Ženská obriezka

a Senegalu a na ženách je vykonávaná samozrejme nedobrovoľne. Občas je scestne prirovnávaná k obriezke mužskej.

Typický priebeh takéhoto „zákroku“ vyzerá asi nasledovne: ženskí príbuzní dieťaťa sa zlezú dokopy, v rámci sociálneho zbližovania sa a utužovania rodinných tradícií. Následne povalia dieťa na zem, pričom mu prisadnú ruky, nohy a hruď. („zákrok“ sa totiž vykonáva bez anestézie). Babina alebo iná milá teta vytiahne nôž a môže sa začať rezať. Obľúbenými chirurgickými nástrojmi sú i ostré kamene, kusy rozbitého skla či špicaté vieko z plechovky. Obriezka sa vykonáva na mladých dievčatách pred pubertou, niekedy však i na dospelých ženách.

Celá procedúra obvykle zahŕňa najmä čiastočné či úplne vyrezanie klitorisu. Niekedy je sprevádzaná aj odstránením malých pyskov ohanbia či zúžením vaginálneho vchodu prostredníctvom zašitia obrezaných veľkých pyskov stehmi z ovčieho črievka a hodvábu. Najnebezpečnejším typom obriezky je tzv. infibulácia. Vykonáva ju väčšinou „gedda“ alebo matróna dediny. Pri infibulácií sa vyreže dievčaťu klitoris a malé pysky ohanbia, pričom do rany sa aplikuje myrha – živičnatá látka extrahovaná zo stromov. Namiesto stehov sa na zavretie rany používajú tŕne z akácie, pričom dievča má v rámci rekonvalescencie dva týždne zviazané nohy spolu. Po zahojení vznikne jazva, ktorou sa vagína úplne zrastie (ponecháva sa len malý otvor pre účely močenia a odtoku menštruačnej krvi). Iné vskutku nápadité variácie obriezky zahŕňajú i vypaľovanie klitorisu, vyškrabávanie tkaniva obklopujúceho predsieň pošvy, narezávanie vnútorných vaginálnych stien či zavádzanie leptavých látok do vagíny. Vyššie uvedené pálenie či roztrhanie genitálií je zvykom dobrých mravov najmä u izolovaných etnických skupín. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie, odstraňovanie klitorisu a malých pyskov ohanbia tvorí asi 80 % všetkých ženských obriezok, infibulácia je praktikovaná zriedkavejšie (15 %).

Takýto zákrok je pritom zdravotne riskantný (pochopiteľne). Bez kvalifikovaného lekárskeho personálu a v značne nehygienických podmienkach hrozí dievčaťu smrť následkom intenzívneho krvácania a infekcie. Pokiaľ obriezku prežije, hrozí mu v dôsledku zmrzačenia genitálií vznik hnisavých ložisiek v tele, poškodenie močovodu a z toho vyplývajúce problémy s močením, ako i menštruačné komplikácie (pri infibulácií sa rany niekedy zrastú tak dokonale, že menštruačná krv nemá ako vytekať z tela). Odhliadnuc od pravdepodobných problémov s rodením detí, sexuálnej frigidity a celoživotnej psychickej traumy, samozrejme. Stratou klitorisu žena prichádza o významnú erotogénnu zónu a máloktorá z obrezaných žien pociťuje pri sexe niečo viac než bolesť.

Aké sú dôvody takto zmrzačiť ženu?
● vonkajšie ženské genitálie sú u tamojších domorodcov považované za „špinavé“ a nevzhľadné, ich odstránenie má dodať estetickejší vzhľad a napomôcť udržovaniu hygieny (klitoris pripomína penis a žena s ním nepôsobí dostatočne žensky)

● zvýšiť ženinu plodnosť a šance jej dieťaťa prežiť pôrod (miestny mýtus)

● sociálny rituál, snaha o integráciu do spoločnosti a prisúdenie dievčaťu status dospelej ženy

● utlmenie libida, za účelom zdržanlivosti. Pokiaľ žena nemá zo sexu potešenie (resp. sex jej spôsobuje bolesť), nebude ho vyhľadávať. A tak bude vzorne plniť rolu ženy v rámci spoločenských konvencií – nebude masturbovať, oddávať sa predmanželskému sexu a v manželstve nebude mužovi zahýbať.

● v prípade infibulácie demonštrácia panenského stavu. Dôležité pre manželstvo v krajinách akými je napr. Somálsko, kde ženícha vyberá neveste jej rodina výmenou za dar, obvykle peniaze či dobytok. Akonáhle je obchod uzavretý, ženíchova matka či sestra prezrie nevestu a zistí, či je infibulácia vagíny neporušená (panenská blana v týchto krajoch evidentne nie je dostatočným hitom). Pred prvým manželským sexom ženích rozšíri otvor lásky svojej vyvolenej malým nožom.

Niekedy sa nesprávne predpokladajú i náboženské dôvody, keďže väčšina krajín, v ktorých sa obriezka vykonáva sú islamského vierovyznania. V skutočnosti má islam so ženskou obriezkou pramálo spoločné. Samotný Korán ju odmieta (jeho vykladači argumentujú tvrdením, že ak by si Alláh neprial aby ženy mali klitoris, tak by im ho nestvoril). A okrem moslimov ju praktikujú i kresťania a iné náboženské skupiny. Medzinárodné organizácie ako Amnesty International, Svetová zdravotnícka organizácia a pod. sa snažia šíriť osvetu v príslušných krajinách a túto kultúrnu tradíciu potlačiť. Apelujú na regionálnej i národnej úrovni, pričom v Pobreží slonoviny bol prijatý zvláštny zákon proti obriezke, v Etiópií bola zakázaná dokonca priamo ústavou. Mrzačenie ženských genitálií je však stále bežným javom v zhruba tridsiatich krajinách tohto sveta, pričom sa odhaduje, že ho ročne podstúpia dva milióny dievčat.

Uff dámy, ako dobre byť slovenskou ženou :-)

Autor: Martin Fabok