Skroťme svojho démona

Hnev je základná emócia, vlastná všetkým ľuďom. Zvyčajne má nálepku spoločensky neprijateľného a negatívneho javu. Pri troche nadhľadu však musíme uznať, že zlosť je celkom užitočná. Bez správnej dávky hnevu a agresie by sme nezabili mamuta, neporazili nepriateľa a nedostali sa na vrchol potravinového reťazca. Spravodlivý hnev sufražetiek nám pomohol získať volebné práva. Tichá zlosť Rosy Parksovej, ktorá pred šesťdesiatimi rokmi odmietla uvoľniť miesto v autobuse beloške, pomohla Afroameričanom získať rovnoprávnosť. Bez hnevu by sme nemali ani národných hrdinov bojujúcich za svoje ideály.

„Hnev netreba hodnotiť len negatívne,“ hovorí psychologička Dana Žemberyová. „Tak ako každá emócia, aj on má v našom živote určitý význam. Dôležitú úlohu zohrával aj v celkovom vývine ľudstva, pretože len ten, kto sa dokázal v správnom čase nahnevať a presadiť, mal šancu prežiť. V určitých situáciách nás hnev aktivuje a dodá nám potrebnú energiu na obhajovanie svojich práv, odstraňovanie prekážok a obranu proti neprimeraným zásahom z okolia. Je však otázne, ako s ním vieme narábať,“ dodáva psychologička.

Zbraň hromadného ničenia

Z biologického hľadiska je hnev pudom sebazáchovy, ktorý chráni naše záujmy. Keď sa však vymkne z rúk, môže byť aj nebezpečný. V okamihu dokáže zničiť naše zdravie, psychiku, medziľudské vzťahy aj majetok. „Časté a nekontrolovateľné výbuchy zlosti môžu mať na náš organizmus vážne následky,“ upozorňuje psychologička.

„Mnohé výskumy potvrdili, že ľudia náchylní na výbuchy zlosti, trpia častejšie vysokým krvným tlakom, ochoreniami ciev a oslabeným imunitným systémom. Hladina hormónov sa pri hneve prudko zvyšuje a organizmus potrebuje dlhší čas, kým sa odbúrajú. Pri záchvatoch zlosti hrozí dokonca infarkt alebo porážka.“

Hnev sa však neoplatí ani potláčať. Dlho skrývaná zlosť môže spôsobiť úzkosť, žalúdočné problémy, depresie, vyrážky alebo nadváhu. Nehovoriac o tom, že jedného krásneho slnečného dňa nám poctivo nazbieraná žlč vykypí v podobe poriadneho amoku. Vtedy sa treba mať na pozore. Ľudia sa zmenia na iracionálne tvory ničiace automaty pre zaseknuté korunové mince, vyhadzujúce z okna klávesnice počítačov, skákajúce po tenisových raketách, baliace si kufre pre nevinnú poznámku partnera.

Podobné paranormálne javy sú síce chvíľkovým ventilom, cena je však vysoká. „V emocionálnom afekte je pravdepodobné, že povieme alebo urobíme veci, ktoré celú situáciu iba zhoršia a neskôr ich tak či tak oľutujeme,“ upozorňuje psychologička. Veľmi častou daňou sú zhoršené medziľudské vzťahy, strata priateľov, zlá atmosféra v rodine alebo
na pracovisku.

Vychlaďme si hlavu

Hnev by nemal ovládať nás, ale my jeho. Technika správneho zaobchádzania so zlosťou sa nazýva riadenie hnevu (anger management) alebo kontrola hnevu (anger control). „Najskôr by sme sa mali pokúsiť o zmapovanie svojej zlosti, snažiť sa porozumieť tomu, čo nás hnevá, prečo nás to hnevá a ako sa náš hnev navonok prejavuje,“ hovorí doktorka Žemberyová. Pri analýze problému získame často odstup a prídeme na to, že situácia nie je taká zlá, akou sa pôvodne zdala.

„Proti hroziacemu výbuchu pomáhajú aj niektoré z osvedčených techník – napríklad hlboké dýchanie, počítanie do desať, chvíľkové vzdialenie a upokojenie. V začiatočných fázach môžeme prvotné prejavy zlosti obrátiť aj na žart. Ak je situácia vážnejšia, vhodná je takzvaná metóda prestávky. Vtedy jednoducho oznámime, že sme nahnevaní a musíme odísť, aby sme sa upokojili.

Na dôkladné vychladnutie sa odporúča asi hodinová prestávka. Pomáhajú aj rôzne relaxačné a meditačné techniky,“ hovorí Žemberyová. Hnev môžeme uvoľniť aj inými činnosťami, ktoré nikomu neublížia. „Tradičným prostriedkom na odbúranie zlosti je napríklad šport. Dá sa pri ňom kopať, búchať do niečoho, hádzať, behať, boxovať, čím sa zbavíme vnútorného napätia a navyše urobíme niečo pre svoje zdravie,“ hovorí psychologička a upozorňuje, aby sme po záchvate zlosti nikdy neriadili auto. Ohrozujeme tým nielen sami seba, ale aj iných.

Ak sa zlosť objavuje často alebo veľmi intenzívne, treba rozmýšľať o návšteve odborníka. Psychológ nám pomôže nájsť korene svojho hnevu, poradí nám spôsob, akým ho zvládať, pomôže s nácvikom relaxačných techník alebo autogénneho tréningu.

Racionálne myslenie vďaka hnevu?

Vedeckí pracovníci v oblasti psychológie Wesley Moons a Diane Mackie z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare zrealizovali niekoľko experimentov, v ktorých skúmali vplyv hnevu na ľudské myslenie. Študentov rozdelili na dve skupiny. Jednu z nich cielene rozhnevali, druhá skupina zostala pokojná. Zúčastneným boli vzápätí predkladané tvrdenia týkajúce sa hospodárenia študentov s peniazmi. Niektoré z argumentov boli vierohodné a podporené serióznymi vedeckými štúdiami, ďalšie boli naopak slabé a nedostatočne podložené.

Obe skupiny mali posúdiť výpovednú hodnotu a presvedčivosť tvrdení. Výsledok bol prekvapivý. Nahnevaní študenti dokázali ľahšie rozlíšiť relevantné od nepodložených faktov a sami sa viac prikláňali k silnejším a správnym tvrdeniam. Rozhodnutia neutrálnej skupiny študentov boli neisté, serióznym aj neserióznym argumentom prikladali rovnakú dôležitosť.

Zopár trikov, ako odvrátiť alebo aspoň zmierniť blížiacu sa búrku

Skôr než zahoríme spravodlivým hnevom, porozmýšľajme nad príčinou problému. Bez zbytočných emócií si možno uvedomíme, že za našou predstavou zlomyseľného suseda sa skrýva iba vystrašený pán, ktorý si chce na stenu zavesiť drobný obrázok. Nelichotivé komentáre vzhľadu, rodinných príslušníkov, finančnej situácie a sexuálnej výkonnosti partnera sú tabu. Pri hádke sa nechytajme za slovíčka, zdržme sa náhlych rozhodnutí a teatrálnych gest. Počúvajme argumenty druhej strany a reagujme až po nich. Aj vtedy, ak nás od zlosti doslova nadhadzuje zo stoličky. Neničme svoj ani cudzí majetok. Vyvarujme sa fyzickým konfliktom a snahám o pomstu. Nič nenazlostí viac, než ospravedlne-nie, ktoré je zjavne neúprimné. Riešme konflikty ako v amerických filmoch. Namiesto výrazov: „Ty si...!“, „Je to tvoja chyba!“ použime výrazy: „Mám pocit...“, „Cítim sa...“, a podobne. Presmerujme svoju agresiu. Vhodný je akýkoľvek šport, rúbanie dreva, umývanie podlahy, bubnovanie, dobrá počítačová strieľačka. Zázračne pomá-hajú aj drobné deštrukcie, napríklad hod prezretou paradajkou, lámanie ceruziek, trhanie fotiek. Najnovším trendom je há-dzanie ľadových kociek do vane.

Autor: Silvia Peťková, k téme sa vyjadruje psychologička Dana Žemberyová