Sisa Michalidesová: Aj keď mi zajace ohrýzajú nohy, soboty mám rada

Od malička som trávila víkendy v divadle Úsmev, ktoré viedla moja mama Alena Michalidesová s otcom Marianom. Bol to pre mňa zážitok. Hrávali sme hlavne rozprávky pre deti. Tak som si mohla zahrať rôzne rozprávkové postavičky a popritom si zahrať scénickú hudbu na píšťalke, alebo si zaspievať. Tešila som sa na víkendy.

Teraz mi víkendy akosi splynuli s normálnym týždňom. Keďže s mojím manželom Petrom Preložníkom máme štúdio v našom domčeku, robím hlavne doma.

Ráno privítam mojich štyroch zajačikov-baranov, ktorý behajú voľne po dvore. Upozorňujem, že nie sú na jedenie. Aj keď si ich predstavujete na smotane - najmä náš sused Jaro. Minule mi síce zahlásil, že na jedenie sú už staré. „Dvojročný zajac, to už nie je chutné mäsko!“ Sú to naše lásky. Naši psíkovia.

Môj víkend je zariadený podľa toho, či u nás niekto nahráva v štúdiu, alebo si robíme svoje projekty. Zaujímavé je to, že si môžem zahrať rôzne roly. Napríklad rolu producenta.

Keď sme nahrávali môj autorský projekt Veľkí herci spievajú malým deťom, zažili sme veľa milých a smiešnych situácii. Herci sa menili na rozprávkové postavičky - Zuza Kronerová na žabu, Boris Farkaš ma čerta, Milan Lasica na kohúta atď. Musela som im ukázať cestu do rozprávkového sveta a striehla som, aby nespievali falošne. Tešili sa, že si môžu konečne zaspievať. Boli to pekné soboty a nedele.

Často som v úlohe skladateľky. Sedím za klavírom a pri počítači. Vymýšľam muziku napríklad do divadla - momentálne do hry Červená princezná, ktorá sa bude hrať v Astorke, predtým do filmu Malé oslavy či Zima kúzelníkov, a muzikanti mi ju prídu nahrať naživo. Je úžasné, aký je rozdiel medzi umelým zvukom a živým nástrojom. Pozorujete, ako sa umelé nástroje menia na živé. Je to ako čarovanie. Rozprávka.

V role Flautistky je to iné. Vaši spoluhráči vás inšpirujú. Napojíte sa na vesmír a prechádzajú cez vás tony rovno do flauty. Stávate sa hrajúcim dieťaťom v čarovnom lese. Ten okamih je nedeľným sviatkom. A pritom ste v role herca na javisku.

Cez víkendy sme nahrávali CD našej kapely 3plus1 (P. Preložník, V. Hidvéghy, M. Rusek) jazz-fussion. Každý zo spoluhráčov dodal k mojim skladbám iný nápad. Skladby sa zmenili z klavírnej verzie na inštrumentálnu. Cez prestávku sme sa pohrali so zajačikmi a dali si zmrzlinu. Veď sladké je predsa zdravé... Ani naši hostia, Matúš Jakabčic s Ďurom Griglákom a Stanom Palúchom, neodmietli.

Toľko rolí cez víkend, toľko zaujímavých ľudí, muzikantov, hercov, spevákov človek stretne. A keď sa náhodou v jeden letný sobotňajší večer podarí zorganizovať žúrka pri ohni v našej záhrade, tak to stojí za to. Polemiky o hudbe, živote, o svete... Stačí si sadnúť k ohňu, dať si pivo alebo čaj a počúvať. Tie soboty mám rada. Aj keď mi zajace ohrýzajú nohy. Však, krvilačné šelmy našťastie, nechováme. Zatiaľ...