Zvodcovia zo strieborného plátna

No špeciálnu kategóriu tvoria muži jednoducho šarmantní - filmoví milovníci.

U žien vraj záleží na kráse, u mužov sa cení inteligencia, zmysel pre humor, prípadne svaly a peniaze. Stereotypy? Iste. Napriek tomu však existujú archetypy neodolateľných, často ani nie prvoplánovo krásnych mužov, ktorým žiadna neodolá. Práve takýmto zverujú režiséri úlohy filmových milovníkov. Keď sa na plátne ocitne v náručí takéhoto muža filmová diva, každá žena by pravdepodobne chcela byť na jej mieste. Pravda, každá doba má svojich „pánov božských", no vďaka filmovým kotúčom zostávajú idoly stále rovnako mladé a príťažlivé. Ženské srdcia dnes dokáže rovnako spoľahlivo rozbúchať Gregory Peck či o štyridsaťpäť rokov mladší George Clooney.

Všetci chcú byť Carym Grantom

Nie sú len osudové ženy, ale aj osudoví muži. Jedným z nich bol určite Archibald Alec Leach, ktorý sa narodil v roku 1904 v juhoanglickom Bristole. Všetci ho však poznajú ako americkú filmovú hviezdu pod menom Cary Grant. Mimochodom, ak je vám jeho skutočné meno povedomé, je to z filmu Ryba menom Vanda, kde si ho pre svoju postavu zvolil jeden člen komediálnej skupiny Monty Python's Flying Circus John Cleese, veľký Grantov obdivovateľ.

Cary Grant bol jednou z najväčších a najmilovanejších hviezd, ktoré Hollywood kedy poznal. Americký filmový inštitút ho vyhlásil za druhú najväčšiu hviezdu za Humphreym Bogartom a v novembri roku 2004 ho časopis Premier označil za Najväčšiu hereckú hviezdu všetkých čias. Keď mu istý novinár v jednom interview povedal: „Všetci by chceli byť Carym Grantom", Grant na to zareagoval: „Tak ja ním chcem byť tiež."

Cary Grant so svojou častou filmovou partnerkou, budúcou monackou kňažnou
Grace Kellyovou. Granta veľmi rád obsadzoval majster napätia Alfred Hitchcock,
vďaka čomu si filmový zvodca mohol zahrať aj diametrálne odlišné postavy

Nespoľahlivý, ale neodolateľný

Ako štrnásťročný odišiel z domu a pripojil sa ku kočovnej artistickej skupine. Neskôr odišiel do Los Angeles a uspel na kamerových skúškach štúdia Paramount. Svojou vysokou postavou (187 cm) a príťažlivým vzhľadom sa výborne hodil na úlohy romantických mladých mužov a elegánov. Hneď mu aj vymysleli nové meno a jeho iniciály C. G. mali byť protikladom pre inú mužskú hviezdu tých čias, Garyho Coopera, ktorého iniciály boli obrátené - G. C. Gary Cooper mal tiež vysokú elegantnú postavu, meral 191 centimetrov, ale hrával skôr drsných chlapíkov.

Zato Cary Grant sa do konca svojej filmovej kariéry nezbavil romantických hrdinov spájajúcich eleganciu s komikou. Asi v sedemdesiatich troch filmoch stvárnil celú plejádu sukničkárov, romantických mužov a tajných agentov. Často stelesňoval pôvabného, no nespoľahlivého muža, väčšinou ženatého, no napriek prehreškom neodolateľného. Jeho obraz šarmantného a vtipného elegána bol v podvedomí divákov tak hlboko zakorenený, že keď mal zahrať postavy obyčajných ľudí, zrazu pôsobil neprirodzene, čo aj predčasne ukončilo jeho kariéru. Spisovateľ Ian Flemming vytvoril postavu Jamesa Bonda s predobrazom Caryho Granta v hlave a prvý Bond, Sean Connery, bol do úlohy vybraný tiež preto, že sa na Granta typovo podobal. Cary Grant zomrel 29. novembra 1986 na srdcový infarkt.

Clark Gable - milovník s veľkými ušami

Na pozíciu miláčika žien sa niekedy treba tvrdo prepracovať. Ďalší hollywoodsky milovník, William Clark Gable, nemal ľahkú mladosť. Mama mu zomrela, keď mal sedem mesiacov. Otec, príležitostný vŕtač na ropných poliach, ho poslal na výchovu k švagrinej do Pennsylvánie. V šestnástich rokoch sa mu ako dyslektikovi podarilo dokončiť školu a zamestnal sa v akronskej továrni na pneumatiky. Jeho život navždy zmenila divadelná hra The Bird of Paradise. Keď ju Clark uvidel, rozhodol sa pre hereckú dráhu. Riadením osudu začal kariéru v potulnej hereckej spoločnosti a dvierka do Hollywoodu mu pootvorila jeho prvá manželka, o sedemnásť rokov staršia divadelná manažérka Josephine Dillonová.

Veľká kariéra sa však nekonala, Gable si zahral zopár štekov, po ktorých sa vrátil k divadlu a s manželkou sa rozviedol. Aj jeho druhá žena, Maria Langhamová, bola staršia o pätnásť rokov. Gable sa začal presadzovať na Broadwayi, až si jeho javiskové výkony všimli filmoví agenti. Nasledovalo niekoľko gangsterských postáv, až sa Clark Gable stal objavom roku a potom sa vrece roztrhlo s filmami, kde sa - podobne ako Cary Grant - objavoval po boku veľkých ženských hviezd, ako boli Greta Garbo alebo Joan Crawfordová.

Clark Gable a Vivien Leigh vo filme Gone With The Wind
(Odviate vetrom alebo aj Juh proti Severu, 1939).
Film získal nevídaných desať Oscarov a toto prvenstvo si udržal dvadsať rokov

Z herca guľometčíkom

Hviezda sa však z Clarka Gabla stala až v roku 1933, vďaka kasovému trháku, romantickej dráme Muž, ktorého si prajem. Jeho trochu väčšie uši odrazu neboli prekážkou a ženy ho zbožňovali možno aj vďaka nim. Keď sa v roku 1939 začal pripravovať veľkofilm Juh proti severu, nikto si už v úlohe južanského džentlmena Rheta Buttlera nevedel predstaviť nikoho iného ako Clarka Gabla. Hoci sám touto rolou nebol nadšený, film mu priniesol obrovský úspech.

V tom istom roku sa Gable znovu rozviedol a vzápätí oženil so svojou najväčšou láskou herečkou Carole Lombardovou. Ich spoločné šťastie však netrvalo dlho - v roku 1942 Carole aj so svojou matkou zahynula pri leteckom nešťastí. Gable hľadal zabudnutie vo vojne a ako dobrovoľník sa prihlásil k vzdušným zbraniam, ku ktorým ho aj napriek veku prekvapujúco prijali. Gable absolvoval potrebné kurzy a napokon sa zúčastnil ako pozorovateľ-guľometčík aj nebezpečných náletov na nemecké mestá, dosiahol hodnosť majora a získal vojnový kríž.

Mužný imidž si Gable zachoval až do predčasného konca kariéry, keď si zahral starnúceho kovboja vo filme Mustangovia (Misfits, 1960), po boku Marylin Monroeovej. Pár dní po skončení nakrúcania dostal Gable ťažký infarkt a premiéry filmu sa už nedožil - zomrel 16. novembra 1960 vo veku 59 rokov. Bol to správny chlapík, ktorý sa na nič nehral - hazardný hráč, veľký pijan a fajčiar, milovník zástupov najočarujúcejších dám z Hollywoodu.

Sladký Marcello - Casanova ´70

Skôr ako si Marcello Mastroianni v roku 1965 zahral vo filme Casanova ´70 po boku ženských hviezd Virne Lisiovej a Michele Mercierovej, stal sa známym vďaka Felliniho kultovému Sladkému životu. Hoci v Casanovovi ´70 ironizuje klasický typ talianskeho samoľúbeho zvodcu, ktorý trpí pre impotenciu, v skutočnosti mal tento herec v láske úspech a vzrušoval davy žien. „Všetky sme si mysleli, že je ľahké ho zviesť," spomínala Gina Lollobrigida na nakrúcanie s ním. Ale Marcello sa vraj každý večer záhadne vytratil a ráno s úsmevom prišiel na nakrúcanie. V knihe Enza Biagiho Krásny život sa Mastroianni predstavuje ako nesmelý, nepekný chlapec. No tento nesmelý a nepekný chlapec sa neskôr stal priam symbolom zvodcu.

Marcello Mastroianni a Catherine Deneuve počas prestávky nakrúcania filmu Liza (1972)

Rozvod po taliansky

Ani taliansky miláčik žien nemal ľahkú mladosť. Cez vojnu pracoval ako technický kreslič vo Florencii. Podarilo sa mu utiecť z nemeckého pracovného tábora a ukrýval sa na povale domu v Benátkach. Po vojne bol úradníkom a každý večer vystupoval na javisku univerzitného klubu. Tam ho objavil režisér Luchino Visconti. Mastroianniho často obsadzovali do úloh nekomplikovaných temperamentných milencov, zmätených a ľahkomyseľných vo vzťahu k ženám. Inej kategórie bola postava vášnivého zberateľa žien, závislého od sexu ako napríklad v dekadentnom filme Veľká žranica.

No ani v súkromí nezaprel povesť Casanovu. V roku 1950 si vzal herečku Floru Carabellovú, s ktorou mal dcéru Barbaru. Nechcel sa s ňou rozviesť, hoci mal niekoľko ďalších vzťahov - s herečkami Faye Dunawayovou či Marthe Kellerovou. Až koncom šesťdesiatych rokov odišiel k herečke Catherine Deneuveovej a v roku 1972 sa im narodila dcéra Chiara. Zomrel 19. decembra 1996. Pri smrteľnej posteli v jeho parížskom byte boli Catherine Deneuve, Chiara a Michel Piccoli. Na druhý deň rímsku fontánu di Trevi, kde sa v nezabudnuteľnej scéne filmu Sladký život objíma s Anitou Ekbergovou, zahalili čiernym súknom.

Oldřich Nový - Zavřete oči, odcházím

Kto by si nepamätal úžasného pána Kristiána, v skutočnosti obyčajného úradníka cestovnej kancelárie Aloisa Nováka, ktorý celý mesiac šetrí, aby sa v jednu noc do mesiaca premenil na elegantného zvodcu žien? Stvárnil ho nezabudnuteľný Oldřich Nový. Ku klasickému krásavcovi mal ďaleko, no napriek tomu sa v jeho náručí na filmovom plátne ocitli najkrajšie ženy.

Distingvovaný výzor, vždy dobré spôsoby a úctivé vyjadrovanie - skrátka „stará škola". Bol to Oldřich Nový, koho ženy zbožňovali, alebo to boli hrdinovia, ktorých stvárňoval? Mohol aj klamať a ženy jeho šarmu podľahli, ako práve vo filme Martina Friča Kristián z roku 1939, ktorý Novému priniesol najväčšiu popularitu. Tu predniesol Adine Mandlovej svojím hobojovým hlasom, plným sentimentu a sebairónie legendárnu vetu: „Zavřete oči, odcházím. Čekám venku, cikády spívají."

Oldřich Nový a Adina Mandlová vo filme Kristián (1939)

Obetavý milovník

Svoje súkromie si chránil. No isté je, že milovníkom bol iba na plátne, lebo jedinou ženou preňho bola Alica Wienerová - dcéra bohatého riaditeľa pražskej banky, umelecká fotografka inscenácií a detí a tiež prekladateľka. Osemročná vážna známosť sa skončila v roku 1936 sobášom a zostali spolu až do Alicinej smrti v roku 1967, ktorá Nového veľmi ranila. Manželka bola Novému veľkou oporou, pomáhala mu v divadle s agendou, držala financie, prekladala hry zo svetových jazykov. Pred kamerou alebo na javisku patril každej žene, ale v súkromí iba jej.

Zachránil jej život, keď sa s ňou pred vojnou odmietol rozviesť pre jej židovský pôvod. Celé roky ju vraj chránil pred deportáciou pomocou vplyvných priateľov, no nakoniec ich oboch zatkli a vypočúvali v roku 1944. Skončili v zbernom tábore v Terezíne. Po vojne sa Nový vrátil k filmu, ale už to nebol „Kristián". Pred filmovou kamerou sa objavoval sporadicky, hrával skôr v divadle. Komunistický režim pochoval veľkého milovníka. Pohľad na zvyšky jeho prvorepublikovej elegancie vo filmoch z robotníckeho prostredia bol skôr smutný.

Slovenskí milovníci

Existuje vôbec v slovenskom filme kategória milovníka? Aj naša kinematografia sa môže pochváliť krásnymi mužmi, ktorým sa ušli úlohy milovníkov či zvodcov. Zo staršej generácie to boli František Zvarík a Karol Machata, milovnícke roly sa nevyhýbali ani Jozefovi Adamovičovi či Dušanovi Jamrichovi. Neodolateľní boli Michal Dočolomanský, Milan Kňažko, Maroš Kramár, Jozef Vajda či Ady Hajdu. Dnes u žien boduje Tomáš Maštalír. No je ešte jeden, ktorého si stredná a staršia generácia pamätá ako Ruda so šiltovkou zo seriálu Straty a nálezy: Juraj Kukura.

Juraj Kukura síce nikdy nehral klasických filmových milovníkov,
ale v anketách o najpríťažlivejšieho muža sa vždy vyskytoval na
poprednom mieste a svoj šarm si udržal dodnes

Práve jeho poslucháči Československého rozhlasu v roku 1983 vybrali do trojice milovníckych typov spolu s Jiřím Bartoškom a Jaromírom Hanzlíkom. Nemení sa len ideál ženskej, ale aj mužskej krásy, hoci, tá mužská vraj odoláva zubu času. Ktovie, či by však Oldřich Nový zabral na dnešné tínedžerky so svojím „Dívko v modrém, buď mou!" - ako sa kedysi prihováral Líde Baarovej.