Maškarné zábavy boli svetom naopak, v ktorom neplatili bežné pravidlá. Schovaní pod maskami mohli ľudia raz v roku vykričať to, čo sa im na ich spoločenstve nepáčilo. Asi aj preto ich koncom osemnásteho storočia v Bratislave zakázali. S obľubou ich však využívali dramatici, ktorí potrebovali dostať do deja zámenu osôb či nebodaj aj úkladnú vraždu. Symbolizujú dnes ešte nejakú revoltu, alebo sú len trochu vyprchanými, neškodnými zábavkami?
Aký imidž dnes frčí na maškarných plesoch? Deti sa chcú najčastejšie obliekať podľa rozprávky, ktorá práve ide v televízii, alebo dávajú prednosť klasike - princezničkám sa stále darí výborne. Ale čím chcú byť dospelí, ak vyrážajú zabaviť sa niekam inkognito? Marilyn Monroe alebo Kleopatrou, Drakulom či Zorrom?
„To je vždy módna záležitosť. Teraz je obdobie Elvisa a hippies,“ hovorí majiteľka bratislavskej požičovne kostýmov Ars Style, výtvarníčka Eva Hojová.
„Nikdy neviete. Obávate sa, že kostým bude v obchode stáť, ale predá sa hneď na druhý deň,“ hovorí zas Eva Dedáková, majiteľka podobného obchodu Koloria. Kúpite si v ňom škrabošky, klobúky, umelé prsia i bruchá, prasačie nosy, pávie perá, parochne.
Do požičovní kostýmov chodí aj veľa párov ľudí, ktorí chcú prísť na ples zladení. „Čudujem sa, že sa manželkám darí manželov na to uhovoriť,“ smeje sa Hojová. Niekto si vyžiada country štýl, iný oblečenie v štýle dvadsiatych rokov. Láka aj exotika, orientálne tanečnice nemôžu nikde chýbať.Plesy s maskami sú pokračovaním stredovekých karnevalov, teda maskovaných zábav v období fašiangov. „Ich prvky sa na Slovensko šírili z nemeckého i talianskeho prostredia prostredníctvom šľachty a mestského obyvateľstva. Ešte starší pôvod - v antike a v náboženstve Slovanov - majú fašiangové zábavy s maskami súvisiacimi so zabezpečením úrody, prosperity a s pripomínaním si mŕtvych,“ vysvetľuje Juraj Zajonc z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied. Správy o karnevaloch v mestách máme aj z územia Slovenska, hoci na konci 18. storočia bol už v Bratislave tento druh zábavy zakázaný. Jeden výstižný opis z roku 1787 z Bratislavy poskytuje náčrt, ako pouličná fašiangová zábava v maskách (vtedy nazývaných larvy) vyzerala: „V Prešpurku císarsko-královské policajné direkce na nejvyšší rozkaz oznámila, že v tyto fašanky každému na bály, tak rečené tance, v lecyjakých larvách, jakožto v harlekýnských v spůsobě cukrových klobouků, netopířů, cverglů (pidimužiků), obrů a jiných podobných mašin, a chlapům v kněžských neb řeholnických a v ženských šatech choditi zakázáno; ženskému pohlaví pak na jejich šaty tak řečený mužský plášť domino oblécy a k tomu klobouk užívati dovoleno jest. Při tom žádnému se nedovoluje v larvách přes ulici jíti.“ Počas maškarných plesov bolo dovolené verejne hovoriť - aj keď len v žartovnej polohe - o všetkom, čo sa od posledných fašiangov stalo. To, čo bolo považované za nevhodné a nespravodlivé, bolo možné kritizovať. Jednotlivec mohol byť počas fašiangov niekým iným, napríklad osobou z vyššej spoločenskej vrstvy, než v akej skutočne žil. Ďalšími kategóriami boli masky démonických, nadprirodzených bytostí ako černokňažník alebo masky známych divadelných postáv, medzi nimi napríklad Pierot a Kolumbína. Aktuálne problémy spoločenského diania, historicko-politické udalosti sa objavovali aj v témach maškarných plesov. V roku 1895 bola napríklad v Ázii vojna. Tá sa stala aj ústrednou témou fašiangového čínsko-japonského večera bláznov. Takto nazvané podujatia usporadúval bratislavský spolok Liedertafel - najväčší svetský spevácky zbor v meste. Súčasťou výzdoby priestoru bola veľká brána v štýle Čínskeho múru, čínski strážcovia, množstvo lampiónov a slnečníkov. V programe sa objavil atentát na čínskeho cisára, japonská bojová loď a bombardovanie kvetmi, loptami a bonbónmi. Podľa dobových údajov toto podujatie predstihlo podobné akcie vo Viedni. Fašiangové oslavy na dedine boli viac „pracovné“, mali zabezpečiť budúcu úrodu a prosperitu. Medzi tradičné masky patril človek omotaný slamou - slameník, z ktorého si ženy brali slamu a dávali ju pod sliepky, pretože verili, že potom budú znášať viac vajec. Maska Turoňa predstavovala tura - zviera spájané so silou a plodnosťou. Váľal sa po hnojisku, na ktoré mal preniesť svoju plodivú silu a tá sa vyvezením hnoja preniesla na pole. Objavovali sa aj masky, ktoré napodobňovali či parodovali určité zamestnania a remeslá ako farár, horár, kominár, exotické alebo jednoducho len iné etniká a rasy: Turek, Arab, černoch a podobne. Preoblečením muža za ženu sa zvýrazňoval princíp „sveta naopak“.
Firemné karnevaly
Podľa Hojovej zažívajú dnes kostýmové párty boom. „Často pripravujem kostýmy v jednotnom štýle pre celú firmu. Teraz je to už na inej úrovni ako kedysi,“ zdá sa jej.
Karnevaly majú rady napríklad francúzske spoločnosti pôsobiace na Slovensku. Vlani mali v stanoch pri hrade Červený Kameň Francúzi párty v antickom štýle. Maškarné večery sa začínajú objavovať v ponuke kaviarní i reštaurácií ako spestrenie bežného menu. Sem-tam si niekto urobí „tematické“ oslavy narodením aj celkom súkromne. Bratislavčanka Eva Valentová s priateľmi oslavovala už v štýle rokov osemdesiatych i sedemdesiatych. Tieto oslavy istotne neboli také nápadné, ako keď si nedávno z požičovne zapožičali sexi uniformy. Keď sa totiž priateľky vystrojené za sexi policajtky či mníšky pokúšali dostať na verejnú diskotéku, vyhadzovač dokonca privolal šéfa podniku, aby sám rozhodol, či ich možno pustiť dnu. Ľudia na diskotéke však brali prítomnosť dám v kostýmoch ako dobrú šou, chceli sa s nimi aj fotiť. No vo vtipných kostýmoch sa v Bratislave radi predvádzajú predovšetkým anglickí víkendoví turisti.
Nie každý sa osmelí
Niekoľko maškarných plesov sa objavilo aj v rámci tohtoročnej plesovej sezóny. Východoslovenský bál denníka Korzár sa po prvýkrát konal s prívlastkom maškarný. Organizátori sa rôznymi článkami snažili vopred navodiť atmosféru Benátok, nenápadne priviesť ľudí k tomu, aby sa nebáli prísť v maskách. „Našli sa síce aj odvážlivci, ktorí si dali aspoň korunku na hlavu, ale väčšina hostí to brala konzervatívne. Ak si dáma kúpi pekné šaty a urobí si pekný mejkap, tak si na to nedá masku,“ komentovala Monika Pinterová z agentúry Go Media, ktorá spolupracovala na plese.
Maškarný bál v hoteli Grand Matej v Banskej Štiavnici má dlhšiu tradíciu, v kostýme tam musí prísť každý. „Na takejto akcii sa ľudia viac odviažu, inkognito im dáva väčšiu slobodu,“ myslí si marketingová manažérka hotela Ivana Čatajová.
Poniektoré celebrity vraj prišli tento rok tak zamaskované, že ich nikto nespoznal. Súťaž o najkrajší kostým vyhrala dáma oblečená za ružový krík. Úspech mal aj pár oblečený za tirolské dievčatá či „absolútne autentickí“ Kelti. „Deväťdesiat percent kostýmov je z požičovní,“ odhaduje Čatajová.
Málokto si masku pripraví sám, profesionálov do procesu zapájame ešte zriedkavejšie.
„Robila som pár vecí na maškarný ples, ale skôr v podobe doplnkov, škrabošiek, zamatových plášťov či aranžovaných klobúkov so žiarivými kamienkami, perami a flitrami k modelom šiat, ktoré som už navrhla na iný ples,“ hovorí módna návrhárka Lea Fekete. „U nás neexistuje tradícia bohatých, honosných maškarných plesov,“ reagovala aj kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová. Ani majetnejší zákazníci si veľmi nedávajú zhotoviť drahý kostým len na jedno použitie. „Vo Viedni takáto veľká požičovňa funguje a využívajú ju aj bežní klienti,“ podotýka Várossová.
Aj u nás sa už však pomaly množia požičovne rób, smokingov a frakov. Požičať si šaty na ples prestáva byť už hanba. Kedysi situáciu zachraňovali divadlá či filmové štúdiá, dnes sa však vo väčšej miere starajú o to, aby nedochádzalo k porušovaniu autorských práv kostýmových výtvarníkov, a tak sa kostýmy z divadiel zapožičiavajú už minimálne.
Nemusíme si lámať hlavu nad tým, čo zo súčasnej podoby maškarných plesov vychádza zo slovenskej tradície, čo je, naopak, implantované zvonka.
Ani v Benátkach sa masky v uliciach nakoniec neobjavili len tak spontánne. „Tradíciu oživili pomerne umelo, až v šesťdesiatych rokoch, pretože prvé mesiace roka boli bez karnevalu z hľadiska turistického ruchu mŕtve,“ pripomína Várossová.
Čo teda vieme? Možno raz aj do Bratislavy, Košíc či Štiavnice budú chodiť turisti z celého sveta pre famózne sprievody masiek.
Tradícia maškarných plesov