Kto dostane deti po rozvode?

vrúcnej lásky. O deti z rozvrátenej rodiny.

Ideálne by bolo, keby sa budúci exmanželia navzájom dohodli ešte pred podaním žiadosti o rozvod a k návrhu priložili dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Čo na tomto svete je však ideálne...

Naopak, je vysoko pravdepodobné, že partneri, ktorí nedokážu žiť v spoločnej domácnosti a rozhodnú sa ukončiť manželstvo, nebudú k sebe prechovávať práve najpriateľskejšie postoje a často sa nedokážu dohodnúť už ani na farbe školskej tašky pre dieťa. A tak nastupuje sudca, človek nestranný a vážený. V priemere mu to trvá sedem mesiacov a za ten čas by mal zvážiť všetky okolnosti, ktoré jednému z rodičov dajú právo uložiť deti do postele a pobozkať ich na dobrú noc častejšie ako tomu druhému.

Reč paragrafov v zákone o rodine je jasná:
„Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.“

Opäť trochu štatistiky, v roku 2007 boli deti prisúdené v 86 % prípadov matke, v 9 % prípadov otcovi. Zvyšné percento sa skrýva pod označením iný výsledok (napríklad zverenie detí inej osobe). Nuž, matky sú pochopiteľne vo výhode. Majú na to rodové a spoločenské predpoklady, najmä u veľmi malých detí sa spojenie matky a dieťaťa trhá iba v prípade, že matka nie je schopná sa o potomstvo postarať zo zdravotných dôvodov alebo nejaví o dieťa záujem.

Na čo však môže sudca prihliadať v situácii, keď už deti chodia do školy a obaja rodičia by chceli mať deti vo svojej starostlivosti?

Psychológovia uvádzajú niekoľko kritérií, ktoré usporiadali do rebríčka podľa závažnosti a dôležitosti, často však tieto kritéria spolu úzko súvisia:

Osobnosť rodiča

Je dokázané, že podstatnú úlohu pri výchove nedospelého človeka má najmä vzor, ktorý mu rodič poskytne. Dieťa kopíruje doma videné dobro či zlo a posúva ho do ďalšej generácie. Vzorom by mal byť práve ten z dvojice, ktorý je psychicky zrelší.

Zrelosť je psychológmi hodnotená rôzne, avšak aj z laického pohľadu by sa dalo povedať, že je to osoba samostatná a zodpovedná. Mala by vedieť dávať i brať, uprednostňovať spoluprácu pred súťaživosťou a necítiť neprimerané nepriateľstvo k sebe či okolitému svetu. Rodič, ktorý preberie hlavnú zodpovednosť za výchovu by mal byť slušný človek - znamená to žiť v zhode so svojím i všeobecne akceptovaným svedomím bez potreby mstiť sa. Mal by jasne a neskreslene chápať realitu života, nepodliehať sebaklamu, vidieť súvislosti reálne a bez skreslenia. Aj spôsob, ako obaja manželia pristupujú k samotnému rozvodu, veľa napovie. Spôsob „boja“ o dieťa poukazuje na charakter človeka takpovediac v priamom prenose. Povedzme si pravdu, málokedy sa stane, aby bol v tomto smere jeden z rodičov dokonalý a iný naopak, úplne nemožný.

Vzťah rodiča k dieťaťu

Podmienkou zdravého vývoja ktoréhokoľvek dieťaťa je pozitívny vzťah rodiča k nemu - jednoducho povedané, dieťa musí cítiť rodičovskú lásku. Motívom tejto lásky však nemá byť strach otca či matky z prázdnoty. Byť jediným cieľom života iného človeka nie je pre práve najľahšie, takýto rodič svoju dcéru či syna v podstate vydiera svojou nekonečnou opičou láskou.

V otázke prejavov lásky k potomkovi bývajú v značnej nevýhode najmä muži. Spoločnosť totiž v minulosti nie veľmi akceptovala, aby muži prejavovali svojim deťom city okato, muž mal zarábať a matka objímať deti. Našťastie dnes je tento postoj zastaralý a našich ockov dnes bežne možno vidieť prebaľovať deti na verejnosti a nehanbiť sa za prejavy lásky k nim.

Rešpekt k právam druhého rodiča

Predstavte si, že začnete svojmu dieťaťu prízvukovať, že jeho rodič je bastard. Potom sa v škole dozvie, že polovica jeho génov pochádza z tohto bastarda a na svete je zakomplexovaný a nešťastný človiečik, ktorý sa nenávidí za túto „zlú“ polovicu svojho ja. Napriek tomu, že príčinou rozvodu býva často práve porucha osobnosti rodiča (napr. pretrvávajúci alkoholizmus), dieťa potrebuje citový vzťah k obom rodičom a musí si ho vytvoriť samo. Jedinou výnimkou, kedy je možné akceptovať minimalizovanie rodičovských práv, je psychopatologický rodič (napríklad sexuálny deviant).

Vzťah dieťaťa k rodičovi

Viete, ktorá otázka je pre dieťa najhoršou nočnou morou? Keď si má vybrať, s ktorým rodičom chce žiť. Táto otázka by sa deťom mala klásť len výnimočne a za pomoci detského psychológa. Absolútne nevhodná je u malých detí, ktoré sú v tom čase silne citovo naviazané na matku, nech už je akákoľvek. Deti v puberte sa zase mnohokrát rozhodujú tak, ako to vyhovuje im samým, sledujú, z ktorej strany majú voľnejšie hranice. Ak sedemnásťročnej dievčine dovolí mama chodiť večer na diskotéky a otec trvá na tom, aby bola o desiatej v posteli, ťažko hovoriť o nejakej spravodlivosti. Je škoda, že v našich podmienkach zatiaľ nie je možné starať sa o deti striedavo tak, ako je to napríklad u našich západných susedov, najmä ak obaja rodičia spĺňajú všetky osobnostné predpoklady na výchovu.

Vzor pre vytváranie sociálnej identity

Ide zjednodušene o to, aby si dieťa mohlo vytvoriť svoj vzor sexuálneho správania - chlapec mužský a dievča ženský. Spôsob života, správanie sa či hygienické návyky preberáme najmä v staršom detskom veku od svojich matiek či otcov. Výskumy dokazujú, že deti žijúce len s jedným rodičom, sa v priemere prispôsobujú životu lepšie, ak je tento rodič rovnakého pohlavia. Ak však rodičia spolupracujú, je možné túto identifikáciu dosiahnuť aj vtedy, ak táto podmienka nie je splnená. Existuje však veľa rozvedených rodín, ktoré si súrodencov „podelili“ práve podľa tohto kľúča.

Úroveň vzdelania a inteligencia rodiča

Viete koľko talentovaných a múdrych detí nerozvíja svoje nadanie len preto, že žijú v prostredí, ktoré im to neumožňuje? To, že otec je docent a matka nemá ani maturitu, nemusí byť rozhodujúce, ale vypovedá to minimálne o tých vlastnostiach, ako sú cieľavedomosť, vytrvalosť či húževnatosť. Ak je rodič tenisovým trénerom a dieťa hrá tenis ako Federer, určite bude mať pre svoje záujmy lepšie podmienky práve u tohto rodiča. Podobne to platí i v oblasti duchovného vzdelávania, samozrejme za predpokladu, že rodič bude mať na svoje dieťa dostatok času.

Rodinné zázemie

Osobnosť dieťaťa vytvárajú nielen otec a matka, ale i starí rodičia, súrodenci, bratranci a sesternice, priatelia a susedia. Putá, ktoré si človiečik vytvoril nielen k ľuďom, ale i k miestu, kde býva, škole a kamarátom či domácim zvieratám, nie je dobré roztrhať. Ak dieťa môže ostať aj po rozvode v prostredí, na ktoré si zvyklo, jeho adaptácia na nové rodinné usporiadanie bez druhého rodiča môže prebehnúť oveľa lepšie. Výnimku tvoria iba miesta, ktoré vyvolávajú v deťoch traumu z veľmi stresujúcich zážitkov (napríklad spomienky na týranie druhým rodičom). Vtedy je opustenie rodného hniezda žiadúce práve v jeho záujme.

Ekonomické podmienky rodiča

Áno, ide o peniaze, sú však uvedené na poslednom mieste. Hodnota majetku rodiča taktiež súvisí s predchádzajúcimi kritériami - človek, ktorý je tvorivý, šikovný a húževnatý, by mal mať v normálne fungujúcej spoločnosti také príjmy, ktoré mu postačia na veľmi slušný život a zabezpečenie pre svoje deti. V našich podmienkach je bohužiaľ takáto súvislosť viac-menej skreslená.

Toľko hovorí odborná literatúra. Slovenskí sudcovia sú zavalení žiadosťami o rozvod manželstva a nie vždy môžu preskúmať záujmy detí takto dokonale. Život nie je jednoduchá tabuľka, do ktorých sa matka a otec zaradia. Do samotnej rodiny nevidí nikto, len jej členovia a tí najlepšie vedia, kde končí pravda a začína pretvárka. Takže neostáva nič iné, len dúfať, že tých 86 % matiek nebude svoje deti vychovávať v duchu „tvoj otec je najväčší zloduch tejto planéty“.

Autor: Adriana Markovičová, zdroje: Zdroje: Štatistiky Ministerstva spravodlivosti SR, Eduard Bakalář, kolektív: Rozvodová tematika a