Po tom, čo dal predseda parlamentu Andrej Danko šesť dní po pôrode viesť schôdzu podpredsedníčke parlamentu Lucii Nicholsonovej, padla debata o tom, či majú ženy sedieť doma pri sporáku alebo si budovať kariéru, pod úroveň, akú nemala ani v minulom storočí.
Ženy pracovať chcú, identifikovať sa iba s rolou matky žiadnej inteligentnej bytosti nemôže stačiť, tvrdia aj odborníci. Ibaže viesť domácnosť a podávať stopercentný pracovný výkon je takmer nemožné. Ako to vyzerá, keď sa o to ženy predsa len aspoň snažia?
Dobroslava
Deň začína ráno o šesť desať. Urobí raňajky, nachystá deti, odvezie ich do školy a škôlky a ide do práce. Okolo štvrtej ich vyzdvihuje, aj to len vďaka tomu, že má flexibilný pracovný čas.
Dobroslava v minulosti pracovala ako manažérka v medzinárodných spoločnostiach, na oddelení ľudských zdrojov a končila o šiestej až pol siedmej. „Na ženy, ktoré odchádzali po štvrtej, sa pozeralo pomaly tak, že si berú dovolenku. A to nehovorím ako žart,“ priznáva.
Sama mala rovnaký názor, nechápala, prečo nemôžu zostať dlhšie, ak ich tlačia termíny a úlohy.
Dnes má štvorročnú dcéru a šesťročného syna a hovorí, že dokáže porovnať obidva životné štýly. „Buď v tom vlaku idete a robíte dlho do noci, alebo si poviete dosť a vystúpite. Ja som urobila to druhé. Chcela som viesť normálny rodinný život.“
V praxi to znamenalo menší, v istom období žiaden príjem a prechod do neziskovej sféry. „Ale poznám prípady, keď sa ženy rozhodli naplno venovať kariére aj po založení rodiny. Kolegyňa nastúpila do práce tri mesiace po pôrode. Je to osobné rozhodnutie a treba ho akceptovať, hoci sa ťažko chápe.“
Vyžaduje si to mať zabezpečený plný servis. Pani, ktorá vám upratuje, osobu, ktorá vyzdvihuje deti zo školy alebo škôlky, vozí ich na krúžky, uvarí večeru a postráži ich, kým príde rodič domov. Možno starí rodičia, ak nebývajú ďaleko, čo sa stáva často, nie sú ešte aktívni na trhu práce alebo, naopak, sami ešte nepotrebujú opateru.
Katka
„Už nejde ani o to robiť kariéru, ale vôbec sa udržať,“ hovorí chemička Katarína. Nevidí iné riešenie ako vydržať. Je matkou troch detí, najmladšie má deväť a hoci sú relatívne samostatné, krúžky, súťaže, príprava do školy, či opatrovanie počas chorôb dokážu zamestnať na plný úväzok jedného člena rodiny.
Za najväčší problém považuje to, že pracovné tempo nasadzujú mladí, nezadaní ľudia bez záväzkov.
„Sú plní energie, latku dvíhajú veľmi vysoko, ostatní sa musia prispôsobiť, nič iné im neostáva,“ hovorí. Mladý človek môže prísť domov, najesť sa a spať. Koníčky a priatelia sa dajú odsunúť na druhú koľaj, ale deti a zdravie, najmä s pribúdajúcimi rokmi, nie.