musí sa rodič obrátiť so žiadosťou na riaditeľa školy.

3. Riaditeľ zváži, či sa žiak tohto predmetu bude alebo nebude zúčastňovať.

4. O krátkodobom oslobodení od cvičenia následkom nevoľnosti alebo po chorobe rozhoduje učiteľ telesnej výchovy.

5. Astma nemusí byť dôvodom. Prešovská alergologička Slávka Belvončíková hovorí, že i keď sa na ňu rodičia detí s astmou často obracajú, aby dieťa necvičilo, nesúhlasí. Liečba astmy totiž spočíva aj v akejkoľvek fyzickej aktivite, a preto je žiaduce, aby cvičili a športovali.

Pribúda cukrovkárov a obéznych školákov

Takmer tretina školákov sa pravidelne ospravedlňuje z telesnej, lebo sa neznámkuje.

BRATISLAVA. Sedavý spôsob života, ktorý prevláda u súčasných školákov spôsobuje, že sa u nich čoraz častejšie objavujú choroby, ktoré boli v minulosti typické pre ľudí stredného a staršieho veku.

Tou z najvážnejších je epidémia obezity detí a mládeže, s ktorou sa boria takmer vo všetkých krajinách Európskej únie.

Lekárka Eva Vitáriušová z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave prichádza do styku s deťmi u ktorých priskoro diagnostikujú cukrovku, vysoký krvný tlak, poruchy tukového metabolizmu či choroby pohybového aparátu.

Ich fyzická aktivita je nedostatočná. Nešportujú, nepohybujú sa, alebo len veľmi málo. U mnohých detí energetický príjem niekoľkonásobne prevyšuje energetický výdaj.

„Táto jednoduchá rovnica má za následok neželaný prírastok na hmotnosti,“ vysvetľuje lekárka.

Nadváhou v súčasnosti trpí už približne 18 percent detí a približne sedem percent je obéznych. Za posledných desať rokov sa počet liečených detí na diabetes zvýšil o 27 percent.

Približne 30 percent žiakov sa pravidelne na hodinách telesnej výchovy ospravedlňuje z cvičenia, lebo tento predmet nie klasifikovaný.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by deti od päť do 17 rokov mali denne vykonávať nejakú pohybovú aktivitu v rozsahu šesťdesiat a viac minút. Činnosti by mali striedať.

Atletiku školáci nemusia

Podľa starých tabuliek by dnešné deti z telesnej prepadli.

BRATISLAVA, KOŠICE. Riaditeľ košickej Základnej školy Kežmarská 30 a telocvikár s tridsaťročnou praxou Pavel Horňák potvrdzuje to, čo vidno okolo nás: deti priberajú na váhe a nechce sa im cvičiť.

Podľa telocvikára je to, samozrejme, individuálne. Sú deti, ktoré telocvik milujú, ale čo je horšie, čoraz viac je takých, ktoré zleniveli a vzťah k pohybu nemajú. „Deťom sa absolútne nechce cvičiť,“ hovorí učiteľ. Len čo im stanoví bežné zaťaženie, už to im robí problém.

Neraz sa stáva, že rodič radšej vybaví dieťaťu potvrdenie od lekára, aby bol oslobodený od telesnej výchovy.

„Pritom v nejednom prípade vidím, že dieťa je živé, na pohľad zdravé, vystrája, ale na telesnú výchovu nechodí,“ opisuje prax Horňák.

Alebo je to tak, že deti majú vybrané určité športy, ktoré robia rady. „Len čo im však naordinujem atletiku, je problém. Zato futbal alebo floorball je v poriadku,“ tvrdí telocvikár.

Podľa Horňáka je v súčasnosti telesná výchova predovšetkým o motivácii.

Učiteľ musí nájsť vhodný spôsob, ako „prinútiť“ deti cvičiť. Hoci kritériá, ktoré boli kedysi bežnou praxou, sú dnes nedosiahnuteľné.

„Pri skoku do diaľky vám po ležérnom rozbehu žiak doskočí na 250 centimetrov. To aj prvák skočí viac. Keď poviem, prečo sa nerozbehneš rýchlejšie, chce to drajv, tak sa vyhovárajú, že ináč nevedia,“ dodáva Horňák.

Kedysi mali učitelia tabuľky na výskum výkonnosti detí a hodnotilo sa predovšetkým podľa výkonnosti. Teraz by podľa takýchto pravidiel deti z telesnej výchovy prepadli. Hrôza.

Na tyč sa vyšplhajú len deti, ktoré chodia na gymnastický krúžok. Ostatné s obrovským problémom, prípadne vôbec. Ešte prváci chcú cvičiť, tešia sa. Vekom záujem klesá.

Kristián Sabo

Za cvičenie by sa dalo platiť športovými poukazmi

Pokiaľ by športové kluby ponúkali školákom atraktívne možnosti cvičenia na voľný čas, mohli by sa na tieto aktivity využiť športové poukazy.

BRATISLAVA. Doteraz štát každoročne prispieval vzdelávacími poukazmi na záujmové vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl. Pre rok 2010 to bola suma 28 eur na školský rok. Žiak svoj preukaz mohol poskytnúť vo všeobecnosti základnej umeleckej škole, záujmovým krúžkom, kurzom v škole, centrám voľného času a podobne.

Aké percento objemu financií na vzdelávacie poukazy sa však využíva na pohybové aktivity, nie je známe.

Poskytovateľ záujmového vzdelávania, ktorý od žiaka v súčasnosti zoberie vzdelávací poukaz, musí ponúknuť a garantovať počas školského roku 60 hodín kvalitnej záujmovej činnosti a vzdelávania. Údajne sa tak ale nie vždy deje a vzdelávacie poukazy sa podľa rodičov nevyužívajú vždy efektívne. Celému procesu chýba verejná kontrola a transparentnosť.

Ministerstvo školstva uvažuje, že by sa časť tejto podpory, ktorá slúži na pohybové aktivity, pretransformovala do športových poukazov. „Chceme zvýšiť hodnotu poukazov spoluúčasťou rodičov, zvýšiť kontrolu zneužívania a rozšíriť účinnosť aj na športové kluby či ďalšie inštitúcie,“ povedal Ladislav Križan, generálny riaditeľ sekcie štátnej starostlivosti o šport.

Na hodnote športového poukazu by sa mohli rodičia podieľať sumou 12 eur ročne, za predpokladu, že by takú istú sumu pridal k súčasnej hodnote v budúcom roku aj štát.

Celková výška športového poukazu by potom mohla byť 52 eur ročne.

Program organizácie a financovania pohybových aktivít sa začne overovať na jeseň pilotným programom.

V koncepcii reformy športu sa navrhuje, aby základné a stredné školy boli otvorené v čase od 14.00 do 18.00 hodiny a tak aby sa využívali pre šport a umenie aj po vyučovaní. To si však žiada odborný dozor, ktorý by bol financovaný mimo učiteľských pracovných úväzkov.

Športové poukazy by mohli podľa ministerstva rozpútať voľnú súťaž medzi športovými klubmi.

Pokiaľ by subjekty mimo škôl a školských zariadení zneužili športový poukaz, boli by prísne sankcionované.