Ikony socializmu sú v móde stále dobrým biznisom

Ak by ste si chceli pri príležitosti dnešného výročia Víťazného februára obliecť tričko s kosákom, kladivom, červenou hviezdou alebo niečím podobným, nikto vám v tom brániť nebude. Propagovanie fašistických symbolov je v kultúrnych krajinách trestné, symbolov komunizmu nie - a možno vás ešte budú považovať za trendového.

Kosáky, kladivá, písmená CCCP a ďalšie neslávne známe symboly neslobody na nás hľadia z plagátov, rôznych predmetov, figurujú v reklamných kampaniach a módne časopisy hovoria o sovietskom štýle v odevnom dizajnérstve.

Aj u nás vidno podobné obrázky. Ľudia majú krátku pamäť, tak pre tých neskôr narodených pripomeňme, že kosák a kladivo sú symbolom jednoty robotníkov a roľníkov, ktorí mali v socializme zvrhnúť „vykorisťovateľov“, teda vrstvu kapitalistov, a nastoliť takzvanú diktatúru proletariátu. Čo znamenalo aj justičné politické vraždy, nútené práce, koncentračné tábory – gulagy a všadeprítomnú sieť tajnej polície.

Máloktorý slušný človek by si dal asi na tričko obrázok mučeného doráňaného polomŕtveho úbožiaka, ale kosáky a kladivá žnú a kujú úspechy.

Newyorský korešpondent relácie Access Hollywood Tim Vincent, ktorý si v apríli 2006 obliekol červené tričko s kosákom a kladivom, by ako veterán BBC mohol vedieť, že to nie je celkom kóšer, Cameron Diazovú, ktorá minulý rok nosila „žobradlo“ s červenou hviezdou a čínskymi znakmi, galantne ospravedlníme, asi chýbala, keď sa v škole preberal socializmus.

Najlepšie však je, keď podobné symboly nosia ľudia z bývalého východného bloku - je to, ako keby si Elisabeth Fritzlová radostne obliekala tričko s portrétom svojho otca.

Prípad Ernesto Che Guevara a KGB

Keby nebolo slávnej fotografie Che Guevaru, autorom ktorej je Alberto Korda, asi by sa tento kubánsky marxistický revolucionár nezachoval na toľkých odevných doplnkoch, plagátoch a iných predmetoch. Je to však krásny impozantný chlap, tak prečo ho nenosiť?

Ak si takéto tričko chcete obliecť, asi by bolo dobré uvedomiť si, že spomínaný človek napĺňa definíciu teroristu. Keby aj boli tváre Chálida Šajcha Muhammada a jeho kolegov, ktorí majú na svedomí newyorské dvojičky známejšie, určite by nehrozilo, že by ich niekto hrdo nosil na hrudi. A pritom Che Guevara má tiež na svedomí množstvo nevinných obetí a bol preslávený svojou agresivitou a neľútostnosťou v boji.

„Prikrášľovanie komunizmu je veľmi rozšírené,“ napísal Jeff Jacoby v často citovanom stĺpčeku Communist chic v Boston Globe v roku 2006. Spomína obrovskú ponuku tričiek a predmetov s komunistickými symbolmi a dodáva: „Populárny bar KGB na 4. Street na Manhattane je známy plagátmi z obdobia sovietskej propagandy. Prečo ľudia netúžia popíjať v pube s názvom Gestapo, ale veselo zapadnú do KGB?“ Svoje zamyslenie uzatvára angažovanou výzvou: „Komunistická elegancia? Spod zeme sa ozývajú výkriky stovky miliónov obetí. Obliekať si symboly ich vrahov – to nie je módny trend, ale príznak zlého vkusu.“

Sovietsky štýl

Varovanie nebolo veľmi účinné. Koncom minulého roka priniesol magazín Trend De La Créme pomerne rozsiahly článok o pokračujúcom boome „komunistickej elegancie“. V súvislosti s olympiádou v Pekingu napríklad prišla sieť prémiových hongkonských obchodov s textilom G.O.D. – The Goods Of Desire s obrázkami a sloganmi pripomínajúcimi kultúrnu revolúciu v Číne – počet jej obetí sa odhaduje na niečo medzi dvoma a piatimi miliónmi, plus ďalšie milióny zomreli počas hladomorov, ktoré násilná likvidácia všetkého starého spôsobila.

Dlho núkať sa nedali ani sovietski módni dizajnéri. Podľa novín Moscow News trend „sovietskeho štýlu“ pokračuje. Olga Soldatovová používa červené hviezdy, Denis Simačev zasa nápisy USSR. Juraj Gagarin v podaní Niny Neretiny a Donisa Pupisa asi ako jediný napĺňa ľahkosť warholovsko-popkultúrneho kontextu.

Na druhej strane slogan „voľte červených“ a obrázok pripomínajúci revolučné plagáty z 50. rokov, ktorý sa minulý rok objavil aj v reklame na lentilky M&M´s už zaváňa nechutnosťou aj pre človeka, ktorý práve nestrávil pätnásť rokov nútenými prácami v uránových baniach.

Červené hviezdy či kosáky a kladivá obľubujú aj mnohí západní dizajnéri. Dôkaz? Stačí si vygoogliť frázu „hammer and sickle“ (kladivo a kosák) a sami uvidíte tú zábavu.

Kapitalistický biznis pod červenou hviezdou

„Ideologické symboly boli vymyslené na politické a ideologické účely a keď sa používajú v móde alebo spotrebnom dizajne mimo svojho pôvodného určenia, vždy ide o tvrdý účelový biznis,“ myslí si módna návrhárka, textilná výtvarníčka a publicistka Zuzana Šujanová. Ich použitie sa podľa nej vždy „obalí“ do recesie a humoru, alebo sa schová pod všeobjímajúce slovko „moderné umenie“, inak by bolo nemožné.

„Funguje na podobnom princípe ako logá značiek. Naším oblečením komunikujeme s okolím a veľa mu o sebe prezradíme,“ hovorí Šujanová. „Vedome, a poniektorí aj nevedome. Ak nosíme tričko s krokodílom od Lacoste, okolie nás vníma ako niekoho, komu nie je cudzí šport, kto si potrpí na kvalitu a tradíciu. Ak nosíme tričko ozdobené kosákom a kladivom alebo portrétom Che Guevaru, okolie môže predpokladať, že je nám sympatická komunistická ideológia alebo známy revolucionár. Samozrejme, trendy stavajúce na takýchto symboloch počítajú skôr s tým, že množstvo ľudí sa vezie na módnej vlne a vôbec sa nezaoberá tým, čo vyjadruje potlač na tričku, hlavné, že to práve letí. Preto ide väčšinou o dobrý obchod, ale z hľadiska umenia alebo módy o výnimočne nevkusné pokusy,“ uzatvára módna návrhárka.

Slepé kopírovanie

„Keď vidím mladých ľudí na Západe, ale už aj u nás nosiť tričká s komunistickými symbolmi, napadá mi, že idiotizmus nevedomých nepozná medze,“ hovorí Ladislav Snopko, organizátor kultúrnych podujatí a porevolučný minister kultúry.

„Ako archeológ poznám v histórii niekoľko prípadov slepého kopírovania bez akejkoľvek znalosti obsahu. Kedysi barbarskí Kelti videli, že Rimania majú mince. Aj oni chceli byť vyspelí. Tak ich okopírovali, ale keďže boli negramotní, mysleli si, že písmená sú nejaké obrázky, tak ich okopírovali aj s tými obrázkami. Potom, o pár storočí neskôr, v 70. rokoch, vybehol punk rock a sekretárky súdruhov riaditeľov začali nosiť číra a občas nejakú zicherku. Mysleli si, že to je móda a nevedeli, že to o niečom je a že kto to nosí, tým dáva najavo niečo, čo nesúvisí s výzorom, ale svetonázorom,“ dodáva Snopko.