Žiarlia ľudia, ktorí chodia na swingers párty?

Sociológovia a sociálni psychológovia sa zaujímajú o alternatívne životné štýly, ako sú otvorené manželstvo, verejná sexualita a „swinging“, teda sexuálne správanie, pri ktorom sa jednotlivci zúčastňujú skupinového sexu, nemajú zábrany a sú schopní homosexuálnych alebo deviantných praktík, bez toho, že by sami mali takúto orientáciu.

„Tento trend si začal získavať pozornosť verejnosti v šesťdesiatych rokoch. Výskum takýchto životných štýlov príležitostne zahŕňal aj otázky týkajúce sa žiarlivosti,“ píšu autori knihy Žiarlivosť – teória, výskum a klinické stratégie Gregory L. White a Paul E. Mullen.

Žiarlia swingeri?

Swinging podľa týchto vedcov obyčajne iniciujú manželia z nudy alebo z túžby po sexuálnej pestrosti a ich manželky sa väčšinou zdráhajú na ňom participovať. Akonáhle sa však swinging vo vzťahu udomácni, hovoria ženy o rovnakom uspokojení, dokonca ešte o väčšom ako ich muži.

Tak to aspoň uvádzajú autori L.G. Smith & J.R.Smith v publikácii Co-marital sex: The incorporation in extramarital sex into the marriage relationship.

Napriek tomu, že swingeri si vyberajú partnerov, ktorí nie sú prehnane žiarliví, zdá sa, že žiarlivosť je pre nich predsa len veľký problém. Usilujú sa zabrániť žiarlivosti určitými pravidlami, napríklad tým, že nepovoľujú styk mimo sexuálnej partie a praktizujú swinging iba s vybranými manželskými pármi.

I napriek takýmto snahám až tretina swingerov napokon zanechá túto formu sexuálneho experimentovania pre svoju vlastnú žiarlivosť alebo pre žiarlivosť svojho partnera.

Telo a city reagujú rôzne

B. G. Gilmartin prišiel v knihe Jealousy among swingers s poznatkom, že jeho swinging subjekty rozlišujú medzi sexom „sústredeným na telo“ a sexom „sústredeným na city“ a veria v psychologickú, ale nie v telesnú monogamiu. Žiarlivosť bola u nich pravdepodobná len vtedy, keď mal partner podozrenie, že sa u neho sex prelína s citovou väzbou na inú osobu. Inak páry, ktoré mali stabilný swinging životný štýl, zjavne málo žiarlili a v rámci manželstva mali vysoký stupeň sexuálneho a vzťahového uspokojenia.

D. Denfeld v knihe Dropouts from swinging: The marriage counselor or informant však uviedol, že manželské poradne, ktoré swingeri navštívili, zistili u nich veľkú žiarlivosť vyplývajúcu prevažne z toho, že sa muži na swingers párty porovnávali s inými mužmi.

G. D. Bartell, ktorý skúmal 280 swingerov, tiež zistil, že týchto mužov ohrozuje viac ako ich ženy sociálne porovnávanie s osobami rovnakého pohlavia.

Skupinové manželstvo

V roku 1976 L. L. Constantine a J. M. Constantine skúmali tridsať skupinových manželstiev a prišli na to, že žiarlivosť je problémom pre osemdesiat percent respondentov.

Jedinou výnimkou z tohto všeobecného vzorca je správa A. Pinesa a E. Aronsona o komúne Keristov v San Franciscu z roku 1981. Kerisťania podľa nich praktizovali „mnohovernosť“, čo možno chápať ako rozšírenie obvyklej normy monogamie na malú skupinu spoločne oddaných ľudí.

Sexuálne vzťahy mimo skupiny boli u nich zriedkavé a vyvolávajú silné negatívne reakcie zo strany ostatných partnerov. Vyzeralo to tak, že Kerisťania sú pozoruhodne oslobodení od žiarlivosti medzi sebou.

To pravdepodobne pramenilo z akéhosi komplikovaného procesu, ktorým si postupne vypestovali vernosť k skupine ešte predtým, než začali sexuálne žiť, zo skupinových noriem, ktoré povzbudzovali k tomu, aby prejavovali a riešili antagonistické emócie a z vyvesených zoznamov, ktorými si určovali, kto s kým môže v ich komunite určitú noc spať.