V tvorivej dramatike zaostávame

O využívaní dramatickej metodiky na školách sme hovorili s EVOU PRŠOVOU z Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Aká je situácia v dramatickej výchove u nás, povedzme v porovnaní s Českom?

„V súčasnosti neporovnateľne zaostávame. V čase, keď sa naše školstvo otváralo západným filozofiám a pedagogikám, na dramatickú výchovu akosi nezostal priestor. Asi sme sa málo snažili.“

V Británii je dráma pri výchove veľmi rozšírená.

„Samostatný predmet dramatická výchova je tam na väčšine škôl. Opiera sa to ale o pevnú tradíciu v oblasti drámy a divadla, preto porovnávať našu situáciu s ich nie je na mieste. My máme iné zázemie. U nás sa učí dramatická výchova najmä na základných umeleckých školách a práve ich tradícia zachraňuje reputáciu dramatickej výchovy. O výsledkoch máme možnosť sa presviedčať každý rok na prehliadkach detskej dramatickej tvorivosti.“

A čo využitie dramatiky v iných predmetoch?

„Dramatickú výchovu, v súčasnosti už častejšie nazývanú tvorivá dramatika, širšia verejnosť chápe ako adaptáciu dramatických hier v škole či nacvičovanie divadla, čo je určite nepresné. Mal by to byť interakčný predmet, v ktorom učiteľ pracuje so žiakmi na dramatických situáciách. Niet pochýb, že na Slovensku učí veľa učiteľov metodikou tvorivej dramatiky vedome alebo intuitívne, ale na akej úrovni, to ťažko povedať. Problém je, že veľké množstvo pedagógov – žiaľ, aj slovenčinárov – ani netuší, čo tvorivá dramatika je.“

Bránia jej väčšiemu využitiu naše striktné osnovy?

„V učebných plánoch platných od septembra 2003 nie je predmet dramatická výchova ani tvorivá dramatika, v učebných osnovách z roku 1997 sa spomína vo všeobecnej časti využívanie metód tvorivej dramatiky. Našťastie v najnovšom navrhovanom koncepte sa už predpokladá aj využívanie tvorivej dramatiky.“

Dráma aj lieči

Rolové hry, pantomíma, tanec, cvičenia s maskou či bábkami – to všetko môže byť hra, ale aj súčasť liečby.

BRATISLAVA. Dramatoterapia je liečebno-výchovná metóda. Použiť sa dá u jednotlivcov, ale aj v malých kolektívoch piatich-šiestich detí, či až desiatich dospelých.

„Jej využitie je široké predovšetkým pri poruchách učenia, správania, reči alebo emocionálnych problémov, ale aj u detí týraných, zneužívaných, zanedbávaných, u postihnutých ľudí. Môže pomáhať aj pri liečení porúch príjmu potravy, pri rôznych typoch závislostí, či na prekonanie traumatických situácií,“ hovorí pedagogička Katarína Majzlanová.

Veľmi účinná je podľa nej práca s rodinou klienta. Majú aj skúsenosti s prácou s pacientmi s Alzheimerovou chorobou, sklerózou multiplex či s onkologickými ochoreniami. Pracujú aj s ľuďmi v záverečnom štádiu ochorenia i s väzňami.

U nás metódu využívajú v pedagogickopsychologických poradniach, v diagnostických centrách pre deti, v sanatóriách, psychiatrických zariadeniach, v centrách pre liečbu drogových závislostí, v niektorých školských zariadeniach či v poradniach neziskových organizácií a zariadeniach pre seniorov.