Podnikavé ženy

Motivácií pre ženy, ako začať podnikať, je niekoľko. „Mám dosť šéfa, dokážem to sama. To platí skôr u mladších žien,“ hovorí Daniela Bzdúšeková, riaditeľka Združenia žien v podnikaní (ZŽVP). „Druhou skupinou sú ženy po materskej dovolenke, ktoré sa stretávajú s bariérou u zamestnávateľov, pretože sa starajú o malé deti – povedia si, že to skúsia samy. Treťou kategóriou sú ženy po štyridsiatke, ktoré prídu o zamestnanie a v podnikaní vidia jedno z východísk zo svojej situácie. Stretáme sa aj so ženami, ktorých manželia podnikali a ony im vypomáhali napríklad tým, že robili účtovníctvo a po rokoch sa rozhodli, že sa osamostatnia,“ dopĺňa Bzdúšeková.

Kde na to vziať?
Ženy tradične podnikajú v oblasti služieb najmä preto, lebo si to nevyžaduje vysoký kapitál. Napriek tomu môže byť pôžička jedným z najväčších problémov, na ktoré začínajúce podnikateľky narazia. Komerčné banky väčšinou požadujú, aby firma už rok alebo dva existovala, čím diskvalifikujú začínajúcich podnikateľov. Riešením môže byť napríklad pôžička od neziskovej organizácie. Jednou z nich je Mikrofond, program nadácie INTEGRA, zameraný na podporu začínajúcich alebo už rozbehnutých podnikateľských aktivít žien. Program poskytuje školenie, na ktorom sa ženy oboznamujú so základnými podnikateľskými zručnosťami a vypracujú si podnikateľský zámer. Školenia sú viactýždňové alebo týždňové a platí sa za ne poplatok, ktorý sa prispôsobuje finanč-ným možnostiam účastníčky. Na základe vypracovaného projektu sa môže klientka uchádzať o pôžičku do výšky 100 000 Sk so splatnosťou 24 mesiacov.

Žiadna z veľkých komerčných bánk neponúka úver šitý na mieru podnikateľkám. Výnimkou je Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB). Poskytuje okrem iných aj úver Podnikateľka, pri ktorom sú zjednodušené niektoré formálne náležitosti žiadosti o úver. „Na základe našich analýz sme zistili, že ženy ako podnikateľky predstavujú menej rizikovú skupinu,“ hovorí Miroslav Paulovič z SZRB. „Majú striedmejší pohľad, sú zodpovednejšie. Keď podnikajú, väčšinou sa nepúšťajú do rizikových projektov.“ Požiadať o úver môže žena, ktorá má v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným aspoň 50 % podiel. V akciovej spoločnosti musia ženy tvoriť 50 % akcionárov alebo minimálne 70 % zamestnancov v trvalom pracovnom pomere. Názor Pauloviča potvrdzujú aj zástupcovia neziskových organizácií. Ženy sú opatrnejšie vo svojich plánoch, a preto je väčšia pravdepodobnosť, že budú splácať úver načas. „Dôkladne si zvážia, akú sumu si požičajú, či sa chcú zadlžiť,“ zhŕňa svoje skúsenosti Bzdúšeková. „Mnohé sú samy alebo po rozvode, takže opatrnosť je o to väčšia. Niekedy je však táto váhavosť aj brzdou v ich rozlete.“

Dobrá rada nad zlato
V treťom sektore sú viaceré organizácie, ktoré pomáhajú ženám v tom, aby nezostalo iba pri nápade. Nadácia Integra ponúka spoluprácu vo forme konzultácií, ďalšieho vzdelávania a organizovania stretnutí podnikateliek. Ďalšia organizácia Top centrum podnikateliek (TCP) neposkytuje síce úvery, ale je nápomocné pri prekážkach, na ktoré podnikateľky môžu naraziť. V TCP sa dá získať pomoc pri zostavovaní a posúdení podnikateľského zámeru, rady, kde získať finančné podmienky, zhodnotenie podnikania z psychologického hľadiska (zázemie, motivácia). V programe „mentoring“ fungujú skúsené a úspešné podnikateľky ako tútorky pre začínajúce podnikateľky a radia im v prvých krokoch. TCP poskytuje poradenstvo bezplatne vo svojich regionálnych pobočkách v Kežmarku, Leviciach, Martine a v Žiline, kde sa uskutočňujú aj regionálne stretnutia klubov.

Aj ZŽVP má celoslovenskú pôsobnosť s klubmi v Humennom, Banskej Bystrici, Poprade, Brezovej pod Bradlom, a v Prešove. Jednotlivé kluby sa stretávajú raz za mesiac a na prednášky sú prizvané podnikateľky alebo zástupcovia organizácií, ktoré môžu ženám poradiť. Pri diskusiách ženy navzájom konfrontujú svoju situáciu a často počas brainstormingu nachádzajú kreatívne riešenia. „Dôležitý je aj psychologický moment: ženy, ktoré sú samozamestnávateľkami, sa často nemajú s kým poradiť, je pre ne dôležité uvedomiť si, že rovnaké problémy majú aj iné ženy,“ dodáva Bzdúšeková. Poradenstvo sa poskytuje aj prostredníctvom e-mailu.

Čísla hovoria za všetko
Podľa štatistík sa do podnikania púšťa stále viac žien. Ich podiel na zamestnanosti stúpol od roku 1998, keď samozamestnané ženy tvorili 4,1 % zo všetkých zamestnaných žien, na 7,2 % v roku 2004. Je ich však stále menej v porovnaní so sloven-skými mužmi (16,5 %), ale aj s priemerom žien v EÚ (11,8 %). Samozamestnancom je aj Anna Krešáková z Pohorelej v okrese Brezno, ktorý patrí k oblastiam s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Anna začala vo výrobe cestovín podnikať pred štyrmi rokmi, krátko po skončení strednej školy. „Hneď od začiatku som mala vlastnú prevádzku a v prvom roku som mala osem zamestnankýň, ktoré sú všetky zdravotne postihnuté. Potom som prijala ďalšie ženy a teraz máme chránenú dielňu s pätnástimi pracovníčkami,“ hovorí.

Z podnikania s chránenou dielňou vyplývajú určité výhody pri odvodoch, ale Anninou hlavnou motiváciou bolo vyjsť v ústrety ľuďom v regióne. Postihnuté ženy vo veku od tridsať do päťdesiat rokov, ktorým dala prácu, do prevádzky dochádzajú zo širokého okolia. Produkty sa predávajú cez malé distribučné firmy, nie do veľkých reťazcov. Cestoviny K+K Kamix a Babička sú nielenže ručne vyrábané, ale aj ručne ukladané do balíčkov. „Odbyt nám ide veľmi dobre, vlastne ani nestíhame vyrábať,“ hovorí Anna, ktorá má doma deväťmesačnú dcérku a robila s pomocou manžela a babičky aj popri materskej. Podporu rodičov mala Anna aj v začiatkoch vo forme požičaných peňazí, ku ktorým pridala aj príspevok z úradu práce ako samozamestnanec. Energická mladá žena má do budúcnosti veľké plány: Chcela by prevádzku rozšíriť, zamestnať viacej ľudí a vyrábať aj iné potravinárske výrobky so zachovaním domácej tradície.

Ocenenie pre tie NAJ
Anna Krešáková bola jednou z desiatich finalistiek súťaže Vynikajúca podnikateľka, ktorú organizovala Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. O titul sa uchádzali v piatich kategóriách, z ktorých ona dostala cenu sympatie, ako aj špeciálnu cenu poroty za svoju chránenú dielňu. Nominované boli ženy z celého Slovenska, ktoré podnikajú v rozdielnych oblastiach. Splniť kritériá organizátorov museli všetky rovnako: viesť úspešnú firmu z hľadiska hospodárskych výsledkov, prínosu pre región, zladenia rodinného a pracovného života, ako aj dodržiavania etického kódexu. Nominované podnikateľky sú si motiváciou navzájom, ale aj ženám, ktoré sa chystajú urobiť krok do sveta biznisu.

Čo je chránená dielňa
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím uznaných za invalidných občanov podľa zákona o sociálnom poistení, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené ich zdravotnému stavu.

Pomoc na úrade práce a EÚ
Príspevok na samozamestnanie môže uchádzač dostať, ak je v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne štyri mesiace. Na oddelení odborného poradenstva musí prejsť kurzom, vy-pracovať si projekt, ktorý musí schváliť komisia úradu práce. Z podnikateľského zámeru musí vyplynúť, aké náklady bude mať firma a aj podľa toho sa určuje výška nenávratného príspevku z Európskeho sociálneho fondu.
 
Každý okres na Slovensku má podľa miery nezamestnanosti inú výšku príspevku, ktorý môže uchádzač/-ka dostať. Maximálna výška, napríklad pre okres Martin, je 46 000 Sk.

Na rozdiel od minulosti nemusí podnikateľ/-ka po schválení príspevku preukazovať, na čo boli peniaze použité, lebo nie sú refundované, ale poskytnuté v plnej výške vopred. 

Nárok na vyššiu sumu má znevýhodnený uchádzač napríklad: občan mladší ako 25 rokov, ktorý skončil prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi; občan starší ako päťdesiat rokov; občan vedený v evidencii nezamestnaných posledných dvanásť mesiacov za uplynulých šestnásť mesiacov; rodič starajúci sa o tri a viac detí; osamelý človek starajúci sa o dieťa. 

V prípade záujmu o nenávratný príspevok z úradu práce sa obráťte na pobočku v mieste výkonu práce, teda tam, kde vznikne pracovné miesto, nie odkiaľ pochádza podnikateľ/-ka. 

Úrad práce neposkytuje pôžičky. Inou formou podpory je príspevok zamestnávateľovi na zamestnanie znevýhodneného uchádzača o prácu. Viac informácií na www.upsvar.sk alebo na regionálne Informačné centrá Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Letí za úspechom
Tatiana Kyseľová získala 1. miesto v kategórii Začínajúca podnikateľka za predaj leteniek.
Na prihlásenie do súťaže ju nahovorili jej spoločníci a Tatiana Kyseľová z Bratislavy sa má naozaj čím pochváliť. Aj keď už v minulosti pracovala v cestovnej kancelárii, kandidovala so svojou firmou Pelikán, ktorá vznikla minulý rok, v kategórii Začínajúca podnikateľka. Keď sa zdalo, že v predaji leteniek nie je už čo vymyslieť, Pelikán prišiel s novinkou predaja produktov priamo na internete. Namiesto online formulárov, ktoré sa spracúvali dodatočne, má teraz zákazník prístup k ponukám a možnosť nákupu dvadsaťštyri hodín denne. O tom, že Tatiana Kyseľová stavila na správnu kartu, svedčí aj to, že počet zamestnancov sa rozrástol zo štyroch na dvadsať. „Na začiatku som mala obavy, ako sa nám bude dariť, ale nesmie vám chýbať odhodlanie. Lebo keby ste mali väčšie obavy ako odhodlanie, tak sa do podnikania nikdy nepustíte,“ vysvetľuje svoju motiváciu majiteľka. Pelikán si tento rok otvoril pobočku v Čechách a ich cieľom do budúcnosti je zákaznícke call centrum pre celú Európu na Slovensku.

Zdravé a lokálne
Terézia Gergelčíková získala 2. miesto v kategórii Vynikajúca podnikateľka za výrobu syra.
„Podnikanie nie je také ideálne, ako sme si predstavovali, ale keby sme o tom neboli presvedčení, tak to nerobíme,“ priznáva Terézia Gergelčíková z Lipian pri Sabinove. Jej firma IGET sa špecializuje na spracovanie ovčieho mlieka, s ktorým začali pred šiestimi rokmi, keď na trhu tieto výrobky chýbali. Syry vyrábajú tradičnou metódou a hneď od začiatku patrili k ich odberateľom veľké obchodné reťazce. Ako prevádzka postupne rástla, pridali pred tromi rokmi spracovanie kozieho mlieka na kozí syr. Najväčší úspech doposiaľ však zaznamenali minulý rok, keď si nechali výrobňu certifikovať a stali sa jedinými biovýrobcami syra na Slovensku. Napriek tomu, že zdravá výživa je v poslednom čase trendom a špecializované ekologické predajne už existujú vo väčšine veľkých miest, veľké supermarkety nemajú záujem o bioprodukty. Ďalším problémom, s ktorým sa firma pani Gergelčíkovej musí vyrovnať, je nedostatok biomlieka na výrobu syra. „V zime som chcela robiť kravský biosyr, ale sú iba dve farmy, ktoré by nám mohli dodávať mlieko s biocertifkátom, takže to by nám nestačilo.

Dovoz z Čiech alebo Poľska nie je možný, lebo je to príliš ďaleko,“ vysvetľuje pani Terézia. Na spracovanie mlieka a všetky ostatné činnosti zamestnáva IGET šesť ľudí, a aj keď pani Terézia tvrdí, že nie sú rodinná firma, puto tam predsa len existuje. Jej manžel je prvovýrobca, ktorý chová ovce a ona od neho nakupuje mlieko. Od budúceho roku bude mať certifikáciu na bio-produkty, takže bude zabezpečená aspoň dodávka ovčieho mlieka. Okrem toho, že podniká, sa pani Terézia angažuje aj v cechu bryndziarov. „Niekedy mám pocit, že Slováci ani nevedia, ako má ozajstná bryndza chutiť,“ hovorí a vysvetľuje, že oni robia v sezóne bryndzu iba z čisto ovčieho mlieka. Ich výrobky sa predávajú pod logom Hornotoryskej syrárne Krivany a ako lokálpatrioti sú na to patrične hrdí, lebo syry sa tam vyrábajú už od 19. storočia.

Autor: Saša Petrášová, SME ženy