Chudnutie je v hlave: Ako nastaviť mozog na zdravý životný štýl?

Väčšina návodov na chudnutie je vo svojej podstate veľmi jednoduchá. Stačí obmedziť príjem kalórií vylúčením tučných potravín, bielej múky a rafinovaného cukru, jesť zdravo v menších porciách a zvýšiť energetický výdaj pohybom.

Dodržiavať tieto zásady nie je nič zložité. Tak prečo potom väčšina ľudí prehráva svoj boj s nadváhou? Niektoré výskumy zo Spojených štátov dokonca tvrdia, že definitívne sa podarí schudnúť len jednému človeku z dvesto.

Pritom obezita dnes už dávno nie je len estetickým, ale predovšetkým zdravotným problémom. Svetová zdravotnícka organizácia ju prirovnáva k epidémii so smrteľnými následkami. Najväčším problémom je, že ľudské telo neukladá tuk len pod kožou, ale aj vnútri, okolo životne dôležitých orgánov.

Navyše tuk mení hormonálnu hladinu v krvi tak, že podporuje zápalové procesy, ktoré vedú k poškodeniu ciev, mozgovým, srdcovým príhodám a cukrovke druhého typu. Tuk zabíja, a to doslova.

Keď si tento prostý fakt človek uvedomí, mala by to byť dostatočná motivácia na chudnutie. Lenže, aj keď má väčšina ľudí s nadváhou informácie o zdravotných rizikách, ktoré im hrozia, len málokto z nich dokáže naozaj schudnúť.

Nadváha ako životný štýl

Obezita nie je len výsledkom zlého výberu potravín a nedostatku pohybu. Zvyčajne sa prejaví ako dlhodobý následok komplexného životného štýlu, v ktorom je zakomponovaných viacero návykov. Inými slovami, je to problém celej osobnosti.

Pritom niektoré skryté nástrahy, ktoré vedú k zvýšenému príjmu kalórií si človek ani neuvedomuje. Vedecky ich skúmal napríklad americký psychológ Brian Wansink z Cornellovej univerzity v Itake.

Vo svojich výskumoch prišiel okrem iného na to, že ľudia viac zjedia, keď sa pri jedení nesústredia na jedlo, ale ich pozornosť odvádza sledovanie televízie alebo počítač.

Tento fenomén sa prejavuje aj pri návštevách kín, kde sú filmoví diváci schopní skonzumovať veľké množstvo popcornu a sladkých nápojov. Wansink zároveň zistil, že množstvo prijatých kalórií podvedome ovplyvňuje aj veľkosť použitého riadu pri stolovaní.

Ľudia, ktorí boli zvyknutí jesť z menších tanierov a misiek, jedli zvyčajne menej ako tí, ktorí používali väčší riad. V živote obézneho človeka môže byť viac nevedomých škodlivých návykov, ktoré ho vedú k zvýšenému príjmu potravy.

Odhaliť ich môže byť niekedy rovnako náročné ako rozlúštiť ťažkú detektívnu zápletku. Pri jedení ide totiž o viac ako o uspokojenie hladu. Vlastne, väčšina obyvateľov vo vyspelých industriálnych krajín dnes ani nevie, čo to skutočný hlad je.

Jedlo spĺňa čoraz viac úplne iné funkcie. Je pre nás útechou, rozptýlením, súčasťou spoločenského styku. Je do veľkej miery nielen záležitosťou výživy, ale predovšetkým psychiky.

Rozhoduje mozog

O tom, či v istej situácii siahneme po tabuľke čokolády, nerozhoduje žalúdok, ale mozog. Obézni ľudia často siahajú po kalorických pochúťkach v období stresu.

Tento fenomén skúmali aj výskumníci z univerzity v nemeckom Lübecku. Porovnávali reakcie mozgu pod vplyvom stresu u štíhlych a obéznych ľudí. Zámerne ich vystavili situáciám, v ktorých sa cítili pod tlakom. V snahe nastoliť opäť pocit pokoja reagovali ich mozgy veľmi odlišným spôsobom.

Kým u ľudí s nadváhou produkoval mozog hormóny, ktoré podnecovali pocit hladu, u štíhlych respondentov podobné reakcie vôbec nenastali. Vedci dospeli k záveru, že umelo vyvolaný hlad prichádzal u ľudí, ktorí si vytvorili niečo ako podmienený reflex.

Zvykli si utlmovať stresové reakcie jedlom a ich mozog sa tomu časom prispôsobil. Keby chceli úspešne schudnúť, museli by si uvedomiť, v akých situáciách si jedlom kompenzujú stres, a nahradiť tento návyk inými kompenzačnými mechanizmami.

To platí aj v prípadoch, keď ľudia zajedajú nielen stres, ale aj nedostatok lásky, nudu alebo si jedlom kompenzujú akúkoľvek inú negatívnu emóciu. Hľadanie náhradných kompenzačných mechanizmov je pritom veľmi individuálne a náročné.

Niekomu pomôže, keď namiesto sladkosti siahne po pohári vody, na iného možno zaberú pozitívne afirmácie. Ak chce človek schudnúť, mal by v hľadaní vytrvať, až kým starý návyk nestratí na sile a nenahradí ho nový, ktorý nevedie k opätovnému priberaniu.

Otázka motivácie

Ďalším veľmi častým psychologickým problémom, ktorý komplikuje cestu k vysnívanej štíhlej postave, je motivácia. Ľudia, ktorí sa rozhodnú schudnúť pod nátlakom okolia, bývajú menej úspešní ako tí, ktorých viedlo rozhodnutie z ich vlastnej vnútornej potreby.

Okrem toho má veľký vplyv na konečný výsledok aj to, čo človek od úbytku hmotnosti očakáva. Máte pocit, že by ste si so štíhlou postavou ľahšie našli lepšie zamestnanie, získali viac lásky a uznania z okolia alebo viac sebaúcty?

Po dosiahnutí vytúženej hmotnosti sa nič z toho nemusí reálne naplniť. A potom príde namiesto uspokojenia rozčarovanie. Tento fenomén skúmal tím Sarah Jacksonovej z Univerzity College v Londýne.

Výskum sledoval dvetisíc ľudí s nadváhou a vyššími stupňami obezity. Po štyroch rokoch sa 278 z nich podarilo schudnúť, v priemere o šesť kilogramov a osemsto gramov. Paradoxne sa však u nich nedostavilo žiadne zlepšenie nálady.

Naopak, dokonca trpeli viac depresívnymi stavmi ako tí, ktorí neschudli vôbec. Výskumníci zdôrazňovali, že týmito výsledkami nechcú v žiadnom prípade odrádzať ľudí od chudnutia, len ich chcú upozorniť, že zmena hmotnosti nemusí mať automaticky pozitívny efekt na iné oblasti ich života a že by nemali očakávať nemožné, aby potom, keď sa im podarí schudnúť neboli sklamaní.