Vianočné reklamy útočia už na jeseň. Ako im nepodľahnúť?

Marketingové oddelenia majú v predsviatočnom období plné ruky práce. Reklamy týkajúce sa Vianoc, a to nielen tie televízne, sú oporným bodom, na ktorý vsádzajú všetci rozumní obchodníci. Ľudia na ne reagujú rôzne – niektorých motivuje k nákupom vianočných darčekov v predstihu, iných skôr takáto forma obťažuje a príde im vnucujúca.

Pre predajcov však má svoju logiku – ak sa začne s vianočnou reklamou napríklad v októbri, je vyššia pravdepodobnosť, že s ňou ľudia prídu do kontaktu a budú jej opakovane vystavení.

„Opakovanie podporuje zapamätateľnosť reklamného posolstva. Takže skorším nasadením reklamy si firma zvyšuje šance, že na spotrebiteľa zapôsobí,“ uvádza do problematiky Magdaléna Kačániová, ktorá sa venuje psychológii reklamy.

Upozorňuje však aj na druhú stranu mince. Prílišné opakovanie reklamy môže potenciálneho zákazníka niekedy podráždiť a otravovať, čo by marketéri nemali podceňovať. Negatívne postoje k určitej reklame môžu negatívne ovplyvniť aj postoj k samotnej značke.

(zdroj: Flickr.com)

Vsádza sa na emócie

Vianoce sú témou, ktorá omrzí len málokoho a reklamy s ňou súvisiace sú často naozaj vo veľkom štýle. Podľa Magdalény Kačániovej však nie sme viac náchylní k ovplyvneniu len preto, že ide práve o Vianoce. Podstatný je skôr osobnostný faktor a to, či reklama reaguje na potreby nakupujúcich.

„V predvianočnom období vieme, že potrebujeme kúpiť svojim blízkym darčeky, máme potrebu ich zohnať a reklama nám svojim spôsobom pomáha tento problém vyriešiť. Napríklad ak uvažujem v predvianočnom čase nad kúpou kuchynského robota pre svokru, rastie šanca, že ak prídem do kontaktu s vhodne nasadenou reklamou, nechám sa ovplyvniť,“ vysvetľuje Kačániová.

Je však pravdou, že vianočný čas nás predurčuje k väčšiemu míňaniu peňazí než štandardne. Je to na jednej strane pragmatická potreba, na strane druhej ovplyvňuje reklama naše nákupné správanie prostredníctvom emócií.

„V čase Vianoc dominujú v reklame práve pozitívne emócie a viac než inokedy sa kladie dôraz na rodinu,“ hovorí Kačániová. Dodáva, že emócie v reklame ju robia pútavou, odvádzajú pozornosť od jej presvedčovacieho charakteru a sú lepšie zapamätateľné. Nečudo teda, že príjemné dojmy nás nútia ľahšie otvárať peňaženky.

(zdroj: ILUSTRAČNÉ: REUTERS)

Výber nie je náhoda, ale vec podvedomia

Zaujímavým fenoménom pri ovplyvňovaní reklamou je naše podvedomie, respektíve nevedomé procesy, ktoré zohrávajú väčšiu rolu, než by sme si mysleli.

„Aj v oblasti reklamy odborníci čoraz viac poukazujú na fakt, že naše nákupné správanie je z väčšej časti riadené nevedomím. Vstupujú sem napríklad asociácie, spomienky alebo preferencie, ktoré si neuvedomujeme,“ vysvetľuje Magdaléna Kačániová.

„Tiež napríklad nie vždy vedome venujeme pozornosť reklame, ale napriek tomu z nej náš mozog niečo zachytí,“ hovorí. To sa môže premietnuť do obsahu našich nákupných košíkov, keď veríme, že rozhodnutia ohľadom konkrétnych produktov a značiek sú čisto náhodné. Nie sú.

Deti sú pri reklame naivné a zraniteľné

Keďže reklama je všade okolo nás a často ani nevieme, že sme práve pod jej vplyvom, jej dopadu sa nevyhnú ani deti. Logicky sa pritom dá predpokladať, že je rozdiel medzi jej vplyvom na deti a na dospelých.

Podľa Kačániovej sú deti vo vzťahu k vnímaniu reklamy považované za naivné a zraniteľné: „Napríklad častejšie veria, že produkt je naozaj taký super, ako ho prezentuje reklama. A tiež do určitého veku nedokážu rozoznať, že účelom reklamy je presvedčiť. Dospelý človek je kritickejší, chápe, že reklama niekedy vlastnosti produktu akoby nafúkne a je konštruovaná tak, aby bola čo najpútavejšia,“ konštatuje.

(zdroj: Pexels.com)

Dospelí podľa nej vedia triezvejšie zhodnotiť, či produkt naozaj chcú a potrebujú. S odvolaním sa na iných odborníkov Kačániová uvádza, že deti okolo veku päť rokov dokážu odlíšiť reklamu od ostatného programu a zhruba vo veku sedem až osem rokov by mali rozumieť tomu, že reklama ich presviedča a odlíšiť, kedy klame a kedy zavádza.

Dá sa odolať. Vďaka informáciám

Ak si kladiete otázku, či existuje funkčný spôsob, ako sa ubrániť vplyvu reklamy, odborníčka tvrdí, že áno.

„Dá sa to. Reklama pri všetkej snahe a vynaložených prostriedkoch nedokáže docieliť, aby sme si doslova kúpili alebo urobili niečo, čo nechceme. Dokáže trochu naštrbiť našu kontrolu a spôsobiť napríklad to, že niečo kúpime impulzívne alebo pod vplyvom silných emócií, ale na to potrebujú marketéri vždy aj pohnútku z vnútra človeka,“ objasňuje.

Návodom na to, ako sa vyhnúť vplyvu reklamy, je okrem iného vedomé vyhýbanie sa jej. „Napríklad si ju zablokujeme pri internetovom prehliadaní. Podľa môjho názoru je ale účinnejšie takzvané kritické myslenie a informovanosť, napríklad aj o podstate reklamy, o tom, aké rôznorodé formy môže mať a aké prostriedky používa za účelom presvedčenia,“ hovorí Kačániová.

Verí, že kriticky mysliaceho človeka zaujíma podstata vecí, analyzuje a spochybňuje informácie, ktoré sú mu predkladané a hľadá odpovede aj „pod povrchom.“ Taký človek je potom menej ovplyvniteľný a má väčšiu šancu reklame nepodľahnúť.