Ako zvládnuť cudzí jazyk? Päť odborníkov radí

Opýtali sme sa tých, ktorí zvládajú učenie cudzích jazykov s neuveriteľnou ľahkosťou, čo im najviac pomáha pri učení. Možno sa vám zdá, že nehovoria nič nové, že toto všetko predsa dobre viete, len výsledky akosi meškajú.

Myslite však na to, že títo ľudia to zvládli. A bolo to také jednoduché! Keď sa nad ich radami zamyslíte hlbšie, možno zistíte, kde sú vaše rezervy.

Vladimír Šultéty: Tlmočník, ktorý ovláda devätnásť jazykov

Jeho tip: Počúvajte diskusné relácie.

(zdroj: archív Vladimíra Šultétyho)

Okrem slovenčiny hovorí po anglicky, maďarsky, nemecky, mandarínskou čínštinou, po česky, rusky, taliansky, francúzsky, španielsky, srbsky, jazykom fársí, po poľsky, rumunsky, dánsky, taiwansky, portugalsky, japonsky a kantónsky.

Ovláda aj klasickú čínštinu, tú však neuvádza, pretože sa – podobne latinčina - už bežne nepoužíva. A čo radí ľuďom, ktorí sú na učenie jazykov „úplne ľaví“? „Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že učenie cudzieho jazyka je ako hranie na gitare.

Ak sa chce človek naučiť hrať na gitare dobre a rýchlo, potrebuje hlavne dve veci, teda, okrem gitary: tráviť veľa času sledovaním niekoho, od koho sa môže naučiť hrať a tiež tráviť veľa času samotným hraním. 

Vo svete cudzích jazykov to znamená: veľa cudzí jazyk počúvať a veľa ho používať. Prístup úplného začiatočníka a stredne pokročilého sa bude líšiť, ale základná filozofia je rovnaká.

Najlepšie je počúvať diskusné relácie, kde jazyk nie je umelý a kde nie je priestor na hluché miesta, ako napríklad vo filmoch alebo v seriáloch.

Alebo, ešte lepšie je pozerať youtube videá, kde ľudia hovoria v prvej osobe, čo práve robia, kde boli, čo si myslia a podobne.

Pokiaľ ide o ideálneho konverzačného partnera na angličtinu, záleží na vašej úrovni. Pre začiatočníka je lepší Slovák, ktorý sa naučil perfektne po anglicky, pre pokročilého rodený Američan alebo Angličan.

Dôležité je aj to, ako často sa máte možnosť s niekým rozprávať. Ideálne je tráviť rozprávaním čo najviac času, napríklad každý deň hodinu alebo minimálne hodinu aspoň trikrát do týždňa, pričom dobrým cvičením je aj rozprávať sa v cudzom jazyku sám so sebou.“

Aňa Ostrihoňová: Prekladateľka a vydavateľka

Jej tip: Netrápte sa, keď všetkému nerozumiete.

(zdroj: archív Ani Ostrihoňovej)

Podľa nej je pri učení jazykov dôležitá vytrvalosť a hľadanie individuálnej formy učenia, ktorá vám najlepšie vyhovuje: „Prekladám z angličtiny, francúzštiny a nemčiny a rozumiem po španielsky a po taliansky.

Každý sa učí jazyk inak, niekomu pomáhajú rôzne aplikácie, inému stačí intenzívny jazykový kurz alebo pobyt v danej krajine.

Pravdepodobne najuniverzálnejším tipom je čítať, počúvať cudzí jazyk každý deň a nenechať sa odradiť, ak nerozumieme množstvu slov alebo prízvuku.

Jazyk je živý organizmus a stále sa mení, takže aj jeho zvládanie je celoživotnou záležitosťou.“

Peter Bilý: Spisovateľ, ktorý žil niekoľko rokov v zahraničí

Jeho tip: Dobrá motivácia a trpezlivosť.

(zdroj: archív Petra Bilého)

Verí, že keď človek musí, tak zvládne každú reč. Jazyky sa začal učiť, až keď to pre neho bolo existenčne nevyhnutné: „Prekladám zo španielčiny, taliančiny a galícijčiny.

Dorozumiem sa aj po anglicky, portugalsky a francúzsky. Ako gymnazista som jazyky flákal, nešli mi tak ľahko ako prírodovedné predmety, najmä matematika a fyzika, či slovenčina, alebo dejepis.

Lenže, ako vysokoškolák som sa ocitol v zahraničí a tam som nemal takú guráž, aby som kľučkoval životom bez dobrého zvládnutia miestnych jazykov. Jediný jazyk, ktorý som sa naučil tak, že som si to ani neuvedomoval, bol menšinový jazyk na severozápade Španielska – galícijčina.

Moja skúsenosť je, že dobrá motivácia a kopa trpezlivosti dokážu prekonať aj nedostatok vrodeného talentu.“ 

Masahiko Shiraki: Japonský novinár

Jeho tip: Čítajte učebnice aj klasikov.

(zdroj: archív Masahiko Shiraki)

Na Slovensko sa presťahoval  ako manžel herečky Oľgy Belešovej. Dnes po slovensky nielen hovorí, ale aj výborne píše.

Na začiatku mu vraj najviac pomohla televízia: „Naučiť sa po slovensky bolo pre mňa ťažké a stále nie som spokojný so svojou úrovňou. No študujem, zdokonaľujem sa. Čo mi najviac pomohlo? Asi sledovanie telenoviel a seriálov a čítanie obyčajných školských učebníc pre žiakov základných škôl.

Mám na mysli učebnice, ktoré používajú žiaci v škole, napríklad na dejepis, zemepis, vlastivedu a podobne. Predtým som tento spôsob použil na učenie angličtiny. Pokiaľ ide o angličtinu pre začiatočníkov, dobrý spôsob je tiež čítať a preložiť si každý deň pár riadkov z kníh, ktoré vydáva vydavateľstvo Oxford University Press.

Ide väčšinou o knihy klasikov prerozprávané slovnou zásobou na určitej úrovni – tú si môžete zvoliť podľa stavu svojich vedomostí. Sú to útle knihy, býva k nim pribalené CD.“

Sidka Horváthová: Riaditeľka štátnej Jazykovej školy na bratislavských Palisádach

Jej tip: Začnite správami o počasí a komiksmi.

(zdroj: archív Sikdy Horváthovej)

Učenie by malo byť podľa nej hlavne zábavné. Rozhodne neodporúča klásť na seba hneď na začiatku vysoké nároky: „Najdôležitejšia je vôľa a chuť učiť sa, nemať na seba prehnané nároky, lebo to človeka demotivuje a je večne nespokojný.

Učenie je predsa radosť. Našinci chcú vedieť všetko hneď a zaraz, zabúdame sa tešiť z menších úspechov a progresu. Akosi zabúdame, že aj  naučiť sa materinský jazyk trvalo istý čas a nevedeli sme ho hneď perfektne, ani slovnú zásobu sme nemali hneď ako Hviezdoslav a na odborné témy sme sa nebavili vôbec.

Chce to skrátka trochu vytrvalosti, vedieť čo a prečo sa chceme naučiť, nekonečné pokusy o komunikáciu a trpezlivé počúvanie. Dobré je čítať všetko, na čo narazíte v cudzom jazyku a zaujíma vás to, najlepšie začať tým, čo poznáte v slovenčine alebo komiksmi.

Schopnosť počúvať aj výslovnosť výrazne zlepšuje sledovanie televízie, rádia a tiež filmov a rozprávok. Najlepšie je začať s niečím menším a vizuálne jasným, napríklad s reklamou, kresleným filmom, správami o počasí či reláciou o varení, skrátka s niečím kratším, aby ste udržali pozornosť a neunavili sa.

Najprv to nebude slávne, ale pri každom opakovanom vypočutí budete rozumieť viac a ucho sa postupne prispôsobí novým zvukom. Ideálne sú k tomu zrozumiteľné titulky. Neskôr môžete prejsť k seriálom, dokumentom a filmom.

Rozprávaniu, a hlavne zmenšeniu obáv pri používaní jazyka - čo zažívame temer všetci - nesmierne pomôže, ak si v MHD či v aute v duchu zrekapitulujete v cudzom jazyku, čo ste v ten deň urobili, zažili, čo plánujete na ďalší deň.

Zvyknete si tak rozmýšľať v cudzom jazyku a spriatelíte sa s ním - no a priateľov sa predsa nebojíme. Pobyt v krajine, kde sa jazyk používa, je veľmi motivujúci a plný podnetov, najmä ak už niečo viete a máte možnosť využiť to a zlepšiť sa.

Toto všetko je však niečo ako podporná liečba. Základom je dobre zorganizovaný kurz s príjemným učiteľom, ktorý vám pomôže vybudovať základy cudzieho jazyka, na ktorých môžete stavať a rozvíjať ho podľa svojho záujmu a potrieb.“