Čo plánuje výtvarník Miloš Kopták

Sobota, 21. 11.
Ranný nákup na Malom trhu. Určite si kúpim niečo nezdravé a ťažké. No a zeleninu na vyplnenie košíka. Hlavne sa čo najskôr dopraviť do ateliéru. Piesková káva a práca v tichu. Pokiaľ budú elementálovia naklonení, tak mi to vydrží do večera.
V prípade neprajnosti mám v diári zakrúžkovaný variant v podobe retrospektívy kórejských filmov v Mladosti. „Konečku“ zahlási daktorý čašník v daktorom podniku.

Nedeľa, 22. 11.
Motanie sa po byte, kontrola stavu zásob na prežitie.Okolo obeda konzultácie prác na ISI. To je moja skratka pre projekt internetovej školy ilustrácie. Vlastný vynález alternatívneho školstva? Pri peknom počasí skúsim vyraziť do Čunova. Mám rád toto miesto. Za hrádzou je plno vyplavenín, čo neunesiem, nafotím. Možno stihnem druhú várku kórejských filmov.

Pondelok, 23. 11.
Povinná práca pre FruFru Gallery. Celé doobedie strávim prípravou výstavy. Písačky, telefonáty, stretnutia. Poobede pokus o útek do ateliéru. Podarilo sa mi zohnať množstvo skvelých podkladových materiálov na nové obrazy.

Utorok, 24. 11.
Po dlhšej dobe opäť Praha. Treba prezistiť situáciu vo vydavateľstvách. Spolupráca s Francúzmi stagnuje, je potrebné vypustiť Krakena. Večer stretnutie s kurátorom a vydavateľom Martinom Součkom. Nevideli sme sa takmer rok. Určite ma ukrižuje a následne pochová pod všetky tie nádherné knihy, ktoré stihol za tú dobu vydať.

Streda, 25. 11.
Praha. Mal by som dotiahnuť projekt výstavy slovenských ilustrátorov v Mosteckej galérii. Stretnutie v Klube českých ilustrátorov by malo dať odpoveď. Pred odchodom, dúfam, stihnem otočit aspoň dve galérie. Večerný rýchlik, reštauračný vozeň, listovanie v knihách od Martina. Bratislava, vystupovať.

Štvrtok, 26. 11.
Ateliér. Od tej doby, čo pracujem s mastným pastelom, mám permanentne špinavé ruky. Pracujem už len prstami. Dotýkať sa farby osobne je skutočná delikatesa. Obed U Heleny. Jeden z mála dní, kedy ho stihnem. O 17.00 lekcia kurzu módnej ilustrácie na byte, hodinu na to stretnutie asociácie ilustrátorov v café Omama. Domáce pivo, žiadna hlučná reprodukovaná muzika. Ida, naša manažérka, určite vytiahne tonu papierov na podpis.

Piatok, 27. 11.
Piatky mám v obľube. Tlak týždňa povolí, už netreba riešit žiadne veľké veci. To sa netýka umenia. Hlava nabehne na akúsi fázu nirvány, telo zas do ateliéru. Čo bolo započaté, má šancu byť úspešne dotiahnuté. Ja sa večer dotiahnem do Omamy.

Autor: zu