Budeme v novom roku zdravší?

Čo nás trápi najviac?

„Po mnohých storočiach boja s infekčnými ochoreniami čelí ľudstvo novej hrozbe – takzvaným chronickým neprenosným ochoreniam. Patria medzi ne srdcovo-cievne, onkologické, respiračné, metabolické, duševné choroby a veľká skupina ochorení kostrovo-svalového aparátu. Na vzostupe sú úrazy a samovraždy,“ vymenúva riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku Darina Sedláková. Naše zdravie podmieňuje nielen spôsob nášho života, ale aj prostredie, v ktorom žijeme, pracujeme. „Znečistené životné prostredie a nezdravý životný štýl predstavujú priame riziko ohrozenia zdravia, ale aj starosti, neistota každodenného života či nedostatok podporného prostredia sa tiež podpisujú na zdraví. Väčšina týchto ochorení je daňou za spôsob života a správanie spred dvadsiatich, tridsiatich rokov. Vyvíjajú sa pomaly – chronicky a dlho nebolia,“ upozorňuje Sedláková.

Od čoho závisí náš celkový zdravotný stav?

• od toho, čo zdedíme po predkoch - genetické predpoklady na zdravie, respektíve na chorobu,
• od zdravotnej starostlivosti - ktorú dostávame prostredníctvom zdravotníckych služieb v podobe prevencie – sem patrí očkovanie, preventívne prehliadky, diagnostika, liečenie a rehabilitácie,
• od takzvaných vonkajších faktorov - napríklad od socioekonomickej situácie, vzdelania, stavu životného prostredia a ochoty štátu investovať do zdravia,
• od životného štýlu - fajčenie, nadmerné pitie alkoholu, nezdravé stravovanie, nedostatok pohybu – u mnohých ľudí žiadny pohyb – to sú faktory, ktoré má každý človek vo svojich rukách. Sú to najvýznamnejšie rizikové faktory, ktoré vedú k obezite, zvýšeným hodnotám krvného tlaku a cholesterolu, od čoho je už len krok k rozvoju chronických neprenosných ochorení, na ktoré trpí a zomiera väčšina ľudí na Slovensku.

Ženy hodnotia svoje zdravie

Ako na tom vlastne sme so zdravotným stavom? To zisťovali pracovníci Štatistického úradu SR v prieskume zdravia Slovákov, ktorý je súčasťou Európskeho zisťovania o zdraví 2009. Išlo o prvé štatistické zisťovanie tohto druhu na Slovensku, na ktorom sa zúčastnilo takmer 5000 ľudí vo veku 15 a viac rokov.

Jednou z otázok pre účastníkov bolo hodnotenie ich vlastného zdravotného stavu. Ako veľmi dobré alebo skôr dobré ohodnotilo svoje zdravie 64 % skúmanej populácie Slovenska. Možnosť skôr zlé alebo veľmi zlé zvolilo 12 % opýtaných. Zaujímavé je, že v porovnaní s mužmi hodnotia ženy svoje zdravie ako horšie.

Prieskum ukázal, že kvalita zdravia sa nám pozorovateľne zhoršuje už od tridsiateho roku života. Ďalším skúmaným problémom boli dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti. Ženy trápi najviac vysoký krvný tlak, nasledujú silné bolesti hlavy a alergie. Aj u mužov dominoval vysoký tlak, po ňom nasledovali alergie a treticu dlhodobých zdravotných ťažkostí uzatvárali chronické ochorenia chrbta.

Za pozornosť stoja aj problémy so zrakom. Prieskum ukázal, že 57 % žien a takmer 41 % mužov používa okuliare alebo kontaktné šošovky. Vo vekovej skupine 15- až 19-ročných je podiel žien so zrakovými problémami až 32 %. Skúmanou otázkou bola aj telesná hmotnosť, ktorá významnou mierou vplýva na náš celkový zdravotný stav. Ukázalo sa, že podváhu má 4,5 %, normálnu hmotnosť 45 %, nadváhu 33 % a obezitou trpí takmer 14 % skúmanej populácie.

Medicínske unikáty roku 2010

Na pôde medicíny sa minulý rok ocitlo viacero objavov.

• Vytvorenie umelej bunky - vedcom sa podarilo vytvoriť presnú kópiu genómu baktérie. Vložili umelú DNA do inej baktérie, ktorá sa začala rozmnožovať a fungovať podľa predpovedí vedcov. Objav by mohol významne pomôcť pri vývoji nových liekov.
• Bližšie k vakcíne proti HIV - vedci zistili, prečo niektorí ľudia nakazení vírusom HIV dokážu odolávať prepuknutiu choroby niekoľko rokov. Toto zistenie by mohlo byť krokom k objaveniu účinného lieku.
• Kožné bunky sa vedia zmeniť na krv - objav kanadských vedcov môže pomôcť pri transfúziách – pacientovi odoberú pokožku, z ktorej mu „vyrobia“ krv. Klinické testy na pacientoch by sa mohli začať už v roku 2012.
• Očkovanie pomocou náplasti - americkí vedci vyvinuli náplasť obsahujúcu sto miniatúrnych ihiel, pomocou ktorých sa do tela dostane očkovacia látka. Vďaka náplasti by sme sa mohli očkovať sami v pohodlí domova. Odborníci túto technológiu odskúšali na myšiach, na rade je testovanie u ľudí.

Dožívame sa viac

Možno aj vám napadla otázka, koľko rokov sa môže človek maximálne dožiť. Darina Sedláková vysvetľuje: „Vedci sa zhodujú, že maximálny biologický vek človeka je okolo 125 rokov. Keď sa každý z nás zamyslí nad tým, čo robí preto, aby eliminoval nebezpečné a podporil pozitívne faktory pre zdravie, istotne máme čo naprávať.“

Napriek tomu je starnutie obyvateľstva trendom, ktorým sa zaoberá nejeden štát. „Vďaka zvyšujúcej sa životnej úrovni, lepším hygienickým podmienkam, preventívnym opatreniam a možnostiam liečby ochorení, na ktoré sa pred niekoľkými desaťročiami zomieralo, sa stredná dĺžka života predlžuje.

Napríklad, kým na prelome 19. a 20. storočia sa ľudia na území Slovenska dožívali v priemere 45 rokov, ľudia narodení dnes sa v priemere dožijú 74,5 roka, pričom u žien je to takmer 80 rokov a u mužov 71,5 roka.

Ženy sa všade vo svete dožívajú viac, presné vedecké vysvetlenie na to nie je, ale nepochybne to súvisí s vlastným postojom k zdraviu, pretože ženy sa správajú zodpovednejšie než muži,“ tvrdí riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku.

Koľko meria zdravie

Hodnoty, ktoré by sme nemali prekročiť, ak chceme byť zdraví:

• Krvný tlak - hodnoty normálneho horného krvného tlaku sa pohybujú v rozmedzí 120 - 129 mmHg a dolného 80 - 84 mmHg.
• Celkový cholesterol - mal by byť pod 5 mmol/l.
• LDL cholesterol (zlý) – pod 3 mmol/l.
• BMI – Body Mass Index, ktorý sa vypočíta podľa vzorca: hmotnosť v kg / (telesná výška v m²), by sa mal pohybovať v hodnotách 20 až 25. Vyššie čísla už smerujú k nadváhe.
• Obvod pása - mužov do 102 cm, u žien do 88 cm.

Koľko nás bude

Štatistický úrad Slovenskej republiky vydal v rámci demografi ckej štatistiky z roku 2008 prognózu, ako sa bude vyvíjať počet obyvateľov v SR do roku 2025. Predpokladá sa, že do roku 2015 sa bude vplyvom migrácie celkový prírastok obyvateľstva zvyšovať.

Po tomto roku sa má prirodzený prírastok znižovať, ale napriek tomu by sa počet obyvateľov nemal do konca prognózovaného obdobia nejako dramaticky zmeniť. Až približne od roku 2025, keď by mal počet obyvateľov na Slovensku dosiahnuť číslo 5 521 745, má začať klesať počet populácie.

Ďalšia prognóza Štatistického úradu SR, ktorá vyšla v roku 2002 a jej predpovede siahajú až do roku 2050, rovnako počíta so znižovaním prírastku obyvateľstva a s jeho starnutím. Predpokladá sa, že do roku 2050 sa počet obyvateľov postupne zníži približne na 4 900 000.

O chorobách, ktoré nebolia, ale zabíjajú

Srdcovo-cievne ochorenia sú na Slovensku neslávne na prvej priečke – spôsobujú viac ako polovicu všetkých úmrtí. Pozorujeme ich nárast oproti minulosti?

Dostupné údaje sú známe od roku 1971. Z nich možno zistiť, že kardiovaskulárne ochorenia boli už takmer pred 40 rokmi najčastejšími ochoreniami na Slovensku a úmrtnosť na ne bola v tomto období približne o 20 % vyššia, ako je dnes. V súčasnosti dosahujeme napríklad podstatne lepšie výsledky v liečbe akútneho srdcového infarktu a mozgovej porážky. Nepriaznivým zistením je fakt, že počet týchto závažných príhod takmer vôbec neubúda.

Čo si myslíte, ako sa bude stav týchto ochorení u nás ďalej vyvíjať?

Dobrou správou je, že nám pomerne optimisticky klesá úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia (KVO) v mladších vekových skupinách, a tento pokles je zreteľný najmä v posledných 10 - 15 rokoch. Vyspelé krajiny Európy, USA a Austrálie znížili úmrtnosť na KVO o viac ako 60 - 70 % v časovom horizonte 15 - 20 rokov. Verím, že počet týchto ochorení bude aj na Slovensku podobne klesať. Záleží na tom, či bude štát ochotný dlhodobo reálne podporovať celonárodné programy, ako je napríklad v súčasnosti Národný program prevencie ochorení srdca a ciev, ktorého hlavnou prioritou je zlepšiť povedomie obyvateľstva o potrebe prevencie. Zároveň je dôležité, aby všetky slovenské kardiocentrá, ktoré sú dnes vybavené špičkovou technikou, mohli reálne fungovať celých 24 hodín denne na 100 % svojich možností, pretože dnes zo šiestich kardiocentier na Slovensku poskytujú dvadsaťštyrihodinovú zdravotnú starostlivosť len štyri a zdá sa, že aj tie nejdú na 100-percentnú výkonnosť z dôvodov finančných limitov.

Ktoré zo srdcovo-cievnych ochorení trápia najviac ženy?

Žiaľ, viac ako 60 % slovenských žien zomiera práve na tieto ochorenia. To je trikrát viac ako na všetky rakoviny spolu! Príčinou je výrazná zmena životného štýlu našich krajších polovičiek. Naše ženy podstatne viac fajčia ako v minulosti, sú viac obézne, málo sa pohybujú, sú chronicky stresované. Absolútne najčastejším problémom žien je vysoký krvný tlak, ktorý je veľmi často liečený nedostatočne alebo vôbec. Hoci ženy dostávajú srdcový infarkt podstatne zriedkavejšie ako muži, zomierajú na túto diagnózu častejšie a skôr.

Na čo by sme si mali dávať najviac pozor?

Recept je veľmi jednoduchý – keďže rizikové faktory nebolia, nemajú takmer nijaké príznaky, musíme dbať na správny životný štýl. Treba sa čo najviac hýbať – aspoň 30 minút chôdze denne, jesť pestro, ale striedmo, poznať svoj krvný tlak – ak je zvýšený, liečiť ho.