Mačky si vrnia, občas veľmi intenzívne mraučia alebo iba tichučko mňauknú a my si môžeme len domýšľať, čo nám chcú povedať. Ale tvária sa pritom múdro, akoby v minulom živote boli ľuďmi. Deti vraj zvieratám rozumejú, až v dospelosti túto schopnosť strácame.
Aby sme sa s mačkami lepšie dohovorili, vytvoril Francúz Jean Cuvelier slovník mačacieho jazyka. Je v ňom 160 typických situácií pre mačacie správanie od A po Z.
Meno
Mačka si myslí: „Môj pán má pre mňa nejakú správu."
Meno slúži ako zvukový signál. Je to slovo, ktoré mačke oznamuje, že má byť pozorná.
Povel
Mačka si myslí: „S týmto tónom radšej zmiznem!"
Majitelia, ktorí učia svoje mačky povely, sú výnimkou. Medzi mačkou a pánom neexistuje vzťah podriadenosti a nadriadenosti ako medzi pánom a psom. Mačka nepočúva pána preto, že ho považuje za vodcu, ale preto, že z toho má prospech. Učenie spočíva v motivácii pomocou odmien.

Mňaukanie
Mačka si myslí: „Tak dostanem tie granuly alebo nie?"

„Mňau" je zvuk, ktorým chce mačka prilákať pozornosť svojho pána. Môže ísť o pozdrav, dožadovanie sa otvorenia dverí, predloženia potravy, pohladenia, ale môže to byť aj nariekanie alebo volanie o pomoc.
Mačka sa v závislosti od reakcií, ktoré nasledujú v nadväznosti na jej rôzne mňaukania, učí komunikovať so svojím pánom a získať to, čo si želá. Upevňuje sa tak vzťah medzi mačkou a pánom. Čím viac budete svoju mačku počúvať a odpovedať na jej žiadosti, tým viac ju budete povzbudzovať k tomu, aby s vami „hovorila".
Pradenie
Mačka si myslí: „Dôverujem ti."
Pradenie je hlboké vibrovanie vydávané mačkou, ktoré vyjadruje intenzívnu emóciu. Aj lev, tiger, jaguár - všetky mačkovité šelmy pradú. Pradenie však zostáva záhadou. Je vraj spôsobené vírivým pohybom krvi v dutej žile, ktorou je privádzaná k srdcu. Toto vírenie vyvoláva vibrácie v celom tele a silnie v dýchacích cestách a nosnej dutine. Podľa iných zasa vychádza z vibrácií v hrtane. Pradenie sa objavuje u mačiatok od druhého dňa života. U divoko žijúcich druhov sa pradenie obmedzuje na vzťah medzi matkou a mláďatami. Domáca mačka pradie po celý život. U človeka pradenie znižuje krvný tlak a malo by mať aj upokojujúce účinky na plod matky v bruchu.
Chvost
Mačka si myslí: „Prichádzam k tebe ako priateľ."
Pri skoku či presune slúži chvost mačke ako protizávažie a umožňuje jej nájsť rovnováhu. Je jedinečným barometrom emócií.
Zvesený medzi nohami: „Mám strach."
Zvesený v tvare „U": „Som na postriežke."
Zvesený a naježený: „Som pripravená brániť sa!"
Vztýčený a naježený: „Som pripravená zaútočiť!"
Vztýčený a rovný: „Som uvoľnená."
Chvost samice ohnutý ku koreňu a stočený do strany: „Som v ruji."
Zoširoka udierajúci chvost: „Som nervózna!"

Uši
Mačka si myslí: „Čo je to za hluk na mojom teritóriu?"
Mačacie uši sa môžu sa hýbať nezávisle od seba a poskytujú nám dobré informácie.
Vzpriamené, nasmerované dopredu: „Všetko je v poriadku!"
Vzpriamené, nasmerované rôznymi smermi „Čo sa deje? Začula som čudný zvuk!"
Sklopené do strán: „Beda ti, budem sa brániť!"
Pritisnuté dozadu: „Cítim, že to naozaj zle dopadne!"
Fúzy
Mačka si myslí: „Uvidíme, či môžem prejsť."
Asi štrnásť fúzikov v štyroch radoch je hlboko zakotvených v koži a pri korienkoch sú obalené množstvom nervových vlákien. Vďaka malým svalom pri korienkoch je mačka schopná nasmerovať fúzy podľa ľubovôle dopredu alebo dozadu. Informujú ju aj o najmenšom pohybe alebo prúde vzduchu a umožňujú jej odhaliť prekážky, prekĺznuť úzkymi otvormi a veľmi úspešne loviť. Pri kontakte s korisťou ju informujú o presnom mieste, kam musí zahryznúť svoje tesáky.
Podľa toho, ako vyzerajú, môžeme určiť jej náladu:
Vejárovito trčiace dopredu: „Som v akcii."
Rozprestreté do strán: „Som uvoľnená."
Priložené k lícam: „Mám strach!"
Pazúriky
Mačiatko si myslí: „Nechá si to, budem pokračovať."
Mača sa naučí kontrolovať svoju čeľusť a zaťahovať pazúriky, aby nezranilo pri hrách s matkou a súrodencami. Jeho pán musí v tejto výučbe pokračovať. Ak sa mača v priebehu hry rozruší a začne ruku škriabať alebo hrýzť, musíte v hre okamžite prestať a potrestať ho tak, ako by to urobila jeho matka - ľahko ho plesknúť končekom prstov po nose či tvári alebo ho položiť nabok a dôrazne poškriabať po brušku.
Odmietanie potravy
Mačka si myslí: „Pripomína mi to môj pobyt na klinike."
Mačka má vyberavý jazýček, odmietanie určitej potravy môže byť však vyvolané asociáciou na nepríjemnú udalosť. Potrava jej mohla spôsobiť zažívacie problémy alebo jej ju podávali na klinike počas hospitalizácie. Odpor môže trvať celé mesiace alebo dokonca po celý život.

Depresia
Mačka si myslí: „Už nemám chuť žiť."
Môže ísť o akútnu depresiu súvisiacu s traumatizujúcou udalosťou. Dostavuje sa po veľkom strese, ako je útok, strata pána alebo spoločníka, opustenie, umiestnenie do penziónu, zranenie, hospitalizácia, choroba alebo bolestivá liečba. Prejavuje sa intenzívnou skleslosťou. Mačka prestáva jesť, ukrýva sa pod nábytok, nehrá sa, nevyhľadáva kontakt so svojimi pánmi, svoju potrebu robí na mieste, kde sa práve nachádza, alebo trávi dlhé hodiny bez pohnutia v miske na výkaly, nestará sa o svoju srsť či stále spí.
Uhryznutie pri hladení
Mačka si myslí: „Už to tvoje hladenie nemôžem vydržať!"
Mačka, ktorú má jej pán na kolenách a hladká ju, sa náhle otočí a uhryzne ho do ruky. K agresii z podráždenia, ktorá je často nezrozumiteľná, dochádza, keď už mačka nemôže zniesť kontakt. Akoby dosiahla maximálnu hranicu hladenia, ktorú už nemožno prekročiť. O čo viac bola vaša mačka hladená pred dosiahnutím deviatich týždňov, o to bude prítulnejšia.