Vymysleli sex robota, s ktorým možno simulovať znásilnenie

V sexuálnej budúcnosti ľudstva budú roboty zohrávať značnú úlohu a na trhu sa už dnes vytvára veľký priestor pre firmy, ktoré ich začali vyrábať. Tvrdí to správa Spoločnosti pre zodpovednú robotiku z mája tohto roku.

Výrobcovia sa už roky sústreďujú na vytváranie inteligentných sex robotov, ktoré dokážu s človekom komunikovať a reagovať na rôzne podnety.

Neustály pokrok a vylepšenia však ukazujú, že existuje aj temná stránka tohto priemyslu – nedávno totiž firma TrueCompanion zverejnila vo svojej ponuke produkt menom Roxxxy, ktorý má naprogramované vlastnosti ako hanblivosť a zdržanlivosť.

Sex bábiku v rezervovanom móde nazvala Frigid Farrah (frigidná Farrah) a jej majiteľ s ňou prakticky môže simulovať vynútený sex, keďže jej nastavenia ju predurčujú na to, aby kládla fyzický a verbálny odpor. Stojí ho to „iba“ necelých desať tisíc dolárov, no zároveň vyvoláva otázku, či je takáto možnosť správna a prípustná.

Znásilnenie nie je vášeň

Zakladateľka projektu Everyday Sexism, Laura Batesová, varuje, že vytvorením robota, ktorý umožňuje simulovať podmienky sexu bez súhlasu, spoločnosť riskuje znormalizovanie znásilnenia a vytvorenie akceptácie tohto činu.

„Znásilnenie nie je predmetom sexuálnej vášne. Je to násilný trestný čin. Nemali by sme podporovať násilníkov, aby si hľadali bezpečné východiská,“ uviedla Batesová pre New York Times.

Spoločnosť TrueCompanion na svojej stránke píše, že „Ak ženy môžu mať vibrátor, prečo by muži nemohli mať Roxxxy? Mať svojho sex robota je iba pomôckou, vďaka ktorým sa sny mužov aj žien stanú realitou.“

Batesová však argumentuje, že sexuálne pomôcky existujú už dlho, no sex roboty zobrazujú ženy ako hračky a objekty, s ktorými muži môžu svojvoľne manipulovať. „Firmy efektívne reprodukujú skutočné ženy so všetkým, čo k nim patrí, okrem ich vlastnej autonómie,“ píše.

Môže robot odmietnuť?

Spoločnosť TrueCompanion sa bráni a v otvorenom liste tvrdí, že jej robot nie je naprogramovaný na scenár znásilnenia, ale iba ponúka spätnú reakciu na to, čo robí jeho majiteľ, ak ide na veci príliš rýchlo. Podľa názoru predstaviteľov firmy môže Frigid Farrah pomôcť ľuďom pochopiť, ako treba pristupovať k intimite v partnerstve.

Téma však aj napriek tomu vyvolala už viacero otázok a takisto potrebu pozrieť sa na problém z etického aspektu. Experti z radov sexuológov, terapeutov, etikov či odborníkov na robotiku sa k nej začali postupne vyjadrovať a skúmať ju.

Hoci je jasné, že robot nie je človek a teda mu neprislúchajú ľudské práva, etickým a morálnym problémom zostáva, čo takéto neobmedzené možnosti urobia so správaním človeka a majiteľa takejto hračky.

Profesor umelej inteligencie a robotiky, Noel Sharkey, ktorý je zároveň jedným z autorov správy Spoločnosti pre zodpovednú robotiku, konštatuje, že na etické argumenty v tejto oblasti treba prihliadať.

„Základnou pointou zostáva, že roboty budú vzdorovať vašim pokusom o sexuálne zblíženie, takže ich môžete znásilniť. Niektorí ľudia hovoria, že je lepšie znásilniť robotov než skutočných ľudí. Iní zase vravia, že to iba násilníkov ešte viac povzbudí,“ hovorí Sharkey.

Jeho kolegyňa Aimee van Wynsbergheová si myslí, že v spoločnosti sa vo všeobecnosti veľmi nehovorí o tom, čo je v tejto problematike akceptovateľné, prípustné a čo by sa malo podporovať. Autori správy obhajujú názor, že by sa malo pristúpiť ku kriminalizácii „robotického znásilnenia“.

Profesor Robert Sparrow, odborník na bioetiku, filozofiu a aplikovanú etiku, tvrdí, že ide o etickú dilemu. Vo svojej štúdii z tohto roka si kladie otázku, či znásilnenie robota môže viesť k znásilneniu skutočnej ženy.

Odpoveď nie je jednoznačná, Sparrow tvrdí, že je v tomto prípade ťažké urobiť úplne jasné spojenie medzi príčinou a následkom. Myslí si však, že simulované sexuálne násilie na robotoch môže byť istým spôsobom „reklamou“ na násilie na ženách a schvaľovaním toxickej kultúry nerešpektu k nim.

Čo hovoria roboty o ľudskej sexualite?

Hoci malé percento zákazníkov robotických firiem tvoria ženy, väčšina objednávok sexuálnych hračiek putuje k mužom. Roboty tak dostávajú podobu žien, ľudsky vyzerajúcich bábik a vynára sa otázka, aký signál vysiela ich existencia spoločnosti.

Už totiž nie sú len pomôckou na uvoľnenie sexuálnych túžob, ale snažia sa kopírovať skutočné ženy a doslova vytvárať náhradu partneriek. Ak ich však výrobcovia vytvárajú s parametrami podobnými spomínanej bábike Frigid Farrah, komunikujú svetu aj zaužívané názory na mužskú a ženskú sexualitu.

Tú ženskú stavajú do submisívnej pozície a podporujú mýtus, že mužské násilné správanie je prirodzené a normálne, s čím sa veľká časť z nich nemusí stotožňovať.

Odborníci zo Spoločnosti pre zodpovednú robotiku naznačujú, že ak robot umožňuje dokonca simulovať znásilnenie, ich vlastníctvo dáva majiteľa do vzťahu s aktom znásilnenia ženy. Na druhej strane ich výroba je problematická aj z hľadiska otázky, či ide i vhodný spôsob terapie. Dokázať to relevantnými vedeckými dátami totiž nie je jednoduché a teda ide zatiaľ iba o otázku dohadov.