Jedlo, jeho kvantita a kvalita, spôsob úpravy a podávania sa vyvíjali spolu s ľudstvom. V každej komunite sa postupne vytvárali pravidlá určujúce charakter a počet podávaných jedál počas dňa, týždňa či celého roka, pričom nikdy nechýbali raňajky. Ich význam v rámci celodenného stravovania určovalo hlavne spoločenské postavenie. Niektoré rána sú ťažké (a ostatné ešte ťažšie) a dostať deti k stolu je často veľkým umením – dovoľte im aspoň občas zjesť raňajky v posteli a ak boli len také symbolické – urobte im do školy o to výdatnejšiu desiatu. Skúste im vymyslieť niečo zdravšie, ako je biela bageta z bufetu. Ak ste zaspali alebo musíte vstávať skôr ako zvyčajne, zabaľte si niečo dobré so sebou aj vy. Dobre a pravidelne raňajkovať treba aj preto, lebo stravovacie návyky si deti prenášajú veľmi dôsledne aj do svojho ďalšieho života! Páni, ak nefárate do bane alebo neodchádzate do práce ešte za tmy, skúste sa stať domácimi raňajkovými šéfkuchármi. Garantujem vám, že časom zvládnete aj štvoraké raňajky a hoci je to občas fuška, za ten pocit, že všetci odchádzali z domu dobre naladení, zdravo nachovaní a pripravení zvládať nároky nového dňa, to stojí. Držím vám palce!
Kým pre stredovekých roľníkov boli raňajky hlavným jedlom a druhýkrát jedli už len večer (ak bolo čo), pre kráľov, ktorí si „kráľovské raňajky“ nechávali servírovať nielen v rozprávkach, boli raňajky len začiatkom hostiny a pestrosť na stole mala byť obrazom ich prosperujúceho kráľovstva.
Tak ako sa postupne formovali národné kuchyne, v niektorých z nich sa zachovali aj typické ranné jedlá. Azda najklasickejším príkladom sú anglické raňajky, kde sa okrem toastového chleba, masla, džemu podávajú hlavne vajcia, pečená slanina a klobásky, grilované paradajky, šampiňóny, fazuľa a tradične aj opečená krvavnička („black puding“). Zostalo niečo typicky slovenské aj z našich pôvodných raňajok?
Raňajky po (staro)slovensky
Spôsob stravovania sa ešte aj začiatkom minulého storočia medzi jednotlivými regiónmi Slovenska značne odlišoval. V niektorých horských dedinách podávali raňajky ešte stále ako hlavné jedlo a pri letných celodenných robotách sa jedávali dokonca dvojité raňajky. Na svitaní to bolo len niečo suché (chlieb, slanina, bryndza) a na druhé raňajky (veľký fruštik), podávané okolo desiatej, už gazdiné uvarili sýte jedlo, napríklad halušky – také ako na pole svojmu ňaňovi „úspešne“ niesol Janko Hraško.
Kým roľníci raňajkovali aj dvakrát, mestským vrstvám zamestnaného obyvateľstva stačili ľahšie raňajky a hlavné jedlo sa postupne presunulo z rána na poludnie. Ako sa vytrácali pôvodné slovanské názvy raňajok, ktoré sa zachovali len na Záhorí (snídaňí) alebo na Kysuciach a hornej Orave (sňadaňe), začínal miznúť aj ich tradičný obsah – varené jedlá. Na raňajky sa najčastejšie varili cestoviny a polievky.
Kým na strednom a východnom Slovensku sa varili sýte husté polievky, na západe boli typické ľahšie polievky ako vajcová, rascová či zo strukovín. Na raňajky sa nezvyklo variť jedine na „maďaroch“, kde sa väčšinou zaobišli so studenou stravou s prevahou mäsových výrobkov (klobása, slanina, oškvarky), ktoré sa jedli s chlebom. Vo väčších mestách sa už na raňajky k chlebu alebo pečivu podávala aj biela káva.
Raňajky na ústupe
Stravovací poriadok a z neho vyplývajúci rytmus života slovenských rodín sa zvykol počas roka meniť a najmä na vidieku reagoval na sezónnosť prác a dostupnosť jednotlivých potravín. Raňajky však mali vždy svoje dôležité miesto. Na začiatku minulého storočia zvykli raňajkovať azda všetci a kaloricky výdatná ranná strava sa ešte stále podávala v polovici roľníckych rodín, vo väčších mestách si už sýte jedlá na raňajky dávala len desatina ľudí.
Postupne klesal podiel varených raňajok a začínali prevládať rýchle a jednoduché raňajky „mestského typu“. Časť obsahu raňajok sa zároveň preniesla aj na „desiatu“ pripravovanú buď doma, alebo dostupnú v bufetoch a kantínach v rôznych studených alebo teplých formách. Postupujúca industrializácia, presídľovanie ľudí do miest a zrýchľujúce sa tempo života má za následok vynechávanie raňajok z našej každodennej stravy, čo so sebou prináša mnohé zdravotné problémy.
Raňajky – základ zdravia
Raňajky by mali naštartovať metabolizmus a telu dodať minimálne pätinu dennej energie. Vynechanie raňajok sa v prvom rade prejaví stratou koncentrácie a zhoršením krátkodobej pamäte. Žiaci, ktorí odišli z domu hladní, sú nesústredení a celkovo dosahujú v škole horšie výsledky. Možno sa raz dožijeme toho, že zamestnávatelia budú kontrolovať, či sme raňajkovali – najmä v prípade, ak sa vyžaduje, aby sme v robote použili aj mozog.
Význam raňajok spočíva aj v ich nutričnej hodnote a aj z tohto hľadiska sú rovnako dôležité aj pre deti i dospelých. Dokázalo sa, že dlhodobé vynechávanie raňajok zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi, rastie riziko srdcovo-cievnych ochorení a vzniku cukrovky najmä u neraňajkujúcich fajčiarov. A pritom každý pozná to chronicky známe príslovie upozorňujúce, aby sme si raňajky zjedli sami.
Priberáte? Raňajkujte!
Dnes sa neraňajkovanie v rastúcej miere týka detí a najmä dospievajúcej mládeže. Tento trend sa šíri vo všetkých rozvinutých krajinách vrátane Japonska a je spojený s nárastom obezity. Je zaujímavé, že v každej zo 41 sledovaných krajín vrátane Slovenska sa raňajkám vyhýbali viac dievčatá, pričom smutné prvenstvo získali grécke slečny, z ktorých raňajkuje už iba tretina. Ako dôvod uvádzali nedostatok času, ranné nechutenstvo a dokonca aj to, že im nikto raňajky nepripravil.
U mnohých dievčat a žien však ide o nikdy sa nekončiacu snahu schudnúť – dlhodobým ignorovaním raňajok však dosiahnu pravý opak – priberú. Asi nikoho neprekvapí, že bez raňajok sa tučnie ešte výraznejšie v kombinácii s konzumáciou „fast food“ jedál. Opakované vynechávanie raňajok je jedným z faktorov podporujúcich rozvoj obezity v každom veku a dokonca aj vtedy, keď celkový denný príjem kalórií bol u neraňajkujúcich nižší. Ako je možné, že taká malá zmena denného stravovacieho režimu má také ďalekosiahle následky?
Hladný mozog
Príčinou je hladný mozog. Po nočnom „pôste“ sa znižuje hladina glukózy v krvi a po prebudení začína mozog hladovať. Ak ráno niečo nezjete, dávate mozgu varovný signál, aby si telo významnú časť z nasledujúceho jedla „pre istotu“ odložilo do tukových zásob. Chýbajúce raňajky začnú po čase vyvolávať pocit hladu, ktorý neutlmí ani keksík či ranná káva s cigaretkou. Hlad znásobuje apetít a tí, čo neraňajkovali, napokon zjedia na obed oveľa viac ako raňajkujúci.
Keďže telo časť energie z obeda už začalo ukladať, je možné, že bez raňajok sme i po výdatnom obede bez energie a čoskoro znovu hladní. Keďže občas obed ani nestíhame, a aj našim deťom v jedálni opäť nechutilo, väčšina kalorického príjmu sa prenáša na večeru. Ak sa k nej dostaneme neskoro večer, telo už nedokáže využiť väčšinu jej energie, a tak mu nezostáva nič iné, len znovu ukladať tukové zásoby. A toto sme my chceli? Keď budete zajtra neskoro večer rabovať chladničku, zamyslite sa, čo ste mali na raňajky a kam sa podeli tie dve teplé jedlá, čo mali roľníci už v stredoveku!
Raňajky na mieru
Verili by ste, že nejaký druh raňajok je lepší na chudnutie alebo niečo iné si treba dať ráno pred písomkou z matematiky? Americká štúdia skutočne ukázala, že s vaječnými raňajkami sa chudne ľahšie. Profesor obezitológie univerzity v Louisiane dokázal, že ak si ženy počas redukčnej diéty dopriali minimálne päťkrát do týždňa na raňajky po dve vajcia, za dva mesiace stratili o 65 percent hmotnosti viac ako ostatné chudnúce ženy s rovnakým denným príjmom kalórií.
Pravidelná konzumácia vajec sa neprejavila zvýšenými hladinami tukov a cholesterolu v krvi a tieto ženy boli nielen sýtejšie, ale navyše mali viac energie ako tie, čo jedli rovnako energeticky bohaté raňajky na báze pečiva. Odborníkov na výživu by ešte pred pár rokmi takéto výsledky vydesili. Tých istých, čo nám zakázali vajcia, maslo, masť či znechutili mlieko a dnes zapĺňajú médiá ďalšími nutričnými zákazmi a zaručenými receptmi na najzdravší životný štýl. Čo je teda na raňajky vhodné a skutočne zdravé?
Existujú ideálne raňajky?
Jedlo je oveľa viac ako len zdroj energie a na jednotlivé potraviny reaguje každý inak. Stáva sa, že vám niečo nesadne, kým po inom jedle sa cítite dobre? Na raňajky to platí desaťnásobne. Stačí poslúchať svoje telo a neznásilňovať ho nejakou superdiétou v prípade, že netrpíte ochorením, ktoré si ju skutočne vyžaduje.
Každý sme iný a potreby nášho organizmu sa navyše vyvíjajú s vekom. Prejavuje sa to aj v zmene preferencií k jednotlivým jedlám a surovinám. Všeobecne akceptovateľný recept na ideálne raňajky preto neexistuje. Niečo iné jeme radi doma, iné si dáme na dovolenke a je neuveriteľné, čo do niektorých vlezie, ak sú v hoteli k dispozícii raňajky formou bufetu (tzv. švédske stoly). Vyskladajte si tie svoje podľa vlastnej chuti a nasledujúcich odporúčaní.
Ideálne raňajky
Teplé
Začnite deň niečím teplým. Teplé raňajky sú ľahšie stráviteľné a dodajú vám energiu na celé dopoludnie. Skúste obilninové kaše, jedlá z vajec, orestovanú zeleninu, vývar či ľahkú polievka podľa vlastného gusta.
Kaloricky primerané
Ich kalorická hodnota by mala byť úmerná fyzickej náročnosti vašej práce a časť energie by mala byť vo forme kvalitných tukov – masla, domácej masti alebo panenského olivového oleja – najmä v závislosti od ročného obdobia. V minulosti ospevované stužené rastlinné tuky používajú ľudia len z lenivosti, lebo sa ľahšie natierajú – vyberte maslo z chladničky o desať minút skôr a je po probléme.
Pozor na sacharidy
Najhorší je repný cukor – sacharóza. Niektoré cereálie, najmä tie detské, ho v jednej porcii obsahujú aj dve lyžice. Celozrnné pečivo sa síce tvári, že je zdravšie ako biele, ale vo väčšine prípadov ide len o hru na celozrnné produkty, pretože mnohí výrobcovia si pomáhajú prírodnými farbivami.
Kvalitné proteíny
Najlepšími zdrojmi energie sú mliečne výrobky, ryby, hydinové mäso, obilné klíčky, tofu, prípadne strukoviny. Spolu s tukmi oddialia váš pocit hladu.
Sezónne
Ročnému obdobiu by mala zodpovedať aj časť raňajkových surovín a je ideálne, ak ste ich kúpili na trhu. Pre kvalitné potraviny sa oplatí navštíviť blízke hospodárstvo, predaj z dvora alebo mliečny automat.
Tekutiny
Mlieko (ak ho znášate), čerstvé ovocné šťavy (nie tzv. džúsy z koncentrátov, farbív a cukru), bylinkové čaje a, samozrejme, voda z vodovodu.
A všetko s mierou a v správnom čase...
Páni, pomôžte!