Pred pár dňami som si vypočula nepekný príbeh. Sedela predo mnou mladá žena, na rukách držala svoje bábätko, hojdala ho, tváriac sa pri tom maximálne flegmaticky, až z nej zrazu vypadlo, že ju kedysi v zahraničí znásilnili.
Nepripraveného človeka takáto informácia dokáže vyviesť z miery. Môže v mysli hľadať správnu reakciu, ale aj vysvetlenia, ako sa to tej žene vlastne mohlo prihodiť.
Zmohla som sa iba na odpoveď, že ma to veľmi mrzí, a premýšľala som, či to bolo dosť, čo si odo mňa mohla vypočuť.
Aj v kontexte diskusie o sexuálnom obťažovaní, ktorá sa v posledných týždňoch na Slovensku otvorila, som si však uvedomila, čo je v takýchto momentoch najdôležitejšie – empatia a pochopenie.
Nie jatrenie rán, nie spochybňovanie, nie vlastný názor na to, čo sa jej stalo.