Ako ujsť pred stresom

Ak nemáte čas prečítať si tento článok, zaručene žijete v strese a v tom prípade by ste si ho mali prečítať.

Stres súvisí predovšetkým s pracovným zaťažením a väčšina z nás musí popri pracovných povinnostiach zvládať ešte aj rodinu, starostlivosť o deti či o rodinných miláčikov. Aj nenakŕmený psík, s ktorým sme neboli vonku, sa totiž stáva stresorom. A súčasnosť, ktorá nám vďaka vyspelej technike na jednej strane uľahčuje komunikáciu, nás práve vďaka možnosti komunikovať s každým a kdekoľvek ešte viac stresuje. Stávame sa komunikačne preťažení, musíme kedykoľvek reagovať na veľa vecí, vybavovať viacero požiadaviek naraz a stíhať termíny. Je veľa dôvodov, prečo si myslíme, že musíme všetko stihnúť. Ale ten hlavný, pre ktorý sa - len v inej podobe - stresovali už naši dávni predkovia, je boj o existenciu. S týmto pocitom žijeme, či doslova letíme životom, v domnienke, že sa ženieme za šťastím. Možno. Za zdravím však určite nie. Ľahneme si na tvrdšiu podložku, nohy dáme mierne od seba, ruky voľne položíme vedľa tela s dlaňami smerom hore. Zavrieme oči a pokúšame sa čo najintenzívnejšie vnímať, na ktorých miestach sa naše telo dotýka podložky, ruky a nohy necháme bezvládne ležať na podložke - budeme v nich cítiť ich ťarchu. Veľkú pozornosť musíme venovať správnemu dýchaniu, pri každom nádychu bude do nášho tela prúdiť životodarná energia, s každým výdychom sa naše telo uvoľní. Dýchať musíme uvoľnene, pokojne a pravidelne. V takejto polohe zotrváme najmenej päť minút. Pred ukončením cvičenia sa zhlboka nadýchneme, pretiahneme sa ako pri rannom zobúdzaní a pomaličky otvárame oči. Môžeme ešte niekoľko chvíľ ostať ležať a vychutnať si pocit uvoľnenia.

Odpoveď na záťaž

Máme zrazu pocit, že na nás všetko padá, objaví sa zrýchlený tep, napätie v svaloch, sucho v ústach, zrýchlené dýchanie, rozšírené očné zreničky. Takto sa prejavuje stres fyzicky. Ďalšími príznakmi sú červenanie sa, potenie, trasenie, bolesti hlavy, silné búšenie srdca, nechutenstvo, nadmerná chuť na jedlo, hryzenie si nechtov. Môže vznikať napätie, únava, podráždenosť či zmeny nálad, prípadne citové výbuchy, plač a strach, takisto narušenie spánku, nespavosť. Stres môže vyvolať až agresivitu a obmedzenie komunikácie a má za následok zníženie pracovného výkonu alebo zhoršenie prospechu v škole. Je to skrátka odpoveď organizmu na neprimeranú a dlhodobú záťaž.

Motivujúci stres

Aj keď sa to nezdá, stres môže byť v istej miere aj príjemný a motivujúci. Hoci ide vlastne o obrannú reakciu organizmu, sprevádzanú chemickými a fyziologickými prejavmi tela a človek sa pri ňom cíti ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva, stres môže byť aj pozitívny. V takom prípade zlepšuje výkon a tvorivosť a niektorí ľudia bez neho ani nemôžu žiť či podávať dobré pracovné výkony. Poznajú ho určite herci, novinári, ale aj politici, vôbec ľudia vystupujúci na verejnosti a ľudia, ktorí tvorivo pracujú, prípadne manažéri a riadiaci pracovníci. Pozitívny stres cítime ako určité rozochvenie, očakávanie čohosi radostného a nepociťujeme ho ako nepríjemný. Je ešte jeden, špecifický druh stresu, ktorí si niektorí ľudia dokonca úmyselne navodzujú – sú to milovníci adrenalínových športov. Po takomto strese zvyčajne prichádza uvoľnenie, ktoré je úľavou a oslobodením sa od stresu.

Stresory

Okolnosti či podnety, ktoré vyvolajú stres, sa nazývajú stresory. Môže to byť smrť partnera, rodiča, rozvod, strata zamestnania alebo bankrot. Takisto veľké pracovné vypätie, či zmenená rodinná situácia, akou je napríklad narodenie dieťaťa či choroba niekoho blízkeho. Každý z nás má svoje vlastné stresory a najväčší problém nastáva, keď sa skombinujú. To znamená, keď na vás tlačí pracovný termín, do toho vám plače dieťa a partner sa domáha riešenia rodinného problému. Vtedy je stres dokonalý.

Ak vám v takejto situácii začne búšiť srdce, nahrnie sa vám krv do hlavy, vynecháva vám pamäť a neviete si spomenúť na niektoré výrazy, niet sa čo čudovať. Ak sa vám zastavuje dych, je najlepšie otvoriť okno, zhlboka sa nadýchnuť a výnimočne si dať aj nejaký „protistresor“, napríklad cigaretu. No ideálne by bolo odreagovať sa športom alebo prechádzkou v lese, a potom si s čistou hlavou urobiť sumarizáciu problémov. Nie všetky sa dajú hneď riešiť, niektoré stačí prijať a naučiť sa s nimi žiť.

Bez neho sa nedá žiť

„Daroval som všetkým rečiam sveta slovo stres,“ napísal v roku 1982, krátko pred svojou smrťou kanadský lekár, biológ, chemik a endokrinológ maďarského pôvodu Hans Selye. Považuje sa za otca moderného výskumu stresu. Od roku 1976 bol predsedom Medzinárodného výskumu stresu. Napísal stovky odborných článkov a desiatky kníh, za výskum stresu bol nominovaný aj na Nobelovu cenu. Určite však netušil, že slovo „stres“ sa bude raz tak často používať. Existuje vraj až dvesto definícií stresu.

Anglické slovo stress pochádza zo starého francúzskeho výrazu „estrecier“, čo znamená prinútiť, použiť násilie. Je odvodené z latinského slova „strictus“, čo zasa znamená uťahovať, stláčať. Zjednodušene povedané, stres znamená byť vystavený istým silám alebo tlakom. Rozlišujeme takzvaný eustres – teda pravý stres, ktorý podporuje zdravie a výkonnosť a distres, čiže rušivý stres. Hans Selye tvrdil, že bez stresu sa nedá žiť. No nadmiera stresu spôsobuje smrť. Stres väčšinou chápeme ako úzkosť a tieseň, teda vnímame jeho negatívnu stránku, preto sa nám spája s psychickým vyčerpaním a utrpením.

reklama

Stres treba vziať na vedomie

Nad stresom treba získať kontrolu, aby nás celkom nepohltil. Treba vedieť identifikovať stresové situácie a stresové prostredie, rozpoznať stresory. Potom začnime problém analyzovať. Ak sa s ním dá niečo urobiť, treba to skúsiť, ak nie, treba problém zobrať na vedomie a skúsiť s ním žiť – už samotný fakt, že sme sa s problémom zmierili, môže pôsobiť upokojujúco. Napríklad keď sa stresujete pri rannom meškaní do práce, netrpezlivo sledujete kolónu áut pred sebou a očami ich stále poháňate dopredu, len stupňujete svoj stres. Skúste si však povedať, že prídete o hodinu neskôr, pripravte si vierohodné ospravedlnenie a začnite myslieť na niečo iné. Uľaví sa vám a prestanete sa stresovať, aj keď ste problém, teda neskorý príchod do práce, nevyriešili. Len ste sa s ním zmierili.

reklama

Smejte sa, pomáhajte a buďte vďační

Priatelia vám radia: Nestresuj sa zbytočne. Lenže to nejde. Veď keby to šlo, stres by nebol stres. Všetko si naplánujeme, postupujeme podľa plánu, ale do toho nám príde niečo nečakané a to spôsobí, že strácame kontrolu a prejavia sa príznaky stresu.

Ak ste sa dostali do stresu v práci, ideálne je z nej na chvíľu odísť, prejsť sa a začať myslieť na niečo iné. Na stres však zaberajú aj zdanlivo úplne obyčajné veci. Napríklad, keď pomáhate iným alebo keď budete za niečo vďační – to vám zlepší náladu a odbúra stres. Pomáha aj smiech, takže sa dosýtosti smejte. Počas smiechu sa totiž prehlbuje dýchanie a uvoľňujú sa endorfíny, hormóny šťastia.

Do zoznamu možností, ako odbúrať stres, môžeme pokojne zaradiť aj sociálnu sieť Facebook. Keď si uľavíte statusom a vaši priatelia vás povzbudia vtipnými poznámkami, často sa uvoľníte a je po strese. Svoj spôsob, ako zvíťaziť nad stresom, si však musíte nájsť sami. Mali by ste tak urobiť, pretože stres prispieva k vzniku srdcových chorôb a niektorých druhov rakoviny, súvisia s ním mnohé civilizačné choroby, ako sú žalúdočné vredy, vysoký krvný tlak alebo aj astma. Takže, ak vám môžeme poradiť, nestresujte sa zbytočne. Všetko vždy nejako dopadne.

reklama

Čo pomáha

Rytmické dýchanie. Dýchajte pokojne a pomaly. Bránicové dýchanie je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako zvládnuť stres.
Relaxácia a predstavivosť. Pomôže vám vaša myseľ, ktorá dokáže zmeniť fyziológiu vášho tela. Čerpajte silu zo svojho vnútra. Skúste autogénny tréning.
Myslite pozitívne. Možno to znie ako fráza, ale ak sa sústredíte na pozitívne stránky vašej situácie a zároveň prijmete negatívne, pomôže vám to.
Fyzická zdatnosť. Cvičte. Aerobik, jogu, tai-či, choďte do posilňovne. Pravidelné cvičenie posilní vaše telo aj myseľ, čím sa zvýši vaša odolnosť proti stresu.
Opora v blízkych. Rodina a priatelia vám môžu byť veľkou oporou pri zvládaní stresu, rozprávajte sa s nimi o svojich problémoch, neduste ich v sebe.
Vymeňte svoju prácu za inú. Naozaj musíte robiť práve túto prácu? Porozmýšľajte. Možno inde zarobíte menej, ale získate iné benefity.
Zjednodušte svoj zoznam úloh. Nemusíte stihnúť všetko, niektoré povinnosti počkajú, iné delegujte na iných.