Sobota 5. 9.
Po týždni plnom práce vo fitku, kde pracujem ako tréner, v dabingu, a po prázdninách už aj v divadle, sa konečne vyspím a budem čakať rodičov, ktorí ma prídu navštíviť z Komárna a bude to super. Podebatujeme, mamina donesie plno jedla, ktoré pre mňa navarila, takže sa poriadne najem.
Nedeľa 6. 9.
Ráno mám tréning s jedným klientom a po sobote si musím zacvičiť aj ja. Poobede si už musím prečítať novú hru Vila Klimáčka Díleri, ktorú skúšam v divadle GUnaGU. Veľmi ma to tu baví už dvanásť rokov... preboha... Večer musím zaplatiť cez net účty s upomienkami, lebo som v tomto bordelár a nemám ešte z minulého mesiaca zaplatené svoje pohľadávky. A ešte narýchlo poupratujem, veď nemôžem žiť v špine.
Pondelok 7. 9.
No a zase ten kolotoč od začiatku. Ráno vstanem, idem do posilňovne, dám nejaké tréningy, potom do divadla na skúšku, odtiaľ letím do dabingu a naspäť do posilňovne, kde si zacvičím a opäť pretrénujem niekoľkých klientov a okolo 22.00 vyvetrám Kiku, svojho hava, a odpadnem do postele.
Utorok 8. 9.
Už aby bol piatok. Toto si hovorím od šiestej ráno, keď vstávam a akože plný energie odbehnem z domu šesť kilometrov do posilňovne a deň začínam kávou pri tréningu.
Streda 9. 9.
Ľudovo sa mu hovorí „zásuvkový deň“, lenže nie je s kým a tak mám od rána v hlave: „Prečo nemám partnera?“ Do večera sa s tým snažím zmieriť, nejde to ľahko, teda vôbec sa s tým nedá zmieriť.
Štvrtok 10. 9.
Budí ma pes a ideme na rannú prechádzku do parku, kde stretávam klasickú psičkársku spoločnosť. Rozoberáme príjemné témy a dozvedám sa od nich nové správy z politiky a šoubiznisu, ktorého súčasťou by som sa asi mal stať aj ja, aby som konečne prerazil aj na televíznych obrazovkách a nielen v divadlách. Akosi sa mi to nedarí.
Piatok 11. 9.
Konečne zvládnem všetko ľavou zadnou. Celý deň som pozitívne naladený, lebo zajtra je sobota a ja zbožňujem soboty, lebo v sobotu sa tajne dotýkam svojich snov.