Extreme love - láska babičky a mladíka

Autori, ktorí píšu o vzťahoch, teda prakticky všetci, dostávajú denne námety na nekonečne veľa nekonečne dlhých seriálov.

V týchto dňoch sa dostávajú do kín dva filmy, ktoré hovoria o extrémnom prípade lásky. Jeden z nich má nehanebnosť už v názve, čo je nesporne dobrý marketingový ťah. Podtitul druhého zas sľubuje zážitok pre „mierne zvrhlých" divákov.

Vo filme Nestyda má hlavný hrdina, hľadajúci po štyridsiatke nové životné vzrušenie okrem iného, aj vzťah aj so slávnou divou v najlepších rokoch.

Jiří Macháček a Emília Vášáryová si vo filme Nestyda zahrali milenecký pár.
FOTO - Garfield Film

Michal Viewegh takýto príbeh v poviedkach O manželstve a o sexe, na báze ktorých tento film vznikol, nemal. „Zo začiatku som bol v pomykove, keď mi dali túto postavu do scenára dopísať. Bál som sa, aby z toho nevzniklo niečo kŕčovité, ale výsledok ma príjemne prekvapil. Promiskuitného alkoholika Oskara dokonca vzťah k staršej speváčke poľudštil, je v ňom jemnosť, je to vlastne pekný medziľudský príbeh, ako sa zdanlivo nesúrodé ľudské bytosti stretli a chvíľu išli spolu životom," hovorí Viewegh.

„Život je neriešiteľný," zareagovala po premietnutí filmu Emília Vášáryová, ktorá si v ňom so šarmom zahrala starnúcu šansonierku.

Keď nemožné je možným

Režisér Jan Hřebejk, samozrejme, nie je prvý ani posledný, kto vypovedá umelecky o podobnom (ne)pomere. Nakoniec, desať ba aj patnásťročné rozdiely v neprospech partnerky sú už pomaly bežné, a nielen v rámci párov pôsobiacich v šoubiznise.

„Ak žije mladá žena so starším, dobre zabezpečeným mužom, hneď by som z toho neusudzoval, že jej ide len o peniaze. Pripusťme, že je to láska," prízvukuje Viewegh. Ale sme podobne tolerantní aj vtedy, ak je tou staršou vo vzťahu žena?

Novela Raymonda Radigueta Diabol v tele o sedemnásťročnom študentovi, ktorý má vzťah s vydatou ženou, vzbudila v dvadsiatych rokoch pohoršenie. Podľa nej po druhej svetovej vojne vznikol dojímavý film s Gérardom Philipom v hlavnej úlohe. Nesymetrické vzťahy však nefungujú len v románoch, nakoniec, aj Radiguetov príbeh bol do značnej miery autobiografický.

Rok pred svojou smrťou sa Edith Piaf vydala za o dvadsať rokov mladšieho speváka Thea Sarapa. Veľkou láskou francúzskej spisovateľky Marguerite Durasovej bol takisto mladý muž, ktorého si pomenovala Yann André. Na začiatku ich zvláštneho vzťahu mala šesťdesiatšesť a on dvadsaťsedem. Podľa znalkyne jej života Michéle Manceauxovej bol hrdinom jej diela dávno predtým, ako sa stretli, pretože stelesňoval všetko chýbajúce a zakázané. Možným milencom bol práve preto, že nebol možným.

Dokážeme pripustiť, že aj medzi mladým mužom a výrazne staršou ženou môže ísť o lásku, nech si už pod týmto slovom predstavujeme čokoľvek? Alebo na to máme jediné slovo - zvrhlosť?

Oidipus vládne

Film Babička slovenskej filmárky Zuzany Piussi, ktorý ide tento mesiac do českej distribúcie, vznikol na báze skutočného príbehu.

Protagonistkou je päťdesiatpäťročná Tamara, ktorá si podala zoznamovací inzerát. Nebolo by na tom asi nič výnimočné, keby sa jej neozvalo 650 mladých mužov a keby jeho obsah nebol nasledovný: „Zrelá, mierne zvrhlá žena hľadá chlapca od 17 do 24 rokov. Zn. Androgýnny typ."

Rozhovor so Zuzanou Piussi - kliknite

„Hneď som vedela, že o tomto chcem natočiť film. Ako také niečo môže urobiť žena na Slovensku, ako sa na to pozerá jej rodina? Zdalo sa mi, že to nie je len Tamarin problém. Nemám to racionálne zdôvodnené, možno to zistím až o dvadsať rokov, prečo som to vlastne robila. Čo keď aj ja budem raz taká ako Tamara? Desí ma podobná premena ženy, uráža to moju dôstojnosť," hovorí Piussi o dôvodoch svojho záujmu o tému.

Je Babička o pocite ženy sklamanej z postkomunistickej generácie chlapov či o poslednom nadýchnutí sa pred starobou? Alebo majú takéto vzťahy aj nejaké hlbšie vysvetlenie, nielen túžbu po niečom nepredvídateľnom?
Niektorí autori tvrdia, že partnerská väzba vzišla zo vzťahu matky a dieťaťa. Poprsie eroticky vzrušuje mužov práve tým, že aktivuje ich väzbu na fiktívnu matku.

Prinajmenšom chlapci, ktorí sa Tamare prihlásili, zrejme ženy-matky hľadali. Tamara tiež nie je bežná žena, nemá rada mužné typy, preferuje skôr typy medzi chlapcom a dievčaťom, hľadá „synčeka". Ide o typický príklad Oidipovského komplexu?

Prezident Spoločnosti za zdravý sexuálny život, sexuológ Ivan Kubiš pripúšťa, že by o takto nazývaný komplex ísť mohlo. „Nedá sa to vylúčiť, ale ani dokázať," hovorí. Uznáva aj to, že aj u vekovo rovnovážnych dvojíc sa môžu objavovať prvky vzťahu matka-dieťa. „Sexualita má rôzne podoby," pripomína.

Určite však podľa neho nie je obvyklé, aby mal mladý muž záujem o ženu v prechode, prinajmenšom by nepredpokladal dlhé trvanie takéhoto vzťahu. „Zdravý mladý muž má záujem o mladú zdravú ženu približne v jeho veku," hovorí. Podľa neho ide o extrémny prípad, ktorý filmárka, prirodzene, využila. „Filmy nie sú o bežných veciach, ale o prípadoch tak trochu mimo reality," dodáva.

„Nechcem hovoriť, že všetci muži sú oidipáci, ale stretávam ich na každom kroku. Čo asi robia matky so svojimi synmi, že sú toľkí z nich takto poznačení?" pýta sa Zuzana Piussi a dodáva: „Sama neviem, kde je východisko, ako má človek žiť. Najhoršie je, ak niekto chce dávať nejaký morálny imperatív. Ja som sa len chcela dívať na veci so spustenou kamerou. Poučenie nech si každý zoberie, aké chce," hovorí Piussi.

Čo asi robia matky so svojimi synmi, že sú toľkí z nich takto poznačení?

Zuzana Piussi, filmárka

Neodmietnu však diváci takýto film s tým, že toto už fakt nie je normálne? „Nech si to povedia. A nech si iní režiséri robia normálne filmy, ja budem robiť tie svoje nenormálne," reaguje Piussi.

Život kontra gýč

Pri vzťahoch sú kategórie normálne-nenormálne vždy trochu sporné. „Ako pomocný pracovný termín by som takýto prívlastok používal, ale vošlo by sa mi doňho prekvapivo veľa," hovorí Viewegh. Medzi normálne by zaradil hoci aj vzťah pätnásťročného chlapca k šesťdesiatročnej učiteľke či prípady podobné Lolite, ktorú tak geniálne opísal v rovnomennom románe Vladimir Nabokov. Za niečo mimo normy by Viewegh považoval ešte tak kauzy opisované v knihe Vladimíra Vondráčka Fantastické a magické z hľadiska psychiatrie. Povedzme prípad ženy, ktorá milovala české rieky a dosahovala orgazmus, keď sa kúpala vo Vltave.

„Život je často fantastickejší, než si môže dovoliť byť literatúra. Autor sa vo svojom živote stretáva so situáciami, ktoré ak by verne opísal, by bol obvinený z autorskej svojvôle či kŕčovitej obrazotvornosti," dodáva.
Príkladom takejto situácie je podľa neho aj smrť českého architekta Jana Kaplického na ulici v deň, keď sa mu narodilo dieťa, ktoré mal so ženou o štyridsať rokov mladšou. „Ak by ste to niekde takto napísali, tak je z toho mexická telenovela. Ale takéto veci sa v živote stávajú," pripomína Viewegh.