Sauna - tajomná a horúca

Slovo sauna pochádza zo starovekého fínskeho slova savńa a pomenúva tradičný kúpeľ, kúpeľný dom či dokonca rybársku chatku. Iné zdroje zase hovoria o estónskom pôvode. V prípade samotnej sauny je ťažké vystopovať jej korene. Predpokladá sa, že sa na územie Európy dostala spolu s ázijskými kočovnými kmeňmi, u ktorých sa napokon zvyk pripravovať si parný kúpeľ v stanoch zachoval dodnes. Saunovanie poznali starovekí Fíni i Kelti. Najstaršia písomná zmienka však pochádza až z 11. storočia. Sauny boli bežné v rôznych kútoch sveta, ale nikde im ľudia nepripisovali taký veľký význam, ako v severnej Európe a v Rusku. V týchto oblastiach sa stali neoddeliteľnou súčasťou obyčajného života. Každá dedina mala svoj parný kúpeľ, spoločenské miesto, ktoré bolo rovnako dôležité ako kostol. Podľa starovekých severanov k saune neodmysliteľne patrí Saunatonttu, čiže saunový elf. Tajomná postavička, ktorá sa ukrývala v saunovom domčeku. Ľudia si ju vždy veľmi vážili a správali sa k nej s rešpektom, inak im hrozili problémy. Bolo zvykom zahrievať saunu len kvôli elfovi, aj keď v nej reálne nebol nijaký človek. Alebo sa mu pred vchodom nechávalo nejaké jedlo. Na odplatu vraj dával ľuďom znamenia a varoval ich pred požiarom v saune alebo trestal tých, ktorí sa vnútri správali nedôstojne, nemorálne, hrali hry alebo spali. Podobné bytosti sa vyskytovali aj v iných kultúrach, v Rusku bol taký napríklad škriatok bannik.

Najstaršie sauny boli vyhĺbené do svahu a ľuďom slúžili ako príbytok počas zimných mesiacov. Uprostred bolo ohnisko s rozžeravenými kameňmi, ktoré sa pokropili vodou. Vytvorila sa para a vyhriala celý príbytok. Neskôr nadobudla podobu drevenice. Tradičný fínsky kúpeľný domček si získal veľkú obľubu vďaka svojej veľkej prispôsobivosti. Dal sa rýchlo postaviť kdekoľvek, mohlo sa v ňom variť, bývať, starať sa o hygienu. Drevená stavba pôvodne nemala komín a dym sa z pece dostával do celej miestnosti. Keď už bolo miesto dostatočne vykúrené, oheň sa zahasil, dym sa vyventiloval cez dvere von a mohlo sa začať saunovanie. Teplota sa zvyčajne pohybovala okolo 80 ˚C až 110 ˚C.

Posvätné miesto

Vo Fínsku, v Estónsku, Litve a Rusku bývala sauna posvätným miestom spojeným s mnohými poverami. Oheň bol považovaný za dar z nebies. Dôležitý význam mala para, ktorá vznikala pri pokropení horúcich kameňov vodou. Bola symbolom duše či samotného života.

Existuje stará múdrosť, ktorá vraví, že by sme sa mali v saune správať ako v chráme. Uctievali sa v nej mŕtvi, lebo ľudia verili, že sa na takéto úžasné miesto chcú určite vrátiť. V saune sa liečili choroby alebo sa robilo zariekanie lásky. A konali sa v nej aj očistné rituály. Napríklad s nevestou pred obradom. Na sviatok nového roka v nej zase ľudia zbavovali svoje telo i dušu hriechov, aby mohli vkročiť do ďalšieho roka úplne čistí. Sauna bola miestom, kde sa rodili deti, čo nebola náhoda. Dym, ktorého bola sauna vždy plná, obsahuje kyselinu trieslovú, antibakteriálny polymér. Vytvára sterilné prostredie, nanajvýš vhodné na pôrod.

Indiánske temascaly

Tradícia saunovania je silná nielen v Európe, ale aj na iných kontinentoch. Na území Strednej Ameriky v období Mayov a Aztékov sa stavali takzvané temascaly - indiánske sauny. Na rozdiel od európskych drevených chatiek boli z vulkanických skál a betónu, a mali kruhový pôdorys. Vulkanické horniny sa využívali aj na kúrenie, lebo boli odolné voči explodovaniu od veľkého tepla. Mali podobný význam ako sauny v Európe. Prebiehali v nich očistné ceremoniály po činnosti, ktorá si vyžadovala vynaloženie veľkej sily, napríklad po boji alebo po obradných loptových hrách. Aj tu prebiehali pôrody a liečili sa chorí.

V Thajsku je zasa starým zvykom, že si matka niekoľko mesiacov po pôrode postaví saunový stan. Verí sa, že vo veľkom teple sa jej telo lieči a rýchlejšie vracia do normálu. Dokonca aj v horúcej Afrike poznajú sauny, bývajú však menej vyhrievané.

Ako sauna účinkuje?

Vyvoláva potenie, a teda odstraňovanie a vyplavovanie škodlivých látok z tela. Zvyšuje prekrvenie, zrýchľuje metabolizmus, pôsobí protizápalovo, očisťuje pokožku od roztočov, lebo ich zabíja. Pomáha pri astme, zápaloch a alergiách dýchacích ciest. A, samozrejme, pôsobí upokojujúco a relaxačne. Saunovanie však nie je pre každého, niekto pociťuje zvýšený tlak, búšenie srdca alebo točenie hlavy, či zhoršené dýchanie. Z preventívnych príčin by preto nemal byť v saune človek sám. Nie je vhodná pre ľudí, ktorí trpia srdcovo-cievnymi chorobami, endokrinologickými poruchami, zápalmi pľúc, obličiek, psoriázou, ekzémom či akútnymi ochoreniami. Takže v prípade kašľa, angíny či teploty musíme na saunu zabudnúť.

Akú si vyberieme?

Dymová sauna
jedna z najstarších foriem sáun. Nemá komín. Keď sa dosiahne požadovaná teplota, sauna sa od sadzí umyje a vyvetrá od dymu. Teplota býva nižšia, okolo 60 ˚C, ale s pomerne vysokou vlhkosťou. Dnes už takúto saunu bežne nenájdeme, ale napríklad najstaršia fungujúca dymová verejná sauna vo Fínsku je ešte v meste Tampere.

Suchá sauna
nazýva sa aj švédska. Má minimálnu vlhkosť, ale dosahuje vysokú teplotu okolo 100 až 110 ˚C. Predstavuje pre organizmus vysokú záťaž, lebo nespôsobuje také silné potenie a horúci vzduch zhoršuje dýchanie.

Vlhká sauna
známa ako fínska. Je miernejšia, teplota sa pohybuje „len" okolo 75 ˚C, má však až 80-percentnú vlhkosť. Získava sa z horúcich kameňov, na ktoré sa leje voda. Vďaka dostatočnej vlhkosti nezaťažuje organizmus ako suchá sauna.

Parná sauna
para sa zahrieva na 45 až 55˚C a kombinuje sa s bylinkami, takže príjemne vonia. Existuje aj takzvané saunárium, čo je kombinácia troch spomenutých sáun.

Elfa sa neoplatí nahnevať!