Otec na materskej: Deti ma totálne zmenili

Tretiu júnovú nedeľu sa po vzore Američanov aj u nás pomaly začína udomácňovať Deň otcov. Je tento sviatok automaticky poctou odvahe a bojovnosti živiteľov rodín, alebo môže byť aj ocenením ich nežnosti či trpezlivosti? Je chlap s dojčaťom na rukách len námetom na katastrofické komédie?

Pre Stana Eschera bývala dlho jeho sloboda prvoradá. Ani po tridsiatke sa mu ešte nechcelo ženiť. V lete žil paraglajdingom, v zime lyžovaním. Zarábal prakticky len na športovú výbavu. Diskotéky a balenie báb bolo jeho hobby. „Bol som taký ´týpek´ od veci. Žil som len pre seba," komentuje Stano. Svojich ženatých kamarátov ľutoval, deti v kočíku sa mu vôbec nezdali rozkošné, mal z nich skôr fóbiu.

S priateľkou Zuzanou chodili spolu už štyri roky, pomaly by sa už možno aj rozišli, keď zrazu prišlo dieťa. Ona mala pred sebou dobré vyhliadky na kariéru v medzinárodnej obchodnej firme, on vo svojom zamestnaní prežíval krízu.

„Bolo jasné, že to padne na mňa. Čoho sa najviac bojíš, to si pritiahneš," spomína na rozhodnutie, že so synom Kristiánom zostane doma na materskej on.

"Ustavične som sa ľutoval, nevidel som východisko, myslel som si, že som skončil."

Stano Escher, otec na materskej

Jeden muž a nemluvňa Priemerný mesačný počet otcov poberajúcich rodičovský príspevok

rok 2006 - 2831 rok 2007 - 2628 rok 2008 - 2433 rok 2009 - 2412

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny.

Prvé roky na materskej označil za svoj očistec. Bolo to preňho horšie ako vojna, tam predsa len o štvrtej „padla". Po troch rokoch pribudol do ich rodiny druhý syn Samko - voľno teda nebolo nikdy.

Deti vychovával na bicykli i v nosiči. Keď išla napríklad manželka na dvojtýždňovú služobnú cestu, nesedel doma. S bábätkom sa vybral na hory. Mlieko bral z mliečnej banky. Pripúšťa, že si zúfal, keď mu celé noci plakalo. „Ustavične som sa ľutoval, nevidel som východisko, myslel som si, že som skončil," opisuje svoje pocity.

Občas chodil aj do materských centier. Hoci sa vraj do rozhovorov mamičiek veľmi nezapájal, zachránilo ho to. „Je to veľká pomoc," hovorí.

Neskôr si našiel teakwondo, fyzicky náročné bojové umenie. Bavilo ho to, no nebolo to ľahké. „Ak od dieťaťa utečiete do niečoho príjemného, máte potom problém s aklimatizáciou po návrate," smeje sa.

Dnes je svojim deťom vďačný, že mu pomohli zmeniť spôsob života. „Rozum som dostal viac-menej nedobrovoľne. Inak by som sa svojich zlozvykov nezbavil. Myslíš si, že si frajer, ale toto falošné uspokojenie je zradné, je to len zabíjanie času. Človek v tom môže uviaznuť a život prejde naprázdno," komentuje dnes Stano.

Stano Escher so synmi Kristiánom a Samkom.

Ekonomicky výhodný model Pre niektorých ľudí možno prekvapujúca deľba práca sa ich rodine veľmi vyplatila. Manželka má vo firme dobré postavenie, pred tromi mesiacmi sa mohli vďaka jej príjmom presťahovať do nového domu. „Ja by som nebol schopný zabezpečovať takéto veci. Nemal som ani pocit, že by som sa mal v práci niekým stať," hovorí realisticky Stano.

Otázku mužsko-ženskej rivality majú vraj doma vyriešenú: „Nemusíme sa na nič hrať." Zuzanu si váži aj preto, že aj pri svojom úspechu zostala „normálna baba" a situáciu nezneužíva.

Ona sa s deťmi učí, on má na starosť poriadok v domácnosti a varenie, hoci o jeho zdravé recepty a tofu vraj členovia rodiny veľký záujem neprejavujú.

Tieto mesiace sú doma obaja. Pred niekoľkými mesiacmi sa im narodila dcéra Nela. Zuzana pracuje aj z domu, kolegovia jej nosia domov materiály na podpis, aj na vážne rokovania chodí občas s bábätkom. On nateraz necíti potrebu zapojiť sa do pracovného procesu, nestíha už ani kurzy jogy, ktoré doteraz viedol. S Nelou má ďalšie tri roky o zábavu postarané.

V rodine Escherovcov zarába žena a o deti sa stará muž.

Každý je iný Čo sa týka mužských a ženských rolí, má jasno: „Ľudia sú strašne domýšľaví, ak si myslia, že vedia, ako to má byť. Každý pár je iný. Ide o to, aby sa dvaja dohodli - tolerovali, zladili a milovali. Každý má iné schopnosti, má sa snažiť vycítiť, čo má v živote robiť. Človek by mal byť slobodný a hľadať, čo mu prináša dobro a čo zlo," hovorí.

Jeho slobodou je aj drevený altánok s výhľadom, ktorý si nechal postaviť v rohu pozemku. Tam sa utieka po ťažkom dni, keď má zo všetkého nervy. Naplnenie našiel aj v joge, medzi bahaistami a úprimnými ľuďmi.

Pripúšťa, že mu známi občas opatrne naznačujú, že všetko necháva na svoju ženu a že žije z jej peňazí. „Keby nemohla nepracovať, bola by nešťastná," tvrdí o Zuzaninom zamestnaní. „Dnes dostáva veľa žien príležitosť byť úspešnejšími ako muži. My muži vďaka tomu získavame zas možnosť zbaviť sa zlozvykov, a tým sa priblížiť k ženám, " uzatvára Stano.

Na otázku, čo je jeho ctižiadosťou, reaguje, že ctižiadosť je zlé slovo.

Myslí si, že chlapi, ktorí neboli na materskej, prišli o veľa. Nemal by však odvahu odporučiť ju iným chlapom, ktorí možno nemajú takú skvelú ženu, babku a dedka ako on.

Jemu však materská najviac pomáha v tom, čo dnes považuje za dôležité v živote. Učí ho schopnosti byť pravdivým k sebe, čo je podľa neho podmienku k tomu, aby sme boli spravodliví aj k svetu.

Rozhodujú hormóny

Ľudový názor označuje nežných mužov automaticky za zženštilých. Starostlivosť o deti vnímame ako výlučné právo a povinnosť matiek. „Ženy sa správajú k deťom intuitívne matersky. V prípade vlastných detí sa žena na post matky pripravuje počas deviatich mesiacov tehotenstva. Hormonálne zmeny ovplyvňujú jej správanie a myslenie, aby jej umožnili plnú koncentráciu na dieťa," hovorí neurofyziologička Daniela Ostatníková.

U mužov je tento typ intuitívnej starostlivosti vzácny. No, samozrejme, aj otcovia sa dokážu postarať hoci aj o novorodeniatko: „Pomáha im otcovský cit a zodpovednosť, najmä ak boli k tomu vychovaní, povedzme, ak mali isté povinnosti ako starší súrodenci." Aj u mužov však hrajú úlohu hormóny. „Muži s nižšími hladinami testosterónu sú v tomto smere trpezlivejší a citlivejší," dodáva.

U chlapcov testosterón, ktorý sa uvoľňuje v ich tele už v maternici matky, pôsobí svojimi vysokými hladinami na vývin neurónových sietí v určitých oblastiach mozgu, ktoré ich potom predurčujú na správanie stereotypne označované za mužské. Viac chuti riskovať, lepšia orientácia v priestore, vyššia súťaživosť. „Nie je tam veľa záujmu o city, pochopenie myšlienok iných či pre spontánnu starostlivosť o bábätká," hovorí Ostatníková.

V neskoršej dospelosti začína hladina mužského hormónu klesať, muži sa stávajú opäť „slabšími", ich správanie sa zmäkčí. Práve preto sú starí otcovia zvyčajne dobrí opatrovatelia, často aj lepší ako staré mamy. „Staršie dámy majú testosterónu stále dosť, vekom sa môžu stať prísnejšie, dokonca agresívnejšie, prinajmenšom sú však samostatnejšie ako starší muži. Ženské estrogény im totiž po menopauze klesajú, a tak u nich prevládne vplyv testosterónu."

Hľadá sa ideálny otec

Štúdia Úloha mužov pri presadzovaní rodovej rovnosti autoriek Jarmily Filadelfiovej, Zuzana Kickovej a Marianny Szapuovej z roku 2006 ukázala, že z hľadiska deľby starostlivosti medzi otcov a matky sa na Slovensku prejavuje - hoci pomaly - istá rastová tendencia participatívneho modelu.

Otcovia sa najviac s deťmi hrajú, odvádzajú ich do školy či sa s nimi učia. Väčšina zodpovednosti teda aj dnes padá na plecia matiek. Kým v generácii starších rodičov mali výlučnú starostlivosť o deti až vo vyše 40 percentách ženy, dnes je to menej ako 20 percent. Skupina rodín, kde starostlivosť zabezpečujú výlučne otcovia, sa síce oproti generácii otcov zdvojnásobila, netradičný model rodiny, kde celú starostlivosť preberá otec, si však volia len asi dve-tri percentá.

Dôležitejšie je to, že v predstavách o ideálnom otcovi sa prejavil výrazný posun. Takmer polovica opýtaných tvrdí, že rola otca sa v posledných rokoch zmenila, 20 percent dokonca konštatovalo výraznú zmenu. Zmeny oveľa silnejšie pociťujú príslušníci najstaršej generácie a, paradoxne, viac ženy ako muži, častejšie vysokoškoláci a obyvatelia väčších miest.

Tri štvrtiny opýtaných tvrdilo, že ide o pozitívnu zmenu. Až 60 percent opýtaných si myslí, že k dobrému otcovi patrí starostlivosť a komunikatívnosť, len 14 percent si ideálneho otca spája so schopnosťou postarať sa finančne o rodinu. Zuzana Uličianska

Autor: Zuzana Uličianska / VÍKEND