Diagnóza fluktuant

a z tvárí fluktuácie.

Časy, keď sa človek po skončení školy upísal jednému podniku, kde prežil zvyšok mladosti, stredný vek i časť staroby, sú už nenávratne preč. Fluktuácia, ktorá mala v minulosti priam hodnotu nadávky, sa v súčasnosti nielenže udomácnila, ale neraz sa mylne považuje za prednosť „ambicióznych" zamestnancov. „V personalistike vnímame fluktuáciu ako častú zmenu zamestnania," vysvetľuje riaditeľ personálnej agentúry AuJob Peter Ulbrik. Ak by sme si zobrali na pomoc odbornú terminológiu, dozvedeli by sme sa, že fluktuácia je súhrnom zmien pracovného pomeru v rámci firiem či odvetví, spôsobených príchodom a odchodom zamestnancov. „Túto mobilitu môžeme z hľadiska funkčnosti rozčleniť na funkčnú, ktorá je relatívne výhodná z individuálneho i z firemného hľadiska, a disfunkčnú, ktorá sa považuje za nadmernú či nežiaducu," dodáva Ulbrik.Júlie ŠtermenskejĽudia, ktorí často striedajú zamestnanie, väčšinou veria, že to budúce bude pre nich to pravé, že sa tam konečne dokážu naplno realizovať či zarobiť toľko peňazí, koľko si predstavujú. Tieto predstavy sa však často nemusia zhodovať so skutočnosťou, a tak dochádza k ďalšiemu sklamaniu a k zmene. Typickým znakom fluktuanta je, že striedanie zamestnania nevníma ako problém, ale príčiny vidí v zamestnávateľovi, v kolegoch, v peniazoch či dokonca v pracovnom prostredí. Na mieste by mala byť aspoň minimálna dávka sebareflexie. Prvým krokom by mohlo byť zváženie, či a do akej miery je človek za situáciu, v ktorej sa nachádza, sám zodpovedný. Nie je to jednoduchý proces, pretože nájsť a priznať si vlastné slabé miesta nie je pre nikoho ľahké. V každom prípade, hlavne s ohľadom na budúcnosť, je to dôležité. Nasledovať by mala sebamotivácia zotrvať v zamestnaní.

Fluktuácia sa určuje ako pomer počtu odchádzajúcich pracovníkov k ich priemernému počtu a jej hodnota sa udáva v percentách. Vo všeobecnosti sa spája so spokojnosťou pracovníkov - s logickým predpokladom, že čím je zamestnanec v práci spokojnejší, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dlhšie zotrvá na svojej pracovnej pozícii či vo firme. Nie vždy je však fluktuácia výlučne negatívny jav. V určitej miere je dokonca nevyhnutná a pre niektoré pracovné oblasti či pozície je prijateľná dokonca aj v relatívne vysokej miere. „Viete si napríklad predstaviť absolventku vysokej školy, ktorá pracuje v kaviarni a plánuje stráviť na tomto mieste zvyšok svojho pracovného života?" dodáva Peter Ulbrik.

Kto je fluktuant?

Odpoveď na otázku, kedy zamestnanca možno označiť za fluktuanta, tiež nie je jednoznačná. „Závisí to od typu práce. Vo všeobecnosti je však zamestnanec fluktuantom vtedy, ak svojou prácou nevráti investovaný čas a prostriedky zamestnávateľa do zamestnanca v takom pomere, aby bol výsledok pre zamestnávateľa profitabilný," uvádza Ulbrik a zároveň dodáva, že ak nechceme byť považovaní za fluktuantov, nemali by sme meniť prácu častejšie ako každých 3 až 5 rokov.

Z pohľadu zamestnávateľa sa fluktuácia najcitlivejšie vníma vtedy, keď zamestnanec spôsobí svojou zmenou zamestnania na pracovisku škodu. „Ak napríklad investujeme nemalé finančné prostriedky do náboru nových zamestnancov alebo do ich zaškolenia a zaučenia do práce, tieto investície sa nám nevrátia, ak zamestnanec po pár mesiacoch zabuchne u nás dvere..." vysvetľuje Ulbrik.

Väčšia ponuka zaberá

Na otázku, čo je hlavným dôvodom fluktuácie, odpovedá šéf personálnej agentúry stručne: „Väčšia ponuka pracovných miest a málo potenciálnych kandidátov." Samozrejme, v čase krízy a zvýšenej nezamestnanosti funguje táto definícia presne naopak. V štandardne fungujúcej spoločnosti neovplyvnenej krízou fluktuáciu často spôsobujú samotní zamestnávatelia. „Keď rýchlo potrebujú kvalitného zamestnanca, ponúknu mu viac peňazí a benefitov, ako má v terajšom zamestnaní," hovorí odborník. Ako však poznamenáva, príčinou fluktuácie je aj krátkodobé videnie zamestnanca, ktorý sa nechá nalákať na vyššiu mzdu a nezvažuje iné pracovné podmienky.

Lebo aj keď sa hovorí, že peniaze nie sú všetko, v prípade zamestnania sú určite dôležitejšie ako čokoľvek iné. „Malo by byť samozrejmé, že si zamestnávateľ ustriehne výšku mzdy, aby sa nestalo, že vo svojej brandži platí svojim zamestnancom najmenej. Zároveň však nefunguje úmera, že kto platí najviac, ten sa vyhne fluktuácii. Ideálne je preto kráčať zlatou strednou cestou," odporúča Ulbrik. Podľa jeho skúseností netreba podceňovať ani ďalšie benefity, ako sú vzdelávanie, školenia, teambuilding, ale aj služobný mobil či notebook. „Veľmi dôležité je tiež vedieť vystihnúť syndróm vyhorenia u svojich zamestnancov a v predstihu ich dokázať motivovať, ponúknuť im ďalšiu víziu profesionálneho rastu," dodáva odborník na personalistiku.

Ženy verzus muži

„Vo všeobecnosti sú ženy lojálnejšie k zamestnávateľom ako muži. Majú rady istotu, na ktorú si už zvykli," tvrdí riaditeľ personálnej agentúry AuJob Peter Ulbrik. Pokiaľ ide o vek, fluktuácia sa najčastejšie týka ľudí v mladom veku, obzvlášť v prípadoch, keď sú bez záväzkov - slobodní, bezdetní, nezaťažení hypotékou či inými úvermi. „Čím je človek starší a má viac záväzkov, tým má menšie sklony k častým zmenám zamestnania," dodáva Ulbrik.

Fluktuácia očami psychologičky a psychoterapeutky

Pritom pomôžu:

• znalosti svojich silných a slabých stránok

• stanovovanie si krátkodobých a dlhodobých reálnych cieľov

• vytváranie si príjemného pracovného prostredia

• schopnosť vedieť požiadať o radu

• ochota a chuť zúčastňovať sa na vzdelávacích aktivitách

• osobnostné nastavenie - treba vidieť seba ako úspešného a spokojného zamestnanca

Autor: Andrea Kučerová