Deväť rád ako to povedať prsteňom

O dva dni je tu Valentín, sviatok všetkých kvetinárstiev, drogérií a klenotníctiev. Ružové valentínske symboly sa definitívne a veľmi okato presadili aj v krajine, ktorá pred dvadsiatimi rokmi v tomto čase oslavovala iba ak Víťazný február.

Niektorí Valentínovi podľahli tak vážne, že sa v tento deň zasnubujú, prípadne aj ženia a vydávajú. A nielen oni pred Valentínom kupujú prstene.

1. Kúpte práve prsteň

Ak ste sa už rozhodli kúpiť prsteň, môžete byť pokojní. Darček, ktorý by lepšie zhmotňoval spolupatričnosť a trvácnosť, ani neexistuje. Kruh je už od čias Platóna symbolom dokonalosti, neohraničenosti a večnosti. Prsteň je prenesením symbolu do každodenného života, preto mal vždy výsostné postavenie medzi ozdobami, ktoré ľudia na sebe nosia. Prstene poznala každá kultúra, v starovekom Grécku a v Rímskej ríši bol železný prsteň znakom zaslúžilého občana. V starovekom Ríme poznali aj zásnubný prsteň. Raní kresťania nosili prstene so znamením ryby. Pri sobášoch sa prstene – obrúčky začali všeobecne používať už od stredoveku.

2. Uvedomte si, čo sľubujete

„Tak, ako si zvieratá značkujú svoje teritórium, ľudia cítili potrebu označiť si svojho partnera," hovorí psychológ Dušan Fabián. „Je to demonštrácia, že k niekomu patrím a jasne dávam najavo, že som súčasťou páru." V dnešnej digitálnej dobe sa ľudia často zbavujú hmotných vecí – nemáme zbierku cédečiek alebo filmov, stačia nám súbory v počítači a čítačka. Ale pozícia prsteňov je, zdá sa, neotrasiteľná. „Je to určitý atavizmus, pochádzajúci z dávnych čias," potvrdzuje Fabián. „Napokon, najviac sa zdobia prírodné národy."

3. Vyberte správny model

Zásnubný prsteň máva tradične vsadený briliant, s čím je tiež zviazaná symbolika - diamant je najtvrdší nerast a hovorí sa, že je večný, takže aj láska by mala zostať večná, čo však žiaden klenotník garantovať nebude. Zásnubný prsteň by vraj mal stáť trojnásobok mužovho mesačného platu. Ale to neznamená, že vás partnerka odmietne, ak zvolíte úspornejšiu verziu.

Ak si vyberáte obrúčku, netreba sledovať módne trendy, pretože o dvadsať rokov budú pasé. „Treba rátať s tým, že obrúčku bude človek nosiť dlho, takže musí byť pohodlná, čo robustný prsteň asi nie je," radí klenotník Martin Mikuš. „Podľa mňa by nemala byť príliš nápadná, lebo sa musí hodiť ku každému oblečeniu. No a napokon, každý kov sa rokmi vyšúcha, a ak nosíme prsteň denne, je toto pôsobenie vonkajších vplyvov značné. Najmenej to vidno pri oblých líniách. Ale pravdou zostáva, že najlepšia obrúčka je taká, aká sa nám páči. A či pred Valentínom predávame viac obrúčok? To skôr zásnubných prsteňov, pretože v tento deň veľa ľudí chce požiadať svoju milú o ruku."

4. Zistite správnu veľkosť

Snubné prstene sa väčšinou vyberajú spoločne, ale zásnubný by mal mať aj moment prekvapenia. To však môže byť trochu pokazené, ak prsteň nemá správnu veľkosť. „Je niekoľko trikov, ako zistiť správnu veľkosť prsteňa, napríklad ho niekde odtlačiť alebo si nejaký partnerkin prsteň vyskúšať, napríklad na malíček," hovorí Martin Mikuš. „Zaručene však funguje len jeden. Nenápadne si od partnerky požičajte prstienok, zlatník ho odmeria na kalibrovanom kovovom kuželi a potom ho rovnako nenápadne vráťte."

5. Odovzdajte prsteň štýlovo

Konzervatívci volia klasickú polohu - kľačanie na jednom kolene v jednej ruke s kyticou a v druhej so škatuľkou s prsteňom. V dnešnej dobe však môžeme rituál odovzdávania poňať aj civilnejšie, kreativite sa medze nekladú. Hudobník Karol spomína, ako vtipne požiadal o ruku svoju priateľku jeho kamarát: „Opatrne odbalil kindervajíčko, oddelil dve polovice čokolády, vybral hračku, vložil prsteň s briliantom, čokoládu zatavil, a zásnubné kinderko bolo na svete. Malo úspech."

6. Vyberte vhodný prst

V našich končinách nosíme obrúčku spravidla na prstenníku ľavej ruky. Podľa starej povery je práve tento prst spojený zvláštnou cievou práve so srdcom. Provýchodné teórie nehovoria o cieve, ale o čakre. Pravda bude asi taká, že tento prst je najpraktickejší. Väčšina ľudí sú praváci a preto je prsteň na ľavej ruke najlepšie chránený a najmenej zavadzia. Navyše, prstenník má spoločný sval s prostredníkom, tak je relatívne najmenej pohyblivým prstom. V niektorých kresťanských krajinách sa nosí obrúčka na pravej ruke, podobne aj v Indii, kde je ľavá ruka považovaná za menejcennú. Pri tradičnom židovskom svadobnom obrade sa dával prsteň na ukazovák, lebo ten má v ich kultúre výsadné postavenie.

7. Dávajte si na prsteň pozor

Približne od stredoveku sa traduje, že strata prsteňa prináša smolu a existujú presvedčivé príklady zo súčasnosti, ktoré to potvrdzujú. V decembri sa aj u nás objavila správa o tridsaťročnom Nemcovi Danielovi Seltingovi, ktorý počas guľovačky stratil obrúčku a jeho žena vyhlásila, že kým ju nenájde, nebude sex. Na rad prišiel detektor kovov a netrpezlivé čakanie na odmäk.

Svoje o tom vie aj naša čitateľka Katarína. Jej manžel stratil obrúčku počas plávania v jazere. „Povedala som si, že sama obrúčku nosiť nebudem, na druhý deň sme išli loďkou na to miesto, kde ju stratil a hodila som ju do vody aj ja. Nech tá jeho nie je sama. No ale manželstvo nemalo dlhé trvanie. Myslím, že to nebola náhoda, že obrúčku stratil."

Strata nie je jediným rizikom spojeným s prsteňom. Veľmi bolestivo sa o tom presvedčil Monikin otec. Pracoval v zváračskom ústave, robili nejaký test a iskra preskočila rovno na jeho prsteň. Kov sa rozžeravil, spálil mäso a museli mu ho odstrihávať. „Takže obrúčka môže byť aj nebezpečná, a otec už nikdy nenosil žiaden prsteň, aj keď zo zváračského ústavu odišiel," spomína Monika.

8. Ak prsteň predsa len stratíte, zachovajte pokoj

Najlepšie riešenie je priznať sa partnerovi, čo sa dá využiť na peknú romantickú prechádzku do klenotníctva a výberom nových obrúčok, prípadne znovupotvrdením manželského sľubu. Toto je ideálny prípad. Niektorí manželia, hlavne muži, však volia metódu doktora Plzáka – zatĺkať. „Občas sem prídu zákazníci, väčšinou muži, že rýchlo potrebujú repliku obrúčky, lebo ju stratili a žena by ich zabila," usmieva sa klenotník Martin Mikuš. „V takom prípade je ideálne, keď sú naši zákazníci, lebo v záznamoch máme, aký to bol typ, takže mu môžeme dodať presne ten istý model." A čo ak nie je? „Muži vo všeobecnosti nevedia veľmi presne vysvetliť, ako ten prsteň vyzeral a akú mal farbu, tak potom prichádzajú na rad fotografie."

9. Neverte poverám o prsteňoch

Obrúčky by si vraj nemal skúšať nikto iný okrem nastávajúcich manželov a neskôr manželov a vraj sa nesmú ani predávať. O potenciálnom nebezpečenstve, ktoré tkvie v obrúčkach, kolujú mnohé príbehy. Napríklad ten, uverejnený v košickom Korzárovi o panej, ktorá dala prsteň do záložne, po čase si ho bola vyzdvihnúť, ale zažila sériu nevysvetliteľných a dramatických situácií a nešťastí – až si všimla, že to nie je jej obrúčka, ale nejaká cudzia. Keď si ju bola vymeniť v záložni, tá jej už tam nebola. Autorka Malva Pokorná veľmi seriózne vysvetľuje, ako možno odstrániť nepriaznivé vplyvy, ak sa pritrafí podobná zámena: „Obrúčku treba dať roztaviť na neopracovaný kov, alebo sa ho jednoducho zbaviť, prsteň odhodiť do mora alebo riečky. Obrúčku si treba vždy chrániť."