Rodnú reč chcú učiť inak

BRATISLAVA. Slovenský maturant mal až donedávna z predmetu slovenský jazyk a literatúra prevažne vzdelanie literárneho historika. Po rokoch memorovania literatúry sa však pomer výučby výrazne zmenil v prospech jazyka.

„Dnes je systém nastavený tak, že pri literatúre preferujeme zážitkové vyučovanie a vo vyučovaní materinského jazyka komunikačné zručnosti, využiteľné v bežnom živote,“ hovorí Alexandra Húsková, učiteľka kontinuálneho vzdelávania v Metodicko-pedagogickom centre v Bratislave.

Absolvent strednej školy je už plne vybavený praktickými vecami pre život, vie ako by sa mal správať na konkurze, dokáže si napísať životopis aj žiadosť.

Slovenčinárka Jana Bachratá, ktorá učí na hotelovej akadémii, povedala, že dnes je predmet kreatívny a tvorivý, a teda aj pre študenta oveľa príťažlivejší.

Učebnice sú aj nie sú

Prvé a druhé ročníky stredných škôl majú obsah učiva nastavený podľa školskej reformy. Šťastie majú v tom, že učebnica, ktorá slúži od prvého až po štvrtý ročník, na školách je.

Výhodou učebnice je, že nedodržiava radenie tém podľa ročníkov, ale logiku jazyka. Poslúži aj ako príručka dobrých rád, dajú sa tam nájsť aj „jazykokazy“ v slovenčine, príklady, ako napísať sťažnosť, žiadosť do zamestnania, motivačný list, ukážky neverbálnej komunikácie a podobne.

Jedna z autoriek Alexandra Húsková hovorí, že na hodinách učitelia majú pracovať len s cvičebnicou, z učebnice by sa mali žiaci učiť len doma. Cvičebnice zohľadňujú všetky nové pedagogické dokumenty.

Ďalšie nové učebnice literatúry, cvičebnice či čítanka do škôl prichádzajú v týchto dňoch. Novú čítanku nemá zatiaľ ani autor.

Žiadajú viac hodín

Počet hodín slovenčiny a literatúry sa na stredných odborných školách ustálil na troch týždenne. Učiteľom sa to máli. Privítali by aj delenie tried ako pri výučbe cudzích jazykov.

„Za tento čas žiaci nemôžu dokonale zvládnuť základy materinského jazyka. Ako majú potom zvládať cudzí jazyk,“ pýta sa Beáta Habánová zo strednej zdravotníckej školy. Na odborných školách je podľa nej problém aj v tom, že nefungujú medzipredmetové vzťahy.
„Reforma je postavená na tom, že máte dostatok času a pristupujete k žiakom individuálne, ale ak mám v triede 32 prvákov, nedokážem u nich vypestovať nejaké návyky,“ hovorí Dana Schneiderová zo strednej odbornej školy podnikania.

Čítanka je pozvánkou do literatúry

Siedmy rok učí stredoškolákov slovenský jazyk a literatúru. Bez stereotypov a zaužívaných tradícií. V týchto dňoch dostávajú jeho nové Čítanky pre 1. a 2. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. Hovoríme o nich s autorom KAROLOM DVOŘÁKOM.

Čo vás inšpirovalo napísať čítanky?
„Môj vlastný zážitok z literatúry, ktorá ma veľmi obohacuje. Išlo mi o to, aby sa k študentom dostal nielen súhrn textov, cez ktoré by spoznávali ako čitatelia literatúru, ale aby v čítanke bola aj skrytá výzva: Pozri sa, takto vyzerá slovesné umenie. Text vnímam ako prostriedok na to, aby si študent vytvoril literárnu potrebu. Potrebu po knihe.“

Učiteľom ste povedali, že ste chceli docieliť, aby čítanka bola odkazom: takto vyzerá literatúra.
„Áno, čítanka je galéria, akási obrazáreň literatúry. Má študenta previesť svetom literatúry tak, ako ju formovala história a kultúra. Poňal som ju ako pozvánku do literatúry so skrytou výzvou: poď, je tu fajn. Bol by som veľmi rád, keby to nebola len školská pomôcka.“

Vaša čítanka nie je klasickou čítankou, kde by boli len súbory textov.
„Chcel som vytvoriť čítanku, ktorá bude okrem základných ukážok literárnych diel obsahovať aj návody, ako sa k podstate a štruktúre literárneho textu dostať. Ideálna vyučovacia situácia by nastala, ak by rozhovor učiteľa a žiaka prebiehal pod záštitou literárneho textu.“

Vraj na hodinách neskúšate, ale vediete so žiakmi dialóg. Ako ich známkujte?
„Vyhýbam sa slovu skúšať, to je pre študenta Damoklov meč. Väčšinou žiaci sedia v lavici a diskutujeme. Ešte pred vyučovacou hodinou vedia, že bude hodnotiaca diskusia, dostanú úlohy, ktoré ich majú na ňu pripraviť. Na záver ju slovne vyhodnotím. Ale je pravda, že zatiaľ u nás, ale ani inde vo svete, nie je metodika, kritériá, ako vyhodnocovať skupinový rozhovor. Prostredníctvom týchto diskusií hľadám spôsob, ako tie kritériá vytvoriť.“

(or)

Slovenská klasika zostáva, má silnú loby

Maco Mlieč, Mor ho! či Báčik z Chochoľova zo vzdelávania stredoškolákov nevypadli ani po školskej reforme.

BRATISLAVA. Klasická slovenská literatúra 19. storočia spravidla s námetmi z dedinského prostredia stále zostáva medzi dielami, ktoré by mal žiak na strednej školy prečítať, aby úspešne zvládol učivo a pripravil sa na maturitnú skúšku.

Odborníci trvajú na tom, že dnešným stredoškolákom nie je vzdialená. „Obísť slovenskú klasiku je predsa nemožné,“ tvrdí autor učebníc Marián Lapitka.

Alexandra Húsková, jedna z autoriek najnovšej učebnice, hovorí, že odporúčanú literatúru treba vnímať inak. „Maturitné externé testy nemôžu byť len o čítaní s porozumením, boli by ploché a čiastkové. Musia obsahovať aj úlohy zamerané na povinné literárne diela, ktoré presahujú rámec konkrétnej ukážky. Preto existuje zoznam diel, ktoré by mal mať maturant prečítané.“

Aj Karel Dvořák zo Súkromnej hotelovej akadémie v Bratislave zastáva názor, že treba počítať s kultúrnou či s literárnou tradíciou. „Technicky by bolo možné zameniť Mor ho! za Hvoreckého Plyš či Kraskovo Nox et solitudo za Mitanu. Toto je skôr zástupný problém. Dôležité je to, ako sa so študentom o texte rozpráva učiteľ, ako mu text prezentuje.“
Dana Schneiderová zo strednej odbornej školy podnikania považuje výber povinných diel za zlý. „Báčik z Chochoľova im nehovorí absolútne nič, je to pre nich archaický jazyk, nebaví ich to. Vzdialený je im aj Kollár s časomierou.“

(or)