SME
reklama

Strach náš každodenný

Ruku na srdce. Bojíte sa radi? Ak si v duchu odpoviete nie, zrejme nepatríte k početnej skupine ľudí, ktorá si večer s nadšením zapne horor či siahne po knihe so záhadným obsahom. Na našom kladnom vzťahu k strachu však nie je nič nezvyčajné.

Kremnický renesančný bürglerovský dom pred dvoma storočiami zažil záhadnú vraždu. Dodnes sa v ňom vraj ozývajú čudné zvuky a raz sa záhadne rozletela mohutná lampa. Kto má tajomstvá rád, môže si ho kúpiť. Je na predaj.Kremnický renesančný bürglerovský dom pred dvoma storočiami zažil záhadnú vraždu. Dodnes sa v ňom vraj ozývajú čudné zvuky a raz sa záhadne rozletela mohutná lampa. Kto má tajomstvá rád, môže si ho kúpiť. Je na predaj.

Občas sa necháme radi postrašiť vymyslenými príbehmi aj preto, aby sme sa skutočného strachu vo svojom vnútri zbavili. Dostrašenia v novom roku, priatelia.

Fantázia našich predkov nepoznala hraníc a záhadnými bytosťami sa to v ľudovej slovesnosti doslova hemžilo. Vodníci, škriatkovia, víly, duchovia, bohynky a grgolice striehli na našich predkov za každým rohom. Hoci pre niektorých mužov nemusela byť smrť v rukách takej grgolice nepríjemnou vecou, radšej predsa len ostali nažive. Táto mohutná žena si totiž ako obete vyberala zásadne mužov a dusila ich medzi svojím mohutným poprsím.

Dnes sa zdá až neuveriteľné, ako svojsky bojovali naši predkovia proti tomuto návalu strachu. Ešte väčším strachom. Napríklad počas priadok bývali najúspešnejší tí rozprávači, ktorí dokázali vymyslieť najstrašidelnejší príbeh. Koniec koncov, stačí si prečítať niektoré z rozprávok zo zbierok Pavla Dobšinského a nebudeme si celkom načistom, či neznesú skôr zaradenie do žánru hororu. Pravda, existovali aj dni, keď sa so všetkými strašidlami dalo vykývať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príznačná bola v tomto smere Lucia. Ešte do zavedenia gregoriánskeho kalendára v roku 1582 sa tento deň pokladal za najkratší v roku a spájali sa s ním magické praktiky. Slúžili jedinému účelu - ochrániť ľudí od pôsobenia zlých síl. Vyrezávali sa lucijné stolčeky a ľudia v tento deň na seba asi veľmi nedýchali, keďže pojedli množstvo cesnaku. Ak by ste sa chceli zohriať na Luciu pri susedovom ohni, asi by vás od pece rýchlo vykázali. Požičiavanie a prenášanie ohňa mohlo priniesť do domu nešťastie. Po mnohých dedinách chodili dievčiny zahalené do bieleho a vyháňali z domov zlých duchov. Dnes na to máme celkom iné metódy.

Strach ako očistná kúra

Ani mohutný pokrok vo vede a poznaní nepriniesol modernému človeku víťazstvo nad strachom. Stále sa mnohých vecí bojíme a nedokážeme si ich vysvetliť. Často sa dokonca bojíme celkom dobrovoľne, s radosťou a nadšením. Je to zvláštny fenomén, ktorý riaditeľ SNM - Múzea Bojnice Ján Papco prirovnáva ku katarzii. Keď pred sedemnástimi rokmi začali na zámku v Bojniciach organizovať Medzinárodný festival duchov a strašidiel, sotva tušili, že sa tu tradícia strašenia udrží tak dlho.

„Zo skúseností sme vedeli, že jednoduchšie je niečo založiť ako udržať. Mnohé zaujímavé festivaly po pár rokoch zanikli, o ten náš je stále obrovský záujem. Strach bol dobrou voľbou," povedal. Návštevníci neraz stoja v dlhých radoch, len aby zažili neopakovateľnú atmosféru strachu medzi starými múrmi zámku. „Zažiť strach v takejto príťažlivej forme je pre mnohých z nich akýmsi očistením od skutočného strachu, ktorý pociťuje každý z nás," myslí si riaditeľ.

Za dlhé roky už v Bojniciach oprášili mnohé strašidelné postavy našej histórie, vytvorili aj niektoré úplne nové. Riaditeľ odhaduje, že počas uplynulých ročníkov sa tu vystriedalo takmer tisícsedemsto duchov a strašidiel. V reprízach sú na zámku tiež rekordérmi, veď počas jedného jediného ročníka festivalu zopakujú pre návštevníkov strašenie približne šesťstokrát.

„Každý ročník festivalu je venovaný inému príbehu, ktorý vychádza z histórie Bojnického zámku, ale tiež zo slovenských legiend a povestí. Keď sa to všetko zmieša, vytvorí sa dokonalý priestor pre mystifikáciu," hovorí riaditeľ. Organizátori festivalu vedia, že ľudia sa k nim za strachom radi vracajú, veď až šesťdesiat percent z nich tvoria stáli návštevníci. K najzaujímavejším festivalovým príbehom patrilo tajomstvo Matúša Čáka. Veď čo by mohlo viac dráždiť fantáziu súčasného človeka ako skutočnosť, že napriek veľkej historickej úlohe je meno Matúša Čáka zahalené množstvom nedopovedaného? Na dátume jeho narodenia sa historici nezhodli, nezachoval sa jeho dobový portrét, nie je známa príčina smrti ani miesto posledného odpočinku. Skvelý priestor pre naše predstavy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zimomriavky sa dobre predávajú

Mapa sveta je dodnes doslova posiata miestami, ktoré sa označujú ako záhadné či strašidelné. Vznikajú dokonca akési top rebríčky strašidelnosti, lebo niekedy ide zároveň o výborný marketingový ťah. Veď kto by ešte pred rokmi vedel, kde sa v štáte New York nachádza akési zabudnuté miesto s názvom Amityville? Vďaka strašidelnému domu to vie celý svet. A to napriek tomu, že dodnes sa vedú diskusie o tom, či je príbeh o vyvraždenej rodine z tohto domu vymyslený, alebo skutočný.

No predstava, že po chodbách domu sa prechádzajú ukrivdené duše zavraždených, sú vynikajúcim hnacím motorom pre filmových a knižných tvorcov. S rovnakým fenoménom lákavého strachu sa spájajú aj zámky v Edinburghu, záhadný parník Queen Mary či Zakázané mesto v Pekingu. A najnovšie aj slávny Neverland Michaela Jacksona, kde už kamery nasnímali jeho ducha. Cestovať za strašidlami však nemusíme tak ďaleko. Aj na Slovensku nájdeme viacero domov, ktoré získali nálepku strašidelné. Lietajúce predmety a zvláštne zvuky nedávno zisťovali médiá v súvislosti s domom v Poprade-Matejovciach, so záhadami je spojený Katov dom v Trenčíne. V oboch prípadoch si majitelia pomáhali aj vysvätením priestorov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Duchovia milujú socialistický realizmus

Správny strašidelný dom by v našich predstavách mal mať hrubé múry, tmavé pivničné priestory, nejaký ten gotický portál a tajomné zákutia. A mal by byť dosť rozsiahly na to, aby sa duchovia mali pred nami kam ukryť. Keď sme si však prezreli niektoré zo známych strašidelných domov na Slovensku, museli sme uznať, že aj duchovia menia vkus. Medzi strašidelnými domami sme objavili nenápadné stavby z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, ktoré pôsobia ako dokonalá ukážka socialistického realizmu. A ako sa do nich duchovia dostali? Veľmi jednoznačne nám to vysvetlila staršia pani, ktorá žije neďaleko „strašidelného domu" v Kriváni. „O tom, že by v dome strašilo, neviem. Ale celkom iste straší niektorým ľuďom v hlavách," zhodnotila.

Domáci sa smejú a hnevajú zároveň, keď pred domom zastávajú autá z celého Slovenska a fotografujú si neobhádzaný tehlový dom ako raritu. Stavba zrejme doplatila na svoju povesť vyplývajúcu z toho, že sa ju majitelia rozhodli nepredať ani nedokončiť. Stojí ako zvláštny polotovar pri hlavnej ceste už desaťročia. „A čo všetko si okolo nej už ľudia navymýšľali," tvrdí pani. Vraj sa v dome zvláštne zvuky ozývajú preto, že ho postavili z kameňa, ktorý získali pri rušení cintorína.

Alebo že je za všetkým kliatba. Domáci v tom majú jasno a občas sarkasticky spomenú nový druh turistiky. Žiaľ, majiteľom domu táto neželaná publicita priniesla už nemálo problémov. Podobné vymyslené strašidlá sme objavili aj v domoch v Hrachove, Bušinciach či Lučatíne. Postavila ich ľudská fantázia, a to je materiál podľa všetkého trvácny a nezvyčajne tvárny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hmla z Dediny duchov

Domčeky, v ktorých dávno nik nežije. Postupne ich prerastá vysoká žihľava a kríky, ťahá sa po nich divý vinič a brečtan. V blízkosti jedného z domov práchnivie stará drevená studňa, do zvyšku krížov na starom cintoríne sa dávno zahryzla hrdza. Kedysi poddanská dedinka hradu Čabraď už nemá ani jediného stáleho obyvateľa, na svojej základni sa tu stretávajú iba záchrancovia hradnej zrúcaniny zo združenia Rondel. Práve oni torzo dediny, ktorú by ste na mape hľadali márne, pomenovali svojsky - Dedinou duchov.

Albert Loydl zo združenia hovorí, že v skutočnosti sa nikdy so žiadnym duchom nestretli. „Je to dané skôr atmosférou, ktorá tu vládne. Ľudia sa z domov dávno vysťahovali, no duch dediny je živý stále," povedal. Zvláštna nostalgia tohto miesta vás opantá okamžite. Aj Albert Loydl priznáva, že niekedy s kolegami s úžasom hľadia na to, ako sa v údolí stelie prízemná hmla. Vtedy sa predstavivosť rozbehne naplno. Hmla má svoje tvary, dolina svoje zvuky. Keď sa do tmy ozve hlas kuvika a slepo do nej hľadia okná opustených domov, ťažko si predstaviť kúzelnejšie, ale zároveň opustenejšie miesto.

V blízkosti domov stojí aj poškodená kaplnka, ktorú v 19. storočí dala postaviť rodina Koháryovcov. Tá v tom čase vlastnila aj hrad nad ňou a kaplnka zrejme nahrádzala hradný sakrálny priestor, ktorý sa po jeho požiari už nedal využívať. V kaplnke pod hradom sa slúžili omše ešte v druhej polovici 20. storočia. Potom začala chátrať, jej zariadenie za socializmu ľudia rozkradli. Pár náhrobných kameňov pri kaplnke sa rozpadá rovnako rýchlo ako okolité domy. V jednom z domov ostal na zemi otlčený smaltovaný hrnček s kvetovanou glazúrou. V spodnej časti má malú dierku, preto ho zrejme majitelia so sebou nepribalili. Kvapká do neho iba voda zo strechy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dom s diablovým číslom

Hoci Banská Štiavnica má na svojom území takú vysokú koncentráciu cenných starých domov ako len málo slovenských miest, typický strašidelný dom sa tu nenachádza. Predsa sa tu však nájdu miesta, ktoré zostávajú záhadou. Je to napríklad opustený dom blízko botanickej záhrady. Žiadne tajomné tiene tu síce nik nevidel, ale dom spájajú skôr s jeho číselným označením. Nemať obyvateľov a ešte k tomu niesť na priečelí diabolské číslo 666, to jeden dom neunesie.

Toto trojčíslie, príznačné pre vyznávačov satanizmu, bolo tajnou šifrou používanou za cisára Neróna, prenasledovateľa kresťanov. Našťastie, dom sa s tým vyrovnáva dobre a satanisti ho zatiaľ neobjavili. Omnoho väčšou záhadou je však nepochybne legenda o podzemnej chodbe, ktorá mala spájať Starý a Nový zámok. Mala ústiť zo studne na Starom zámku a dodnes nie je preskúmané, či naozaj existovala. Starý a Nový zámok ležia pomerne vysoko v protiľahlých kopcoch, a ak takáto chodba naozaj bola v podzemí vyhĺbená, musela viesť v poriadnej hĺbke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deväť tajomných postáv

S veľkou záhadou sa pred časom stretli reštaurátori, ktorí zachraňovali cenné ranorenesančné maľby v jednom z domov na Námestí sv. Trojice. Architektka Katarína Vošková zo Spolku Banskej Štiavnice 91 nám povedala, že o týchto maľbách sa dlho nevedelo. Keď ich však reštaurátorka začala odkrývať, objavil sa na nich netradičný a krutý výjav. Pôsobil až tak fascinujúco, že ak sa tu ocitla sama, nevyhla sa stiesnenému pocitu.

Maľba odhalila deväť postáv v dobovom oblečení, ktoré krutým spôsobom mučia a zabíjajú ďalšiu postavu. Tá je nastoknutá na dlhej tyči a odetá v medvedej koži. Z úst znetvorenej tváre tečie krv. „Konzultovali sme tento nezvyčajný výjav s odborníkmi, ktorí sa zaoberajú ikonografiou. Ukázalo sa, že ide o symbolické zobrazenie boja dobra so zlom, čo naznačovalo aj mnoho ďalších detailov," konštatovala Katarína Vošková. Maľbu sa nakoniec podarilo kvalitne zreštaurovať a dnes je cenným poznaním toho, ako si ľudia v minulosti predstavovali nielen dobro a zlo, ale aj ich nekončiaci sa súboj.

Svoje záhadné domy má aj Kremnica. Jedným z nich je renesančný büglerovský dom, ktorý je v súčasnosti na predaj. Dom s okrúhlou vežičkou vraj ukrýva záhadnú vraždu spred dvoch storočí. V čase, keď v ňom ešte sídlilo centrum voľného času, tu zažili niekoľko neobyčajných príhod. Potvrdila nám ich aj Elena Hricová, ktorá v tom čase obývala služobný byt v zadnej časti domu. V byte sa občas ozvali ťažko vysvetliteľné zvuky, na márne kusy sa jej rozletela mohutná lampa. A to robil elektrikár pár dní predtým revíziu a sám ostal zaskočený. „Som realista, ktorý na žiadne nadprirodzené sily a javy neverí. Ale na koreň toho, čo sa tu dialo, som nikdy neprišla," priznala. A to je asi všetko, čo o tom možno povedať. Stále sú okolo nás situácie, ktoré sa ťažko vysvetľujú. Nebojme sa báť. Možno budeme bohatší o poznanie, že zďaleka nie sme dokonalé bytosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 710
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 239
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 874
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 190
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 026
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 785
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 888
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 970
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 620
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 420
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 138
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 431
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 360
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 214
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
reklama
SkryťZatvoriť reklamu