Hoci dostať jeho rôzne lacné napodobeniny, porcelán so známym cibuľovým vzorom, nazývaný ľudovo „cibulák“, je najkrajší v originálnom vyhotovení. A keďže nepatrí k najlacnejším, mamy a staré mamy ho v časoch nedávno minulých kúsok po kúsku kupovali do výbav svojich dcér či vnučiek aj niekoľko rokov. Kompletná obedová súprava potom zdobila vitrínu v jedálni a na servírovanie sa používala väčšinou pri slávnostných príležitostiach. Taký dekoratívny porcelán by totiž bola škoda skrývať v skrinkách za zavretými dvierkami. A riskovať, že ho pri každodennom používaní rozbijete, to tiež nebolo vhodné. Cibulák je vec vkusu a popri nadšených priaznivcoch má aj svojich odporcov, no určite patrí ku klasike, ktorou nič nepokazíte.
Korene v Číne
Čaru modrej rastlinnej kresby podliehajú už celé generácie. Cibuľový dekor sa časom stal najznámejším a najžiadanejším modrým dekorom, ktorého základný vzhľad sa od svojho vzniku nezmenil. Existuje okolo stotridsať svetových výrobcov porcelánu a kameniny, ktorí mali alebo majú vo svojom programe dekoráciu cibuľovým vzorom. Tak trochu zavádzajúci názov dostal cibuľový vzor asi stodvadsať rokov po svojom vzniku. Na pôvodných ázijských predlohách boli totiž na leme tanierov maľované tri rôzne plody – broskyňa, granátové jablko a melón.
Zjednodušením námetu, jeho štylizáciou a určitým nepochopením významu pôvodnej ázijskej maľby došlo ku skresleniu a z pôvodného vzoru sa stala Európanom dôverne známejšia cibuľa, ktorá dala dekoru meno.
Prvú podobu cibuľového porcelánu vytvorili európski majstri podľa čínskych predlôh. Kolískou porcelánu je totiž Čína a aj technologicky náročná modrá maľba kobaltom pod glazúru má korene na jej území. Prvé nálezy sa datujú od rokov 1279 až 1368 pred naším letopočtom.
Po stáročia sa v Číne vyrábal porcelán bohatých farieb, no biely výrobok s temnomodrou kresbou znížil niekoľkonásobne výrobné náklady a umožnil zvýšiť produkciu cibuľového porcelánu, ktorý svojou cenovou dostupnosťou prenikol už začiatkom 20. storočia do mnohých domácností.
Písomná správa z roku 1739 sa spájala s menami maliarov „modrého tovaru“ Krezschamrom, Krausom alebo Kolmbergerom. Väčšina významných európskych porcelánok prevzala tieto modré vzory do svojho programu a niektoré nahradili voľnosť ručnej maľby tlačou. Používaním stále rovnakých tlačových dosiek bola pri dekorácii zaručená zhodnosť v detailoch.
Z Čiech je ten pravý
Cibuľový porcelán vyrába veľa výrobcov, najznámejší je však asi ten, ktorý pochádza z českého mesta Dubí a hovorí sa o ňom ako o pravom cibuľovom porceláne.
V tomto malom mestečku pri kúpeľoch Teplice založil v roku 1864 podnikateľ Anton Tschinkel manufaktúru na výrobu ozdobnej keramiky. Hospodárenie ho priviedlo v roku 1885 ku krachu a továreň kúpila nemecká firma Meissner Ofen und Porzellanfabrick z mesta Meissen, ktorá tu zriadila svoju filiálku pre rakúsko-uhorskú monarchiu.
Popri produkcii kachieľ tu majiteľ zaviedol aj výrobu cibuľového porcelánu, zdobeného oceľotlačou. Dobre sa rozvíjajúci podnik zasiahla povodeň a nemecká firma predala továreň aj s celým výrobným programom úspešnému miestnemu podnikateľovi Bernadovi Blochovi. Cibuľový porcelán sa v nasledujúcich rokoch stal jedným z nosných produktov firmy, vyvážaných do celého sveta.
Nová etapa výroby tovaru s cibuľovým vzorom nastala až v roku 1955, keď závod začal spolupracovať s viedenskou odberateľskou firmou Thun-Hohenstein. Nastala sortimentná explózia, ktorá trvá vlastne dodnes. V šesťdesiatych rokoch hrozila továrni likvidácia v súvislosti s ťažbou hnedého uhlia, no továreň začlenili do podniku Karlovarský porcelán.
Krásny aj užitočný
Z cibuľového porcelánu sa stal zberateľský fenomén dnešnej doby. Cibulák je stále aj istou známkou luxusu, ale na rozdiel od sedemdesiatych a osemdesiatych rokov už väčšinu času netrávi vo výstavných obývačkových vitrínach. V modernej úprave mu dnes neuškodí ani umývačka riadu či mikrovlnná rúra, vďaka čomu sa stáva elegantným porcelánom na každodenné používanie.