Pozor na suchý vzduch

Aj keď suchý vzduch v miestnosti nespôsobuje nijakú konkrétnu chorobu, je jedným z faktorov, ktorý môže významne narušiť obranyschopnosť dýchacieho ústrojenstva. Následkom takýchto porúch je zvýšená náchylnosť na kašeľ, respiračné infekcie a alergie. Astmatik dýchajúci suchý vzduch je náchylnejší astmaticky reagovať, dokonca sa mu môžu zhoršiť príznaky. U alergikov suchý vzduch môže zvýrazniť ich ťažkosti, môžu mať výraznejší pocit pálenia či rezania očí, nepríjemný pocit suchosti v nose až s tvorbou bolestivých chrást.

Klimatizácia - nos
Vo vykúrených miestnostiach máme zvyčajne veľmi suchý vzduch, ktorý sa pohybuje v rozhraní medzi 15 – 35 percent relatívnej vlhkosti. Tento vzduch si následne „ťahá“ vodu z našich dýchacích ciest, pokožky, vysúša očné spojovky a nenechá na pokoji ani izbové rastilny. Ústredným orgánom pre hospodárenie s vodou je u človeka nos. Práve ten zastáva funkciu akejsi „klimatizačnej jednotky“. Suchý a studený vonkajší vzduch pri vdychu zohrieva na telesnú teplotu, zvlhčuje ho a filtruje od hrubších prašných nečistôt. „Nos u zdravého jedinca je v tomto smere neuveriteľne účinný. Ak je teplota vonkajšieho vzduchu napríklad -10 ˚C a relatívna vlhkosť okolo 50 percent, vdýchnutý vzduch je pri vstupe do hrtana už zohriaty na 36 - 37 ˚C a zvlhčený na takmer 100 percent relatívnej vlhkosti,“ vysvetľuje pneumológ Martin Brezina. Tieto parametre musí mať vzduch pri vstupe do priedušiek najmä preto, aby nedochádzalo k narušeniu správnej činnosti samočistiacich schopností priedušiek. Samočistenie má na starosti vrstvička hlienu, ktorú smerom k hrtanu posúvajú špeciálne riasinky prítomné na povrchových bunkách vystielajúcich priedušky. „Dlhodobé vystavenie nadmerne suchému vzduchu, napríklad vo vykurovaných miestnostiach, však môže presiahnuť zvhlčovaciu kapacitu nosa, čo má za následok vysúšanie dýchacích ciest s narušením samočistiacich a obranných schopností,“ upozorňuje Brezina. Dôsledkom tohto narušenia môže byť zvýšenie dráždivosti priedušiek na kašeľ, náchylnosť na astmatickú reakciu a zvýšená náchylnosť na alergiu či chorobnosť na respiračné infekcie.

Pomôže aj sprej
Aký čas strávený v miestnosti so suchým vzduchom je rizikový pre naše zdravie, je individuálne. „S krátkym pobytom sa dýchací systém dokáže vyrovnať, horšie je, ak ide o viachodinový pobyt vo vykúrenom byte, kancelárii a podobne. Mimoriadne dôležitá je dostatočná vlhkosť vzduchu v spálni, lebo v spánku ľudia príležitostne privdychujú aj ústami. Obídením nosa do priedušiek vstupuje veľmi suchý vzduch, ktorý sa k prieduškám správa agresívne a vysušuje ich,“ vysvetľuje pneumológ. Pri pocite suchého nosa a dráždenia nosovej sliznice úľavu prinášajú aj spreje imitujúce zložením morskú vodu, spreje s Vincentkou a podobne. Ak už sa máme pohybovať vo vysušených priestoroch dlhšie, nemali by sme podceniť ich prevlhčenie.

Mokrý uterák nestačí Na to, aby sme zistili konkrétnu hodnotu, je najlepšie kúpiť izbový vlhkomer a zistiť, aká je vlhkosť vzduchu v miestnostiach. Ak vlhkosť v miestnosti má tendenciu klesať pod 40 percent relatívnej vlhkosti, je vhodné uvažovať o kúpe zvlhčovača vzduchu. „Rôzne opatrenia typu uteráky na radiátoroch a podobne pocitovo síce pomôžu, ale ich prínos k úprave vzdušnej vlhkostri je zanedbateľný. Rôzne odparovače, nádoby s vodou, ktoré sa vešali na radiátory, sú takmer neúčinné a navyše predstavujú živnú pôdu pre nežiaduce mikróby. Napríklad, ak je vonkajšia teplota vzduchu 0 ˚C a vlhkosť 60 percent relatívnej vlhkosti (bežné hodnoty v zimných mesiacoch), tak relatívna vlhkosť v miestnosti po vyvetraní a vykúrení na 23 ˚C je 13 percent. Na dosiahnutie 55-percentnej relatívnej vlhkosti počas 24 hodín v byte s rozlohou 50 m² treba do vzduchu dostať 7 litrov vody. Toto sa v praxi nedá dosiahnuť uterákmi namočenými do vody ani nádobami s vodou,“ vysvetľuje Brezina a podotýka, že zvlhčovače navyše spĺňajú aj určité hygienické predpisy.

Čo je relatívna vlhkosť vzduchu
Nasýtenie vzduchu vodnými parami sa zvyčajne vyjadruje v relatívnych percentách vzdušnej vlhkosti. Takmer stopercentná vlhkosť vonkajšieho vzduchu je napríklad pri hustom daždi. Za bežných okolností vlhkosť vonkajšieho vzduchu v našich zemepisných šírkach kolíše medzi 25 - 80 percentami a závisí od mnohých faktorov, najmä od teploty ovzdušia. V interiéroch (bytoch, kanceláriách ) v lete pri dostatočnom vetraní vlhkosť v miestnostiach viac-menej kopíruje vlhkosť vonkajšieho vzduchu. Iná je situácia počas vykurovacej sezóny, keď vlhkosť vonkajšieho vzduchu môže byť dostatočná, ale ak sa aj vykúrená miestnosť vyvetrá, vlhkosť vzduchu v nej zďaleka nedosiahne optimálne hodnoty. Ideálne hodnoty pre človeka (ale aj domáce zvieratá) sú v rozpätí 45 - 55 percent relatívnej vlhkosti.

Autor: Lea Sobotová, SMEženy 51/2007